DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 6. apríla 2014

TRUE REASON „... Talk to my hand“ CDr 2013 (D.I.Y.)

Kapela, ktorá ma milo prekvapila na topoľčianskej zastávke Dona Foose a jeho projektu Lifeline, na ktorej nahrávku som netrpezlivo čakal. Mám ju doma už dlhší čas a striedavo ju počúvam intenzívnejšie a sporadickejšie, no stále ju počúvam a neodkladám bokom. Pomalší valivejší hardcore v duchu Madball, ktorý nám topoľčiansky kvartet na svojom debute ponúka je viac ako chutný.
V playliste sa striedajú pomalšie songy (ktoré prevažujú) s tými rýchlejšími, v textoch slovenčina strieda angličtinu, valivé, masívne riffy nahrádzajú svižné rezačky... Skrátka, stále je čo počúvať. Mojími favoritmi sú jednoznačne valivejšie, slovensky otextované „Choď po tom, čo chceš“ s dokonalým sekaným úvodom, parádnymi mohutnými gitarami a vkusným, jednoduchým, melodickým sóličkom, či absolútne dokonalá nekompromisná vec „Každému čo jeho jest“ s ťažkými húpavými refrénmi, nadupanými slohami a so skvelo vygradovaným záverom, alebo svižná veselica „Jeden lepší deň“, z ktorej pozitivita len tak srší – či už textovo abo hudobne. Ale aj veľa ďalších songov znie skvelo, no tieto tri sú môj top. Napr. ústredný riff songu „Apolitická“ je pekná vec, abo postupný rozbeh songu „Your roots“, kde sa mi navyše páčia aj rôzne rytmické zvraty bicích, ktoré sú aj v rytmicky pestrej „That´s me“, kde sa tempá a rytmy striedajú od začiatku do konca, či voľnejšia stredná časť songu „Ľudia“, ktorá prejde do jemného sólička, aby sa po chvíli vrátila k drviacemu refrénu. No sú tu aj veci, ktoré ma až tak neoslovujú (pričom na koncerte s nimi nemám problém, no na albume na mňa nepôsobia ničím výnimočne a dokážem si ho bez nich v pohode predstaviť), konkrétne dve strednotempovky „BA – AC“ a „Teraz je čas“. Keď album počúvam, po dlhšom čase, prvýkrát s nimi nemám problémy, no pri každom ďalšom vypočutí, už ich radšej preskakujem. To je pre mňa asi jediný nedostatok tejto nahrávky – tieto dva songy, hoci každý môže mať na vec svoj názor... Každopádne je to nahrávka, ktorá potešila toho fandu NYHC vo mne (lepšie povedané TOHC) a strávil som s ňou (isto ešte aj strávim) veľa príjemných chvíľ. Neviem, či cd je aj v nejakej distribúcii, no na koncertoch kapely sa k nemu môžete dostať bez problémov... Neváhajte, zásoby nie sú nevyčerpateľné – nie sme v Júesej...
-Majto C.-



Žiadne komentáre: