DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 22. augusta 2017

FFUD Fest no.8 11.-13.8. 2017 Sereď, kemping


Rok uplynul ako voda vo Váhu a opäť som parkoval pri vchode do Kempingu. Tentoraz sme dorazili so značnou rezervou, tak sme v kľude našli miesto na rozloženie stanov. Potom už nasledovalo tradičné zvítavanie sa s rok nevidenými podobne sviatočne naladenými postavami slovenského i českého podzemia. Ani neviem ako a začala produkcia.

Úlohu úvodného bandu festivalu tento rok prevzala martinská partička ZO ZOO. V klasickej zostave basa, gitara, bicie a spev na nás spustili drsné hardcorové výpeky s dvomi nasratými vokálmi jak zo starých časov tohto žánru – vyhladenie do minúty. Na úvod opäť raz viac ako dobrá vecička. Navyše ani Bibo za mixom nepodliezol svoje štandardy a od prvého momentu zvuk masakroval.

Nasledujúca banda zvoľnila, čo sa intenzity týka. Kapela tvorená polovicou Time Of My Life a v podstate aj polovicou Rúbaniska, ANTISOCIAL SKILLS, vo svojej tvorbe pokračuje tam, kde skončili s posledným materiálom „Social life is overrated“ práve TOML. Hardcore-punk odkazujúci ku koreňom žánru, nesúci sa v duchu Black Flag, Circle Jerks a pod. Pódiový prejav uvoľnený, najmä basák si vystúpenie skutočne užíval, no aj na tvárach ostatných bol badateľný spokojný výraz. Pre mňa veľmi príjemne strávený čas.

S brnenskými GODOT YOUTH už som tento rok mal čo to do činenia, a tak som sa na ich set tešil. Markéta s Kocourom svojimi hlasmi opäť dominovali nad hudobným doprovodom ostatných členov, no opäť to bol skvelý, rýchly a agresívny hardcore-punk celok. Zas som si raz spokojne chrochtal blahom.

RÚBANISKO. Môžem ešte o nich povedať niečo, čo som už raz nepovedal? Hudobne riadne nekompromisný punk, vokálne tiež, hoci sa mi zdalo, že tento večer ide Dášovi z hrdla všetko mierne melodickejšie ako som bol naučený. Dáša chŕlil síru aj medzi skladbami a z jeho slov isto nebol nadšený minimálne prevádzkar Kempingu, ale isto sa našli aj iní adresáti. Nasrato a jedovato, nihilizmus a síra, ktorým ďalší rozmer dodal parádne úderný zvuk. Patrilo by sa povedať, že som bol unesený, no chlapi to berú ako urážku.... Bolo to tak hnusné, až som si to užil.

Potom som si zrazu spomenul, že v pauzách na pódiu tento rok prebieha produkcia extrémnejšia v stane, tak som sa presunul, aby som si vypočul značnú časť setu CARL GUT. Brnenský kvartet do mňa narval power-violence v tradičnej zostave bicie, gitara + 2 šialené spevy. Ich krátky, intenzívny set bol pre mňa akurát.

Po návrate k pódiu do davu punx začali liať tóny topolčiansko-baťovkárski nestori ILEGALITY. Ponúkli prierez tvorbou, ktorý nikoho nemohol uraziť. V prvej polovici som slabo počul Tonkov spev, no postupne sa všetko dostalo na správnu mieru a mohol som sa plne ponoriť do punk-parády duniacej z bední. A že som si to neužíval sám, bolo vidieť zo spokojných tvárí na pódiu aj pod ním. Jedna punková veselica.

Po punku prišiel opäť výplach v stane v podaní ostravských power-violence kráľov Vikiho a Skuldu, aka PRUGELKNABE. Skulda driape struny gitary a Viki tradične udáva rytmy skazy, do čoho obaja vrieskajú. Myslím, že som počul vrchol večera v stanovej scéne. Tento set bol absolútne devastačný.

NOVIJOT POCHETOK z Macedónska sa potom mohli snažiť koľko chceli, no minimálne polku ich setu vo mne doznievali dojmy z ostravákov. Ich kalifornský melodický punk sa odo mňa odrážal jak kosa od kameňa. Hoci staršie, rýchlejšie kusy ešte ako-tak pútali časť mojej pozornosti, pomalšie veci z posledného albumu „Jas sum zemja“ na mňa teraz nezaberali, hoci doma ich dávam v pohode. Videl som ich naživo už 2krát a pozdávali sa mi, no tento večer mali jednoducho smolu. Tak som to nesilil a počúval som ich počas rozhovorov zo Simou z Not On Tour a Matteom zo Slander.

Nasledoval presun k stanu, kde mal pokračovať Viki so svojou ďalšou bandou MASSOLA. Duo bicie + saxík na trio doplnil Skulda s basou. Ich šialená kombinácia grindu, noise a freejazzu pôsobí naživo ešte ničivejšie ako z nahrávok. Skreslený saxík pomiešaný s mazľavou basou a zbesilým buchotom rytmičáku a ostrým rinčaním činelov tvoria lomoziace peklo na zemi. Asi prebudili aj nebesá, bo ku koncu ich setu sa spustil silný dážď, ktorý ma zahnal pred pódium (všetky sety v stane som sledoval okienkom vedľa kapely).

Vystúpenie izraelcov NOT ON TOUR sa tak vďaka počasiu o cca polhodinku oddialilo, no na dobrej nálade im neubralo. Z pódia lietali úsmevy pomedzi dažďové kvapky a spolu s rýchlym melodickým hardcore-punkom rozsievali dobrú náladu aj medzi pospolitý ľud, že sa nakoniec našlo aj zopár odvážlivcov, ktorí sa vrhli do reťazí vody a užívali si parádnu tvorbu tohto kvarteta z Tel Avivu. Mne sa ich set tiež veľmi pozdával, Sima spievala jak bohyňa, všetko šlapalo, no aj tak mi trošku chýbala Valérova gitara. Nový chlapík sa snaží zahrať staré veci ako on, no chýba mu v nich jeho ľahkosť s akou prechádzal z pasáže do pasáže. Možno je to len moja rozmaznanosť, bo na novších veciach som to až tak nevnímal. Každopádne som si ich tvorbu zas raz náramne užil.

Po tom, ako sa na pódium vrútili benátski blázni SLANDER, sa rozpútalo absolútne peklo. Na kapele je počuť, aký neuveriteľný skok urobili za ten čas odkedy som ich nevidel (cca 2 roky), odohraté turné na nich zanechali stopu minimálne v suverenite a ľahkosti s akou svoju hudbu podávajú nám ľuďom pod pódiom. Mohutné hradby precíznych gitár a údernej rytmiky doplnené spevmi všetkých druhov a vynikajúcou pódiovou show nenechali chladnými ani ľudí dolu, ktorí si to napriek vrtochom počasia užívali s plným nasadením rovnako ako kapela. Mám rád ten ich valivý hardcore s občasnými thrashovými výstrelmi. Jedno z naj vystúpení tohoročného Ffud festu.

Predposledný set piatkového večera odohrali čadčianski veteráni THE PUBLIC v zostave rozšírenej o druhú gitaru. Ak niekto čakal set zložený zo starých osvedčených hitovíc, bol sklamaný, to však nebol môj prípad. Mám rád, keď fungujúca kapela neťaží len zo svojej minulosti, ale hrá aj nové veci, čo bol prípad aj Publikov, k mojej veľkej radosti. A že rovnako ako starinky, aj aktuálna tvorba má čo ponúknuť. Dlhšie, členitejšie songy, kde sa striedajú rýchle klepanice s pomalšími tempami, intenzívne gitarové steny s vybrnkávaním. Myslel som, že po sete Slander už ma asi nič tak nedostane, no Kysučanom sa to podarilo. Ďalší z vrcholov piatkového večera.

Parádny večer uzatvárali ďalší Benátčania HOBOS, ktorých už sme mohli vidieť vlani v Trnave. S novým bicákom do nás narvali ich švédskym death-metalom silne napáchnutý crust´n´roll. Gitarák sádzal jeden severský riff za druhým a spevák svojím hrdelným revom len dofarbil celkový drsný výraz bandy. Ich výstup bol dôstojným zakončením piatkovej prehliadky rôznych odnoží hardcore-punku.
Po sete benátskych a ešte nejakých tých debatkách nasledoval už len tradičný nocľah na zadných sedadlách a prebudenie do jasnejšieho rána po prepršanej noci. Prebehli rozhovory, výmeny dojmov, rýchle raňajky, hygiena a iné rituály, neskôr aj tradičný obed v meste našej výpravy, aby sme boli v areáli včas pred započatím sobotnej hudobnej produkcie. Chilli kontest som ani tento rok nestihol posledovať, zato som prebrázdil distrami a objavil niekoľko vecí, po ktorých moja duša už dlhšie túžila...

Relatívne načas potom produkciu spustila bratislavská parta RIGHT TO KILL, ktorá nás oblažovala severským crustom s hutným zvukom, ktorý ma aj vcelku dosť bavil, no ku koncu už som mal dojem, že by mi aj stačilo. Čiže tak o 2-3 songy menej a dojem by bol excelentný. Inak sa mi to vážne pozdávalo.

Popri debatách som sledoval (len sluchom) vystúpenie rakúskych squatterov FUCK THIS BAND a nemôžem povedať, že ma dostali. Miestami som z ich hardcore-punku bol unesený a miestami sa mi naopak zdal úplne priemerný a ničím výrazný. Snáď ešte niekedy na nich narazím a poopravím si mienku, či už jedným, či druhým smerom.

Tretí na pódiu stáli mladíci a mladucha SAMORAST, s ktorými sme sa pred časom delili o čas v Spišskej a už tam ma ich tvorba viac ako nadchla. Skvelý, výživný a nápaditý hardcore-punk, ktorý chytí za pačesy a len tak nepustí. Ako po prvýkrát, aj pri tomto stretnutí sa mi dušou rozliehal príjemný pocit, že ešte stále existujú zoskupenia, ktoré ma dokážu príjemne prekvapiť. Excelentní inštrumentalisti a parádni aranžéri, ktorí svoju tvorbu dokážu skvelo podať naživo. Opäť v závere zaznel cover od Výboru Věřejného Blaha a koniec. Opäť raz pocit, že by som zvládol aj dvojnásobnú porciu ich tvorby.

Set českých ska-coristov JET8 som počúval z kempu pri balení stanov, bo aj tento rok sme chceli dodržať tradíciu posledných rokov a odísť v noci domov, keď šofér (ja) bude cítiť, že nastáva čas. Videl som ich už niekoľkokrát, preto som obetoval ich vystúpenie, no môžem povedať, že aj v kempe ich veselé skákačky s dychovou sekciou zneli dobre. Nabudúce si ich niekde opäť rád vychutnám zblízka.

Ďalší set už mi ale nesmel uniknúť, bo na bandu EMPTY HALL OF FAME som sa tešil odkedy som zistil, že tento rok budú hrať. Ich tvorbe som postupne prepadol na minuloročnom splitku s pražákmi Thalidomide, aby som si nakoniec pozháňal aj ich predošlú sedmičku “The road“. Parádny valivejší hardcore, mierne melodickejší a miestami emotívnejší. K skvelej muzike patrí aj skvelé vystúpenie, keď v poslednom songu spevák s basákom zliezli medzi baviacich sa ľudí, aby basa nakoniec skončila na krku jedného tešivca, ktorý do nej mimorytmovo chvíľku búšil. Skvelá vecička aj naživo a podľa reakcií nie som jediný, ktorý v tvorbe tejto sympatickej partičky cíti vplyv Have Heart.

THE WILDERNESS. Punk rock ako sme zvyknutý. Divoký, neučesaný a surový. Tu by môj popis ich vystúpenia mohol skončiť, ale neskončí. Bo ako už býva zvykom, aj keby všetky ich koncerty boli rovnaké skladbami, nikdy nebudú dva rovnaké Denisovými rečami medzi skladbami. A tu mu šla karta neobvyklým spôsobom. Dokonca aj nové songy sa zahrali. A zaujali. Trnavskí divosi stále tí istí uvedomelí sympaťáci, pritom stále iní. Dobrý setík.

Po vystúpení trnafských som sa chystal najesť, no medzitým sa na pódiu pripravili RUTKA LASKIER, ktorých som na jar zmeškal v Trenčíne, tak som bol veľmo zvedavý, bo som na nich počul dobré ohlasy. Od prvého riffu ma mali. Nádherný, prenikavý zvuk dvoch čistých gitár a emóciami kypiaci revo-spev posadené na skvelej rytmike. Úžasné pasáže ma pohltili a svet prestal existovať. Pre mňa absolútny vrchol tohto ročníka. Do dnešných dní mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Nádhera.

Rumunskí slugisti VVVLV potom u mňa nemali šancu. Ich pomalá špinavá muzika bez basy sa mi pod kožu nedostala. Počul som tam zopár nádejných nápadov, no chýbali mi tam tie spodné bubloty . Snáď si našli dosť uší, ktoré ich vystúpenie potešilo.

Nemcov HIRNSAULE som počúval zo sedadla v aute, bo som bol už mierne unavený z celodenného postávania, chodenia a knísania sa v hypnotizujúcich rytmoch, no ich úderný hardcore-punk v najlepšom duchu Dead Kennedys mi oblažil dušu vrchovato. Rýchle, krátke songy plné skvelých nápadov a spevom nafrázovaným v Biafrovskom štýle, to ja skrátka môžem. Pre všetkých uctievačov pôvodných DK môžem tento band len vrelo doporučiť.

Aj set nasledujúcich Chorvátov PASMATERS som sledoval zozadu, no ich muzika tiež lahodila môjmu sluchu. Špinavý old schol hardcore-punk s mierne nathrashovatelými gitarami a agresívnym spevom nemôže nikdy nudiť. Podľa výzoru sú borci starí harcovníci chorvátskeho punku (ostatne, gitarák hrá aj v bande Public Disgrace, ktorí tu tiež pár rokov nazad túrovali spolu s personálne prepojenými Nulla Osta) a na ich prejave je to počuteľné. Suverénny výkon.

Potom prišla na rad banda, ktorú som naživo videl už niekoľkokrát (ostatne, každý kto zažil, asi nikdy nezabudne na ich pamätný set vo vnútri v bare počas lejaku na prvom Ffud feste) a isto si aj v budúcnosti rád pozriem. THE BORING z francúzskeho Štrasburgu. Pätica sympaťákov (s nováčikom na basovom poste) hneď skraja rozbesnila krv v mojich žilách svojím rýchlym, melodickým hardcorom. Opäť vystúpenie plné pohybu, energie a nasadenia, pričom spevák Kik nezabudol ani na kontakt s ľuďmi a trefné prejavy medzi skladbami. Ja im to skrátka žerem aj na živo aj na albumoch. Milujem túto kapelu a ich muziku.

Naším posledným tohoročným vystúpením bola rozlúčka THE CITADEL. A že bola ako sa patrí. Pod pódiom nedočkavo postávali davy ľudí, ktorí chceli rovnako ako kapela, aby to bolo veľkolepé. A bolo. Zaznel prierez ich tvorbou, od prvého dema po posledný 7-palec. Kapela vo vrcholnej forme, energia sálala z pódia a ľudia sa bavili a vracali jej energiu späť. Keď znel posledný song „Nekričte“, kričali snáď všetci ľudia. A potom ticho. Smutný okamih, no čarovný. Kapela, ktorá za tých pár rokov ušla veľký kus cesty, zrazu skončila. Dúfam, že chlapi čoskoro rozbehnú niečo, čo plynulo nadviaže na okamih, kedy skončili. Ďakujem za všetky tie zážitky z ich hudby a z ich vystúpení.

A po rozlúčke s mojou naj slovenskou kapelou posledných rokov nadišla aj rozlúčka s festivalom. Energie už mi vážne veľa nezostávalo, tak som odpískal odchod. Nasadli sme do vozítka a stratili sa v tme.
Na záver chcem poďakovať organizátorom tohto sviatočného a jedinečného víkendového stretnutia slobodných duší za to, že to stále robia a robia to stále lepšie. Ďalej kapelám za skvelé produkcie a kuchtíkom za excelentné papaničky, ako aj distrárom za široku ponuku pokušení pre audiofilov. A samozrejme aj všetkým mojim priateľom, kamarátom, známym aj neznámym za príjemné dialógy a trávenie času.
Len jednu výhradu si neodpustím: nabudúce si tie vaše cigarety napchajte do prdele. Kto to tam má pod pódiom furt dýchať?

-Majto C.-


pondelok, 21. augusta 2017

EINE STUNDE MERZBAUTEN "Nesmysl" CD 2017 (vlastný náklad)


Legenda Českého noise, Radek Kopel (Napalmed) to proste nevzdáva ani za svet. Presviedča okolie, festivaly, koncerty, že ten hluk a bordel, ktorý na pódiu plodí so svojimi kunpánmi , je pre ožratého metalistu to pravé na ceste do Valhally!
Nový počin na lisovanom CD, obsahuje tri veci. Prvá je len hra slov, kde sa stratíte po prvej minute. Druhá vec je už rýdzi improvizačný noise aj s bycími. No a posledná vec je viac o elektre už.
Radek nám dáva zabrať, poviem vám pravdu. Poklonu si zasluhuje už len ten fakt, že ako vytrvalo a presvedčivo to robí. Nikto ho nemže obviňovať, že je to len úlet. je to jeho životná filozofia, ktorej väčšina nechápe ale rešpektuje to. Aj toto je forma umenia a tiež určitá forma brutálnej stránky muziky, hraničiaca už so šialenstvom. Až ju chcete prekročiť, tak skúste toto CD!!
-Lepra-

BANDZONE

nedeľa, 13. augusta 2017

NILE (US), NERVECELL (UAE), SCARAB (EG) 5.8. The Music Room, Dubai


Keď sa na internete objavili prvé správy o koncerte Nile v Dubaji počas jari, bol som mierne skeptický, či sa koncert vôbec uskutoční. Počas posledných dvoch rokov sa miestni promotéri predháňali v bonzovaní jeden na druhého a nahlasovaním miestnym úradom, ktorá kapela je satanistická, čo viedlo z zakázaným koncertom Vader, Aborted, Swallow the Sun atď. Situácia sa začala mierne zlepšovať v tomto roku, keď sa v Dubaji objavili Defeated Sanity z Nemecka (ktorých som však zmeškal kvôli pracovnej ceste v Ázii). Naštastie tentoraz si konkurenční promotéri dali pokoj a Nile mohli v Dubaji vystúpiť.
Na plagátoch bol čas začiatku o 18:00, ale do klubu som prišiel až okolo 20:00 - chcel som sa vyhnúť úvodnému supportu z Egypta, ktorých hudba ma moc pri počúvaní na youtube neoslovila. Avšak po príchode do polozaplneného klubu som zistil, že plán mi nevyšiel a budem musiet vytrpieť oba supporty. Z bohatého výberu čapovaného piva som sa rozhodol pre Fosters a pomaly sa začal okukávať. Moc známych medzi miestnou metal komunitou nemám, ale počas vystúpenia Scarab sa objavil Sepp (ex-Despise, Heaving Earth, Imperial Foeticide) a par facebook friends zo Syrie a Indie, takže o zábavu bolo postarané. Klub sa plnil stále viac, horšie to bolo s hudobnou produkciou, ktorá znela ešte horšie než na youtube. Prvý support a nie a nie skončiť. Klávesový a melodický death metal, navyše nezohratý s krívajúcim bubeníkom…
Ako druhý support sa predstavili Nervecell, miestna UAE kapela. Kvalita šla prudko hore, čo sa však nedá povedať o zvuku. Zahuhlaný a nevýrazný sound dal vyniknúť sólam gitaristov, avšak to bolo všetko. Príliš sebavedomý frontmen ťahal kapelu k thrash metalovým vodám, hudba zniesla prísnejšie kritéria agresívneho thrash-death metalu, ale po troch songoch som sa radšej venoval pivu a čakal na koniec. Naštastie ich set bol kratší, než u prvého supportu. Klub sa ešte viac zaplnil a nadšenie a podpora domácej kapely boli veľké.
Cez 350 fanúšikov v dobrej nálade už čakalo na americký Nile. Pred koncertom som sa snažil napočúvať ich novšiu tvorbu, ale stále som sa vracal k debutu “Amongst the catacombs of Nephen-ka”, ktorý ma pred pár rokmi rozsekal na sračky.  Po cca 30 minútach chystania a prestavby pódia to prišlo… zvuk bol parádny, Mr. Kollias za bicími to úplne rozsekal a bolo fascinúce sledovať jeho flegmaticky zahratý náter. Zvyšok kapely nezaostával a kapela predviedla absolútne profesionálne vystúpenie, zjavne vo veľmi dobrej nálade za euforickej odozvy fanúšikov. Aj keď nepatrím ku skalným fanúšikom tejto skupiny, prišiel som si pri priereze tvorby na svoje. Set nemal slabé miesto, všetko znelo ako malo a nenudil som sa počas celého setu. Takto si predstavujem vystúpenie legendy. Hodina rýchlo ubehla, zakončená kultovkou Black Seeds of Vengeance a hromadným skandovaním refrénu celého klubu. Zimomriavky.
Treba dúfať, že v Dubaji sa scéna znormalizuje a na jeseň by sa tu mali objaviť Kraanium a Devourment (plus nejaké melodické metal skupiny, ktoré s radosťou odignorujem :D)

forensick

pondelok, 31. júla 2017

MORKHIMMEL / THE TOWER split 12"LP (Insane society Rec.)

Tri roky sme si museli počkať na nový počin Pražských temniakov Môrkhimmel. Ich album "Ostrí černé kosy zní" bol úplne perfektný počin a tak som bol zvedavý či dokážu udržať laťku. No výsledok je ten, že oni od nahrávky k nahrávke zrejú ako víno. Ja viem niektorý občas skončia ako čučo, ale v ich prípade toto asi vôbec nehrozí. S nahrávkami si dávajú načas a sú proste skvelé. Nie je tomu ináč ani v tomto prípade. Tento krát nás poctili "len" štvorkou skladieb, ale ako som už spomínal, málo,ale poriadne. Prvý song  "Pravidla Hněvu" mi príde len ako rozbeh a potom nasleduje pecka "Mlýn už zase mele", ktorá absolútne kraľuje celej nahrávke. Fakt pecka riff a frázovanie spevu. Ináč na Tomášov vokál som si nikdy nevedel zvyknúť, ale musím uznať, že sem sa proste hodí. Nasleduje vybrkávačka "Naúpatí černého kopce" a na koniec prekvapenie . Song "Řeka" s úplne iným štýlom vokálu (black metalovým, pripomínajúci Masters Hammer) a aj iným štýlom, ako keby predznamenával nové smerovanie? Alebo je to len experiment? Každopádne znie kurevsky dobre aj s pískajúcimi gitarami a škrekotom žiab na konci. Smekám klobouk páni. Zase sa vám podarila skvelá nahrávka!!! Nemám viac čo dodať...
THE TOWER  sú pre mňa velkou neznámou. pochádzajú z Prahy a majú na konte len jedno demo a toto splitko. Čo hrajú? Klasický doom metal. Ano ten, ktorý teraz zažíval retro vlnu akurát naše luhy a háje sa tomu nejak vyhli. Nie je to death/doom, ale klasický doom metal, aký hrajú napríklad Saint Vitus, ktorých mi aj silne pripomínajú. Refrény občas znejú ako keby som ako 16 ročný počúval Manowar. Zaujímavé to je, zvukovo trocha slabšie než A. strana, nápadmi a melódiou celkom zaujímavé a chytľavé. Majú tu sice len tri skladby, ale fakt nenudia a pri druhom počúvaní už som si poklepkával ponurné tempo a melódie. Všetky skladby "Bloody Fields" , "To the Sea" a aj posledná inštrumentálka "A Path To Solitude" ukončená hamondkami ,znejú fakt dobre. Vzskúšaj. U mňa je toto splitko adeptom na album roka, bez srandy....
-Lepra-
MORKHIMMEL
THE TOWER
INSANE SOCIETY REC.

nedeľa, 9. júla 2017

IMMORTAL SOULS fanzine no.28

Ten Juro si nedá pokoj. Rozhodol sa pocestovať v čase a znova vydať nové číslo legendárneho fanzinu Immortal Souls. Pre ľudí pred a po štyridsiatke , je to kultové meno, ktoré vládlo na Slovensku dlhé roky na poli death metalovej scény. Znovuaktivácia Jura Hariňa zo sebou nesie okrem vydavateľskej činosti aj tento fanzin. Tý čo ste zažili fanzinové obdobie, tak radi zaspomínáte, citlivejší aj pustia slzu, a tý čo to nezažili, tak aspoň uvidie exkurziu do praveku komunikácie .
Toto číslo pôsobí skôr ako info bulletin, nemá toľko veľa strán (36) a predpokladám, že sa skôr bude zadara rozdávať, než čakať aby z ato niekto platil (presne ako v prípade CD).
Vo vnútri viac menej neokukané kapely vo forme CRANIAL CARNAGE, NEOCAEASAR, CARNAL NECROSIS?SECTESY, okukané ,overené veci ako CRANIOTOMY, BRUTE, exkluzivné veci ako HNISAVÝ PROCES alebo encyklopedika death metalu Dragana. Pár recenzí a na jedno dve sedena na WC to zvládnete v pohode.
Príjemné čítanie a až tento plátok ešte nemáš, tak hľadaj na koncertoch!!
-Lepra-

pondelok, 3. júla 2017

DISSOLVING OF PRODIGY "Lamentations Of Innocents" CD 2017 (Pařát)

Pařát robí veľmi záslužnú činosť, keď oživuje na CDčkách, už staré a zabudnuté demáče a kultové albumy. Jeden z ich nových titulov, ktorý v tejto retro sérii vychádza, je aj kultová Ostravská doom legenda DISSOLVING OF PRODIGY. Priznám sa bez akejkoľvek predohry, že som ich vtedy miloval a ich demáč "Echoes Of My Sadness" sa mi točil v kazeťáku až do zblbnutia.
Tentoraz ale na pretras sa dostalo ich demo "Lamentation Of Innocents" z roku 1995, ktoré sa od debutu líší v prvom rade, že bolo viac melancholickejšie a aj prepracovanejšie. Naopak ako bonus je tu aj ich pred debut, keď sa ešte volali BIGOTRY a pod týmto názvom im vyšiel len jeden demáč "Step To The Grave". ten ale znie parádne brutálne a neskutočne mi pripomína Thergothron. Plusom celého je, že sa zachoval dobový zvuk, takže si môžete vypočuť ako to vtedy znelo. Ja viem, že mladý sa tomu asi vyhnú ale mi po štyroch krížikoch si zmlstneme na tom! D.O. P. bola v tej dobe kvalitná odpoveď na vrcholiacu death/doom vlnu , ktorú prezentovali kapely ako Cathedral, Anathema,My Dying bride atď..
Ja cestujem časom a vracajú sa mi znova tie citové zážitky, ktoré som získal pri počúvaní týchto kaziet v tých rokoch na začiatku 90 tých. Už sa nikdy nevráti ten pocit, že ste vedeli objaviť zase niečo nové, neotesané, originálne. Dnešná doba už mladým,ale aj starším toto čaro z počúvania muziky už nikdy neposkytne. Tak si aspoň zaspomínajme na tie časy a vzdajme počúvaním tohoto CD pamiatku zosnulému frontmanovi tejto kapely Fusatému! Na zdravie kámo!
-Lepra-
BANDZONE

piatok, 23. júna 2017

CHOKED BY OWN VOMITS "Shit World" CD 2017 (Nice To Eat You/Rotten Roll Rex)

Týchto junákov mám rád. Bol som zvedavý, ako sa vysporiadajú s odchodom bubeníka, ale ich nový bubeník Hell Johan sa ujal svojej role viac než dobre. Tiež som rád, že ich štýl sa moc nezmenil, akurát mám pocit, že viac zvážnel. ubudlo humorných intier (aj keď ich nahradili iné, vážnejšie) a tiež ubudlo veselších songov, takzv. skákačiek. Ale zase som rád, že neskĺzli do toho prmitivizmu, kde skĺza čoraz viac grind kapiel, do tupa tupa bahna. CHBOV si zachovali ten starý feling a jasne dajú na javo, že vyrastali na kapelách ako Dead Infection, Agathocles,Regurgitate. Presne tieto tri prísady používajú do svôjho receptu. Ešte by som hodil troška Napalm Death-u. Aj keď v nových riffoch už cítim aj závan viacej melódií a to už vo forme krátkých sól. Ale osobne tam sedia a zvýraznia riff.
 Kvalita zvuku  je stále na vysokej úrovni a pokaziť zvuk v Hellsounde sa zatiaľ ešte nepodarilo nikomu. Takže tu ani sa nedá vytknúť nič. Je to hutné, má to šťavu, groove. Presne toto potrebujete na brutálnu muziku.
Dokopy tu nájdete 16 vecí z čoho je posledná "The End Of the Shit world" inštrumentálna. Osobne sa mi páči "Cemeteries Along Roads", práve vďaka svojej svižnej veselosti.
Keď to zhrniem, tak tu máme ďalší kvalitný zásek z bohatej Českej scény a kým budú hrať na tej scéne kapely, ako práve CHOKED BY OWN VOMITS, tak sa o budúcnosť Grindcore vôbec nebojím! Skvelá práca!!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok, 19. júna 2017

ARMADA, DEHYDRATED? SURGERY , klub Tartaros, B. Bystrica 17.6.2017


„Bol to super koncert plní zážitkov a super hudby“ tak asi toľko k vystúpeniu Popradskych SURGERY,Trenčiansko-Pištanskych DEHYDRATED a Mexickych neznajbohov ARMADA!
Tak a teraz k veci Banska Bystrica- populárna svojimi akciami a kapelami je na slovenskú známa a populárna- aspoň som mal taký pocit...avšak vedenie klubu Tartaros (Miro Luptak) ma asi Ine zmyšlanie.To že si niekto urobi dve akcie v jeden deň- jou pácka! Však ludia nec majú radosť z každého žánru, ale to že opakovane klub Tartaros,pokial nie je plný hosti kapely bez jedného slovka „organizátora“ a podania ruky, alebo s presnými inštrukciami pre pravú ruku to už také bežne nie je. Keď už niečo chcem organizovať tak v prvom rade budem myslieť aspoň na tie skurvene CESŤAKY pre kapely!!!Nejaké to pivko alebo nealko pre KAPELY- keď už som majiteľom a hostiteľom v klube tiež padne vhod...tak to väčšinou funguje a malo by fungovať, pokiaľ nie su stanovene iné honorárové podmienky- bohužiaľ nič z toho sa nestalo- SURGERY boli doslova ojebany!!!DEHYDRATED možno vyšli z toho lepšie, aspoň mali na benzín...čo sa musí nechať je zvuk v Tartarose- to je bomba, uznávam-ale zas je tu ďalší faktor,navstevnosť-25 platiacich??? V Banskej Bystrici?! Oka Death Metal, ale za smiešnu cenu 4€ ?!Dobre, vydalo to tak- ale keď už takúto kamikadze sabotáž robim hladím aj na dôsledky a neobrábam iných, že...skutok sa nestal...
Inak fakticky musím povedať, koncert bol naozaj užasni- kapely hrali na 100%pán zvular 1* aj keď podaktorým z viac cvičeným uchom sa zvuk gitary mexičanov nepozdával- zas mne to nejak neprišlo divne- klasicky Latino Americky DM, ale ok,nehadam sa ;)
Sučet?
Miro spamätaj sa, hudba nie je biznis a časom ku tvojmu parádnemu klubu nestekne ani Miša Paštétova....

Adam „Parazit“ Šluch

štvrtok, 15. júna 2017

ATTACK OF RAGE "Dogma" CD 2017 (Bizzare leprous Prod.)


„Attaci“ si za 16 rokov svojho účinkovania na Grindcoreovej scéne vydobyli obrovsky rešpekt a s čistým štítom môžem povedať že právom! Nemám problém povedať že -áno- máme na Slovensku početnú skupinu Grindovych kapiel, ktoré určite nepatria do odpadu, starého železa, ba dokonca legendy svetového razenia, kapely čo vydávajú splitko za splitkom,epko za epkom- to všetko je v poriadku- tak to má byť a som vďačný za každú jednu kapelu na scéne ktorá ma čo ponúknuť!!! Lenže AoR je tak trochu iná kapela-prečo? Vysvetlím...Hoyas- to je človek,hyperaktivny,nadany,zuriaci býk ktorý si ide za svojim a nie často sa stáva aby bicmen bol leadrom kapely no lenže Hoyas je Hoyas a je perfekcionista. Časom vycipoval túto kapelu na „super grupu“ a obklopil sa spolu hráčmi ktorý svoje nástroje ovládajú nie že dobre, ale dokonale- chtiac či nechtiac v tejto kapele neostal kameň na kameni a dnes môžete držať v rukách tretí radový album „Dogma“. Keď nepočítam Intro, tak je tu 9 ostych nábojov v búchačke ktoré ležia v komore zásobníku a čakajú na ciel ktorý so 100% istotou trafia- a sú mierene aj na samotného poslucháča, ktorý sa kľudne v textoch môže nájsť- to je dobre, však kto iní dokáže človeka zamyslieť sa nad sebou a skúsiť robiť niečo inak ak sa nad sebou nezamysli sám človek? Tento efekt ma máloktorá kapela, a u nás ich teda-navzdory rešpektu a snahy- moc nie je, nevidím tu kúsok miesta pre srandu a vokál Michala Grossa tomu dáva maximum na vážnosti!!!
Asi toľko k novému albumu ATTACK OF RAGE.O vzhľade a grafike- ktorá už jaksi k AoR patri- nehovoriac! Skvelú prácu predviedli GRAPHICORES ( nie sú to „krevety“ ale zmutovane ľudské embryá)
-Parazit-

Bandzone

PSYCHICK WITCH "Cosmic Botanists" MC 2017 (Sky Burial Prod.)

Drone projekt z Nového Zélandu. Zase toľko vecí sa v týchto krajoch a hájoch nerodí, takže sme všetci vždy tak trocha zvedavý na tieto exotické krajiny. Tentoraz je to zmiešanina drone kvílenia gitár, spätných väzieb, občas nejakého chorálu, potrhlých noisových riffov (pravdaže bez bicích, ako sa na drone patrí). Netuším koľko ľudí na Slovensku počúva takéto projekty, no asi náklad tohoto titulu (49 kusov), je to pravé číslo.
Dá sa to pravdaže púšťať, až máte myseľ v kľude, ináč vás to odpáli úplne. Nie je to hudba do klubov, aj keď povedzme vďaka napr. Sun O))) sa tento štýl preslávil a nabral na popularite. Psychick Witch nemajú tak dobrý zvuk ani produkciu ,ako spomínaný Sunn O ))), ale až máš rád tento štýl, tak sa pokús o to a budeš vlastniť jednu raritku navyše!
-Lepra-

Bandcamp