Utorok je na koncert dosť
blbý deň. Okrem toho práve tento utorok a tiež deň pred sú
v Bratislave dosť zvučnejšie mená ako boli dnes v žiari čo
sa zrejme tiež tak trochu podpísalo pod slabú návštevnosť.
Nevadí, srať na to. Všetky kapely sú tu načas, na nikoho sa
nečaká a okolo ôsmej zaznievajú prvé tóny drum and bass
dua z kysúc, Green Monkey. Sú to dve dobre známe tváre
Nelo a Milan z Vocatio Interna. Je to hodne pomalé občas
stredotempové psychadelické a poriadne uletené, trochu
pripomínajúce Man Is The Bastard bez rýchlych pasáží.
Chladnička ampeg umiestnená za bicími tlačí Nelove psychadelické
vybrnkávačky v minimálne skreslenom zvuku čo ma trochu
prekvapilo, pretože som čakal poriadne zbustrovanú štvorstrunovku.
Skladby sú spievané v slovenčine a z toho čo som
rozumel z uvrieskaného prejavu usudzujem, že sú to asi tiež
poriadne abstrakcie. Občas s vokálmi pomohol aj Milan spoza
bicích. Ľúbilo sa mi to hlavne svojou originalitou a nápadom.
Nasleduje ďalšie duo a opäť zo severu slovenska, Mobius
a znovu dve známe tváre, Dano a Fokulár z Boiling
Point. Tento krát je miesto basy gitara a rýchlosť klesá
ešte nižšie. Pomalý, roztečený sludge s dvoma údermi za
minútu, žiadne vokály, len
 |
| MOBIUS |
mohutný gitarový zvuk skreslovaný
niekoľkými krabičkami, ktoré Dano medzi sebou prepína, vypína
a zapína. Jeden cca dvadsať minútový song (neviem, možno
ich bolo viac po sebe????) totálny minimalizmus, nič navyše, len
pomalá deštrukcia. Uši sú prečistené a pripravené na
prvého nemeckého hosťa Congreed. Pozerám na brčkavého
gitaristu a až teraz v ňom spoznávam barmana
z Freiburgského squatu KTS, kde sme hrali s idiotmi na
turné s TFD. Ten koncert nám vtedy robil sympatický chlapík
Daniel, ktorý bol ich pôvodným spevákom no, žiaľ už nieje
medzi nami. Po jeho smrti sa vzdali starého názvu Hellborn Messiah
a ďalej to ťahajú s novým názvom. Inak nemcov na
celom turné sprevádza postraší pánko námorníckeho vzhľadu,
ktorý celý koncert nielenže nahráva na kameru, ale zároveň ho
hneď aj cez projektor premieta na plátno upravený rôznymi
efektami. Taktiež po zemi
 |
| CONGREED |
porozmiestňoval niekoľko blikajúcich
svetiel čo s ultrafialovými disco neónkami ťahalo oči ako
šlak. Ale spať ku kapele. Congreed postavili svoju hudbu na pevných
trash HC pilieroch s občasnými grind klepačkami. Dve gitary,
basa, bicie a štyri spevy, kurva to sa nevidí každý deň.
Ich hudba fest šlapala, malo to grády a energiu. Štvorica si
koncert užíva, hrajú uvolnene a hlavne bubeník v poriadnom
nasadení. Po koncerte ešte prehadzujem pár slov zo spomínaným
gitaristom, samozrejme moja angličtina ma zas nesklamala a dostávam
od neho platňu ich starej kapely za čo mu nesmierne ďakujem.
Poslednou bandou sú najznámejší, teda aspom pre mňa, Who´s
My Saviour z Rostocku. Na basu mydlí Andy zo známej
skvelej grindovice Wojczech a gitarista sa mihol v kapelách
Cyness alebo Entrails Masacre. Obaja majú okrem svojich nástrojov
nastarosti aj vokáli. Hudobne to bolo hodne hard coreove s rôznymi
zmenami a takými ťažkími groove pasažami. Dosť technických
postupov hlavne, bubeníkove
 |
| WHO´S MY SAVIOUR |
kadejaké prechody a vyhrávky,
ktoré zvládal s maximálnym prehľadom. Andy nekontrolovateľne
vrieska so šiltovkou padnutou do očí a nevyvedie ho z mieri
ani posratý stojan od mikrofónu ktorý sa nedá dotiahnuť a tak
sa mu vždy otáča buď na jednu alebo na druhu stranu. Zvuk je dnes
naozaj výborný a všetko sa končí príchodom polnoci. Keďže
ráno sa ide do práce tak sa vydávame na cestu domov aj s ďalšími
dvoma pasažiermi Majčou a Maťom s ktorími sme tu dnes
boli ako jediný zástupcovia Zvolenského okresu. Podľa mňa až na
tú chabú návštevnosť vydarená akcia.
-Jan IP-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára