 |
| CHEAP TALK |
Bol to jeden
z tých skvelých dní, ktoré krásne začali a nemohli
zle pokračovať. Bol to piatok pred koncertom, kedy v práci
čas letel, po práci ešte viac a ani neviem ako, sedel som
zrazu v mojom presúvadle mieriacom diaľnicou k juhu.
Do Serede som
nedorazil výnimočne sám, tentokrát som ukecal Luba (nebolo to
prvý raz, no mohlo by byť aj častejšie). Po velice príjemných
formalitách pred vchodom, kde už boli snáď všetci, ktorých som
čakal (známe tváre usmievavé z Galanty, Serede, Štvrtka,
Šale i Nitry a Šurian) ako aj tí, čo prekvapili
(trenčianske fejsy teda prekvapkali).
Po všetkých
tých dlhých dialógoch, kedy sme prebrali všetky aktuality odkedy
sme sa s tým ktorým človekom nevideli, do nás pustil zjav
sereďsko-galantsko-šaliansky, pod názvom CHEAP TALK ukrytý, svoju
produkciu, ktorá od prvých tónov pohladila moju chlpatú lebinu,
ale hlavne srdénko mi rozbúchala radosťou. Širokánsky úsmevisko
sa mi ešte viac rozšíril a naplnil ma pocit blaha. Krátke,
rýchle songy, melodický feeling gitary, ale aj basy, Mierne inak
frázujúci Spikey (The Citadel), iným štýlom odbúchané, ako sme
zvyknutí na Pipa z Barney Gumble (či Flames Still Burns),
skrátka parádny hardcorík s kalifornskou príchuťou. Škoda,
že kapela nemá zatiaľ viac songov, ale ako ochutnávka toho, na čo
sa môžeme tešiť to úplne postačilo...Ak má niekto rád old
school US hardcore zo začiatku 80s, nemal by váhať ani sekundu
a najbližšie vystúpenie tohto spolku navštíviť.
 |
| THE KLEMONES |
Parádne
naštartovaný večer pokračoval vystúpením spolku THE KĽEMONES
s Dášom za mikrofónom a dobrá nálada sa rozlievala
miestnosťou aj naďalej. Bubeník hneď v prvom songu ukázal,
že o zábavu bude postarané aj zo zadných radov, nielen spoza
mikrofónu. Po tom, čo mu spadla palička, nenápadne si pospevujúc
a tancujúc za bicími odbúchal polovicu songu jednou rukou,
aby pred záverečným prechodom rýchlo zdvihol zo zeme aj druhú
a parádnym prechodom dokončil zbytok songu. A takýmto
štýlom spestroval celý set – tanečky za bicími, spev s Dášom
(hoci bez mikrofónu), pričom hral absolútne presne a dôrazne. Ale
celkovo bolo čo počúvať a na čo sa pozerať. Všetko, čo
sme dostali bol jednoduchý, nasľapaný punk s melodickým
cítením a silnými myšlienkami (Dáša je Dáša, to sa nedá
ničím prekryť), ktorý musel chytiť každého, čo nemá v ušoch
zatentoktenô.
 |
| THE CITADEL |
Potom prišli
na rad skorodomáci THE CITADEL so svojou nádielkou melodického
hardcoru. Veľmi ma teší, že v playliste sa okrem skvelých
songov z oboch nahrávok objavujú aj novšie kusy (osobne ma
opäť potešili tradičné chuťovečky New spring, Nekričte,
Aviophobia či Biely holub, ale aj iné). Znovu to do nás Spikey and
spol. naprali s energiou a nasadením, znovu vzduchom
lietali ľudia. Vzduch v miestnosti zhustol horúčavou
rozpálených tiel a nástrojov. Strhujúce. Absolútne nevadili
ani drobné výpadky v texte, ani nejaké to zakopnutie v sekoch
– celkový dojem bol ohromný a tieto detailíky to len
dokorenili a spravili ten set výnimočným a stále
ľudským. Mne to padlo vcelku vhod pozrieť si The Citadel (jednu
z mojich top slovenských kapiel) po nejakom tom polroku opäť
naživo.
A potom
prišiel rad na to, čo sme všetci čakali celý ten čas (ja
v podstate celý ten rok od posledného ich koncertu
 |
| NOT ON TOUR |
v Oblude)
– sympatickí izraelci NOT ON TOUR z Tel Avivu v čele
s večne usmiatou Simou. Po krátkej zvukovke sa rozbehol
kolotoč ich krátkych songov plných melódií a rôznych zmien
tempa. Striedali sa songy z oboch albumov ako aj EP, Sima metala
úsmevmi na všetky strany, Valer pobehoval, poskakoval a kúzlil
s gitarou zo zeme i zo vzduchu, občas prispel hrdlom
v zborových refrénoch, ktoré inak v pohode zvládal
basák Nir, do čoho im nemilosrdne udával tempá bláznivo presný
bicák. Ľudia besneli, skákali, zdvíhali sa nad hlavu (čomu sa
nevyhli ani Sima či Valer), spievali refrény s kapelou –
skrátka jedna veľká party plná melodického hardcore-punku
a skvelej nálady. Na kapele je stále viac poznať ako sa
zlepšujú od vystúpenia k vystúpeniu. Ak sem zas o rok
zavítajú, ani si neviem predstaviť, čo ponúknu, veď už toto
nemalo takmer nič spoločné s pozemským zážitkom...
Po
vyčerpaní všetkých songov (aj tu zazneli nejaké nové kusy) ešte
kapela ako prídavok predviedla v upravenej zostave
(Valer-gitara, Sima–kostrbaté bicie a týpek z ich crew
za mikrofónom) nejaké sludge improvizácie.
Potom už len
výmena dojmov so zúčastnenými i kapelami a postupne
s rednúcim davom sme sa aj my odobrali k domovu. Sereď
opäť raz nesklamala...
Bol to jeden
z tých dní, ktorý nemohol zle začať, ani pokračovať a už
vôbec nie zle skončiť. Bol to jeden skvelý deň...
-Majto C.-
fotky: Weva
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára