DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 30. marca 2014

HEAVY METAL VOMIT PARTY – (Dopelord, The Public, Major Kong, Macumba) - 29.3.2014 Trenčín, Klub Lúč


Krásna sobota plná slnka a jarných záhradných prác, ktorej koniec som šiel zaistiť do trenčianskeho Lúča. Zvedavý som bol prevelice, ako znie naživo kapela, ktorej album patril minulý rok do mojej top 6, tak som ich slovenskú zastávku na turné jednoducho nemohol vynechať. Komu sa nechce pátrať v starších príspevkoch, nech si domyslí o akú kapelu sa jedná... Mierne sklamanie nastalo po príchode do klubu, kde moje číslo vlezu bolo len 17 a to, že v Žiline sa lúči s pódiami Ilúzia a v piane hrá už zas Arakain, to vôbec nie je ospravedlnenie niečej neúčasti... Aj na pomery Lúča bolo pramálo miestnych fandov podobných odnoží...
MACUMBA

Radšej k muzike. Večer o tradičnej deviatej odštartovali „púchovčania“ MACUMBA a vôbec sa s ničím nesrali. Hneď od samého začiatku do ľudí narvali violence hardcore ako sa patrí. Táto zostava s basákom sa mi pozdáva z akcie na akciu stále viac – ešte tak pripojiť do mašinérie aj jeho hrdlo a všetko bude dotiahnuté k dokonalosti. Štoty škrekotal jak o život, do toho šialene riffoval, Macej hladil kotlíky paličkami len taký hrmot, skrátka, veľa urobil aj masakrálny zvuk – kua dobré to bolo. Hneď od prvej kapely som mal tušenie, že to asi bude jeden z tých lepších koncertov, čo zažijem...
MAJOR KONG

Potom sa na pódium postavilo poľské trio MAJOR KONG a nálada prepla do iných sfér. Ich produkcia na hony vzdialená od toho, čo predviedli púchovčania nás odniesla do ríše pomalých knísavých doomových zákutí, kde z celého ťaživého hluku občas vystrelilo psychedelické gitarové kvílivé sólo abo wah-pedálom dokreslená basová vyhrávka. Basa v ich tvorbe nehrá len doprovodnú rolu, ako je obvyklé, skôr ťahala celú tvorbu svojimi bohatými linkami a gitara už len dokresľovala celkovú atmosféru. Do toho pomalé bicie – jednoducho zmar a hypnóza v jednom. Záverečný song, kde sa ku koncu striedali nehorázne tempá bol len malou ozdobou na ich skvelom sete...
THE PUBLIC
Pri sete ďalšej bandy z domácich krajov sa akcia zas preklopila do druhej zo schizofrenických polôh sobotného večera. To sa na pódium postavilo čadčianske trio THE PUBLIC, ktoré ma (a nielen mňa) hneď od prvých tónov strhlo svojou energiou a skvelou rytmickosťou svojej tvorby. Neskutočné veci z toho liezli. Ich dokonalý mix hardcoru s grindovými časťami mi v technickejších partoch trošku dal spomenúť na staré koncerty Testimony – tiež to bolo niečo, čo iní nehrali, pritom to znelo absolútne prirodzene. A to je aj prípad The Public – skvelá, originálna muzika, ktorá má vlastný ksicht. Všetko zabalené do skvelého zvuku poskytlo dokonalý zážitok.
DOPELORD


Posledné prepnutie schizofrenika opäť do polohy zmaru, keď na pódium vyliezol prvý a jediný kvartet toho večera. DOPELORD neponechali nič na náhodu, okrem dokonalej muziky vsadili aj na osvetlenie (tradične ladené do zelena) ako aj na projekciu, ktorá bežala počas celého ich setu a vážne to ako celok pôsobilo omračujúcim dojmom. Obrázky dosť často sedeli k muzike, až som ich podozrieval, že to majú presne vyrátané, no pauzy medzi skladbami, ktoré teda vôbec plánované nevyzerali, ma z toho vyviedli, bo projekcia stále bežala a vždy sa do nej trafili... Ich ťaživá muzika na pomedzí doomu a sludge sa do nás oprela gitarovým dvojzáprahom, ktorý znel absolútne mohutne, k tomu burácajúca naefektovaná basa a duniace bicie – čistý mlynček na mäso, no nechutne pomalý a neúprosný, čo drví kosti po milimetri – kúsok po kúsku, nič nevynechá... Občas sa do toho zjavil čistý spev, no po tejto stránke boli najväčším zážitkom dvojhlasy s basákom, ktorý silne pripomínal Nicka Olivieriho (QOTSA). No celý set sa neniesol len v znamení ťažoby, našlo sa aj zopár momentov, kedy tempo zrýchlilo, aby sa po čase zas navalila ťažoba a pokračovala v drvení... K tomu neskutočne parádne sóla – viac pocitové ako technické, no práve v tom spočívalo ich čaro. Dokonalé...

Po ich sete už len nákup materiálu a zrýchlený odchod domov. Skvelá akcia, ktorú žuiaľ zhliadlo len cca 50 platiacich, čo je vážne málo... Dúfam, že to bola len blbá náhoda a nabudúce už bude všetko ok...
-Majto C.-

fotky: Mirec


GRIDE / ABORTION split 7“EP 2013 (Totalitarianism Still Continues records)

Dve základné kapely československého grindu sa konečne dočkali spoločného split singlu. Hneď ako som sa o tejto spolupráci dozvedel som bol nedočkavý a zvedavý ako to dopadne. Chvíľu trvalo kým to celé dostalo finálnu podobu a potom to zas trochu trvalo, kým sa mi to konečne dostalo do rúk, no dočkal som sa a v kľude, po niekoľko dní som modrú placku točil na mojej starej tesle. Gride si rokmi na scéne vytvorili svoj charakteristický ksicht a presne toho sa držia aj tu. Ak poznáš ich tvorbu tak vieš o čo ide. Krkolomné rúbanice, technické pasáže, do detailu premakané čertove bicie a Inyho skvele rytmicky nafrázovaný rev. K tomu neodmysliteľne patria výnimočné texty, ktoré sú ich ďalším poznávacím znamením. Hneď v prvom songu si na mušku vzali osobu Eguene Francois Vidoca, bývalého galejníka, ktorý prešiel na druhú stranu a stal sa šéfom francúzskej kriminálnej polície. Toto je však jediná pôvodná vec od prachatických grinderov. Ostatné dve skladby sú kovery, prvý je inštrumentálny úryvok z baletu Šavlový Tanec a druhý je od českej hardcore mašiny Našrot. Všetko samozrejme v typickom gride štýle. Zvuk z hellsoundu je ako šitý na mieru a všetko pekne do seba zapadá. Abortion sa stále držia hesla v jednoduchosti je sila a ono je to skutočne tak. Aj keď sa priznám, že som si na ich nový materiál trochu dlhšie zvykal, postupne sa mi dostával pod kožu a hitovosť zborových refrénov spravila svoje. Na úvod si dajte pozor na prehodené poradie prvých dvoch skladieb, ale to je len taká minimálna chybička krásy. Inak všetko ostatné funguje tak ako má, skladby majú punkovú príchuť okorenenú o Mirčiho strojovo presné klepačky. Aj Abortion obohatili svoju stranu o inštrumentálku, ktorej dali názov Pandorina Skrinka a je to vlastne taká sranda s jednoduchým basovým podkladom a totálne jazzovo uleteným saxafonovým sólom. Zvuk nahrávky mal na starosti Bibo a tu by som možno pridal trochu viac takej špinavej hrubosti a grindovej mastnoty. Ale zas sto ľudí sto chutí. Obal zdobí fotka wrestlera z 80-tych Andre the Gainta a limitovaná verzia obsahuje pekne strieborné okrúhle nálepkami oboch kapiel. Čo viac dodať, aj tak to už všetci máte doma.

Jan IP



piatok 21. marca 2014

SETE STAR SEPT / DECHE-CHARGE split 7"Ep 2014 (underground pollution/Stockroom)

Veľký fanda. Som. Oboch kapiel. 7x7 sú čím ďalej. Viac. Tým stále. Viacc. Noisecore. Bordel, svojský. Japonský. A zverina, zverina je dôležitá. Hrubá nakladačka (ako ranná yebatchka?). 21 skladieb. 21 skladieb je super. Hrubý rachot pre otrlcov. A susedku. Jebne. Hurá! Ešte raz-zverina. Žiadny grind. Mrchopal. Kanaďania sú D-Ch. Klasika, stará klasikááá. Hovado jak rachot. I keď. Trochu plochý. ..a viac múzický. Ako ich matroš klasický. Starý. Je to dobre? Hmm. Je. Noisecore II. Ako remeň. Starý matroš väčší braptoš. Tak jest. Ale stále. Jedna strana songov tristo. Plus 39. Massakkerr!! Komplet songlist. Brutal ha-ha. Ako vždy. Sranda!! Žerem to. Chvíľu zaváhal. Je to treba? Toto? (Cotugno fuck). Ďaľšie toto? Mne ver áno. Inak len pre. Drsňák, drsňák, drsňák! Iba ak a veru tak. Metloši preč. Punkáči tiež! Tak. Brechot. Huuh! Cibula.
-RadoKAZ-
 undergroundpollution.e-monsite.com

EMBOLISM "Dewillumination" CD 2013 (Rest Of Noise Prod.)

Neviem ani kde začať. EMBOLISM bezosporu patria do legiend Slovenského grindcore, ale čo občas zanedbávajú, tak to je nahrávanie a aj koncerty. Kým iné kapely chrlia v tomto štýle splitká a albumy, tak Embolism si občas počká aj jednu olympiádu, než niečo vydajú. Novinka ale dostala všetky 100% veci, čo sa týka kvality a čo naše Česko/Slovensko pre kapely ponúka.Vprvom rade je to štúdio Shaark, kde už točia všetky kapely svoje nahrávky a keby ste boli aj dementný a hluchý, tak vydáte z tohoto štúdia dobrý matroš. Embolism vsadili na kvalitu, aj čo sa týka obalu, aj čo sa týka zvuku, Týmto dvom veciam nie je čo vytýkať, akurát tuctovosť,ale to už posúdia poslucháči. Hudba je tem metalom nasiaknutý grindcore. Žiadne minutové výbuchy, ale skladby so štruktúrou, ktoré zase na druhú stranu sa mi zdajú občas celkom dlhé a občas aj skĺznu do nudy. Ale až máš rád dlhšie skladby v tomto štýle, tak je to OK. Chýba mi aj trocha tak chytľavosť vecí a po pár vypočutí mi utkvel v mozgu jedine posledný song "I´m not weak anymore". Celkovo ale máme dočinenia s kvalitnou nahrávkou a s kvalitným zvukom, horšie je, že ja práve vyhľadávam v tomto štýle niečo úplne iné, ale ich kvality určite veľa ludí ocení!
-Lepra-
http://bandzone.cz/embolism?at=news

streda 19. marca 2014

CONAN "Blood Eagle" CD 2014 (Napalm Records)

Takže tretí full album a ja som k nemu pristupoval trocha s odstupom, lebo pozerám, že vychádza pod Napalm records, ktorý pod sebou majú priam tony sračiek ale na druhú stranu aj zopár fakt periel. No a po vypočutí tohoto albumu si tam pridávam aj toto!!! Viem , že špinavý zvuk z debutu už nezopakujú nikdy, ale teraz sa k tomu priblížili asi najviac. Skladby sú tak kurevsky ťažké, že až dáte basy doma trocha viac hore, tak vám vyjebú repráky. Skladby sú o niečo svižnejšie, presne také, čo na koncerte zaberajú. Ale to asi zistili aj sami, na čo sa chytali ľudia a podľa toho vyšperkovali aj novinku. Navyše celý matroš je nahrávaný vo vlastnom štúdiu kapely. Ano gitarista sa nasral a po nespokojnosti so zvukom moderných štúdií si vybudoval vlastné, analógove štúdio a či urobil dobre, tak to počujete tu! K posratiu tvrdý zvuk.  Mastering mal na starosti starý bard scény James Plotkin (O.L.D., Khannate). S kľudným svedomím môžem zahlásiť, že to zase nevyberem z uší aspoň mesiac a kapele sa podaril zase krok späť na chodník, ktorý začali šľapať s debutom. Kurva tvrdé,kurva dobré!!! poklona!
-Lepra-
http://www.hailconan.com/

streda 12. marca 2014

THE DEAD GOATS "ferox" CDr Demo 2014

Poliaci THE DEAD GOATS  už nie sú žiadny nováčkovia na scéne. Zo začiatku som si myslel, že kamoši, okolo bubeníka Radeka (ex-Squash Bowels, Neuropathia) si urobili len nejaký sranda projekt, ale opak je pravdou. Hrajú to, čo ich baví a bavilo odjakživa a keď ešte máte okolo seba spriazdnené duše, tak nie je čo riešiť. Po debute a jednom EP  sa chlapci rozhodli, že natočia trojskladbové demo a pošlú len tak do sveta na skusy. Ich hudba je prastarý death metal, presne na Entombed štýl, kde ešte dosypeme ingrediencie od kapiel ako Grave alebo Dismember a retro steak je na svete. Oni sa to ani nesnažia nejak zakrývať, že by nevykrádali niečo, ale rovno vám povedia, že znejú ako Švédske death metalové kapely zo začiatku 90tych rokov. Tieto tri skladby ale na druhú stranu znejú celkom hitovo, hlavne vďaka výrazným refrénom, teda presne tak, ako sa to robí v rock ´n´rolle. Pridajte tam ešte typický Švédsky chrastivý zvuk a starý death metalisti sa budú len oblizovať.Parádna retro jazda, ktorá my dala zase pripomenúť, prečo som miloval v tých rokoch death metal. Som zvedavý, kde skončia s týmto demáčom. Kvalitu na to majú!
-Lepra-
Bandcamp

sobota 1. marca 2014

DAYDREAM „EP“ 7“EP 2013 (Elephant Skin Records / Caustic Recordings / Hidden Rainbows Records)

Občas kupujem doslova naslepo, no nedá sa povedať, že by mi to vadilo, bo poväčšine sa mi podarí trafiť zaujímavý úlovok. O tejto kapele som len vedel, že by snáď mala byť z Čiech, to mi stačilo na to, aby som ju od sympošov z Gattaca kúpil a priniesol domov. Pri obhliadke obalu sa mi potvrdilo, že sa jedná o českú bandu, navyše sXe (čo nie je závadou, samozrejme). Po spustení som bol mierne prekvapený, bo takto pomaly už sa dnes príliš nehrá – to bola skôr výsada hardcoru 90s (teda niektorých kapiel). Song A-strany „The end of happiness“ doslova melie svojou ťaživou naliehavosťou. Zvuk správne ostrý, najmä gitarám necháva pekne vyniknúť, no aj pomalšie bicie a naliehavý vokál robia svoje a prispievajú k celkovo dobrému dojmu z tvorby tejto party. Na chvíľu sa tempo rozprúdi a zrýchli, no o niekoľko momentov je tu zas to nekompromisné valenie a drvenie. Pekne nápaditá vec, plná rôznych stopiek a pekne riffujúcich gitár. Song „Shame“ na druhej strane ep-ka je tiež príznačný ťaživými gitarami, naliehavým vokálnym prejavom a pomaly drviacimi bicími, ktoré o trochu viac ako v prvom songu miestami zrýchľujú, no stále je to akýsi osobitý štýl bubnovania, čo tomu vtláča punc zaujímavosti. Z kapiel, ktoré som kedysi zbožňoval pre ich pomalosť mi to asi čiastočne pripomína žilinsko-trenčianskych Junk, ale to len druhý song vďaka mierne melodickému nádychu v úvode.
Yo, dodatočne som si vyhľadal, ku ktorýmn kapelám sa Daydream hlásia, čiže fandovia 90s sXe hardcore a kapiel (ako: Judge, Abhinanda, Strife, Outspoken, Snapcase a veľa iných) nemusia váhať a tento sedempalec si v pohode môžu zaobstarať. Minimálne ich poteší podobne ako mňa. A mňa navyše v tom, že ešte stále niekto dokáže prísť aj s pomalším, valivým hardcorom bez toho aby absorboval metalové elementy.
-Majto C.-