DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 15. septembra 2013

YDINPERHE „Meistä Ei Tullut Mitään“ 7“EP 2012 (Hakaniemi Hardcore)

Účasť na koncerte nemcov Midnight Crisis v Trenčíne u mňa pred týždňom zas vyvolala chuť oprášiť zbierku fínskych surovíc, tak som si znovu zaplesal aj pri tvorbe tohto spolku, o ktorého histórii toho veľa povedať neviem a z nahrávok mám akurát ich jediné LP a práve tento posledný 7-palec. No čo viem je, že kapelu tvoria dvaja mládenci a dve mladice, ktoré v kapele obstarávajú práve strunnú sekciu, pričom gitaráčka ešte aj spieva.

A čože nám servíruje tento spolok? Prekvapivo opäť surový fínsky hardcore punk, ktorý je však, na rozdiel od napr. Haistelijat, oveľa jednoduchší a priamočiarejší, pritom stále energický a šľapavý. Tam kde Haistelijat nasúkajú prechod a zmenu tempa, Ydinperhe furt valia nekompromisne v jednej rovine až do konca, maximálne sa ozve kratučké zmätené punkové sóličko.
Úvod kolekcie obstará hneď naplno surový titulný song pojednávajúci o šťastí v živote (som vydedukoval z anglického popisku – neni som ja veru fínsky hovoriaci jedinec) nesúci sa v svižnom tempe v duchu Discharge či Chaos UK (čiže tradičného starého fínskeho hardcore-punku, ktorý bol svojho času odpoveďou práve na anglickú vlnu). Nasledujúca „Kilariaämmät“ je mierne pomalšia (tento vzorec striedania rýchlych a pomalších songov použili Ydinperhe aj na LP) a členitejšia, čo sa aranžmánu týka. Textovo o vzťahoch medzi mužom a ženou. Stranu A uzatvárajúca vec „Elämän tikkatalu“ je opäť klasický rýchly výprask s duniacou basou a prekrikujúcimi sa mužsko-ženskými vokálmi. Mimochodom, ten gitaráčkin mi farbou pripomína vokalistku španielskych Criatura. Po otočení na vás vybafne jednoduchá punkovica „Faija on alkkis“ v strednom jednoduchom tempe s kostrbatým sólom (a ďalším textom, ktorý bych rád prečítal celý, nielen jeho popis - škoda, že nevložili aj preklady celých textov do angličtiny), aby nás zostávajúce 3 songy umlátili až do konca rýchlym tempom. Za zmienku ešte stojí úvod „Henki en lähde“, kde sa zbesilosť objaví až po pomalom nasekanom úvode, čo u tejto partičky nebýva zvykom.
Po 8 a pol-minutovej víchrici nezostáva iné, len si to celé zopakovať znova a počúvať do omrzenia. Yo, ešte jeden drobný nedostatok, čo mi mierne nesedí – zvuk gitary, ktorá je trošku potlačená pod basou (hoci tá znie napriek svojej jednoduchej a účelnej hre dosť parádne), čo trošku uberá na ostrosti a farebnosti nahrávky. LP, kde úrovne nástrojov boli vyrovnanejšie, znelo v tomto smere oveľa lepšie. Konec – choďte prehrabať distrá a skúšať fínske primitívne rúbanice!!!
-Majto C.-

Žiadne komentáre: