Je
album a album. Dobrá kúpa či zlá. Práve o tomto albume
som si po spustení myslel, že som sa po dlhom čase opálil, no to
bol len prvý dojem. A nastal vtedy, keď sa po spustení prvého
songu „Hard boiled head“ na mňa vyvalil ten najprapôvodnejší,
heavy metalom ešte napáchnutý thrash metal s jednoduchými
postupmi a škrkotavými riffmi jak z prvých albumov
Exodus, Flotsam and Jetsam či Anthrax. Spev trošku ponaťahovaný
jak na pradávnych tituloch Destruction, len nie tak vysoký. A práve
Destruction mi niektoré hudobné momenty pripomenuli aj v druhom
songu „Two minutes... (at least)“. No ako album postupoval ďalej,
stále viac ma chytal za srdečné svalstvo a najneskôr pri
úvode štvrtej, v strednom tempe sa nesúcej hitovice „The
graveyard“ so zborovými výkrikmi, už som spokojne podupoval
nohou a imaginárne trepal imaginárne ovlasatenou hlavou.
„Blood in your hands“ so striedaním rýchlych a stredných
temp už bola potom stará známa záležitosť, ktorá mi niektorými
riffmi zas dala spomenúť na dávny debut „Kill ´em all“ jednej
dnes tomuto žánru kua-vzdialenej bandy. A zatváračka prvej
strany „All cops are beautiful“ mi konečne objasnila, na ktorúže
bandu som zabudol v popise ingrediencií – Overkill
(samozrejme isto nie vokálne, bo od Blitzovho škrekotu má Simon
veľmi ďaleko). Po skompletovaní ingrediencií a zistení, že
je tvorba kapely ukuchtená z vecí, ktoré som v min
ulosti veľmi často požíval, nemal som už žiadne výhrady
a zábrany naplno si vychutnávať B-side tejto placky a bol
som už len odmeňovaný. Napríklad najdlhší song albumu
„Krakatoa“, ktorý začal v pomalom temnejšom štýle
a postupne sa rozbehol, mi silno aj hudobne aj vokálne
pripomína Zetrovu éru Exodus (pre mňa asi najobľúbenejšia –
teraz samozrejme myslím tú prvú z konca 80s). Sánka mi vždy
padne, keď sa vzápätí ozve nasledujúci song „Teenage threat to
the throat“, ktorá je celá opletená rockandrollovým riffom, že
mám dojem že počujem mix Motorhead so spevom a zvukom amíkov
Whiplash (myslím, že na albume „Ticket to mayhem“ by sa tento
song nestratil) Nasledujúce dva songy sú zas odkazmi k Destruction
a Exodus, ale vo všetkej počestnosti – najmä „Killing
snow“ je akoby z trojky Exodus „Fabulous disaster“ (hlavne
zbory mi ju pripomínajú až nenormálne, k tomu to tempo,
riffy a Zetroidný spev...) – a keď už sme sa dostali
k zmienke o tomto albume, môžete si tipnúť, ako sa asi
volá jeden song na ňom (pomôcka: jedna francúzska thrash-partička
sa tak pomenovala). Celý album uzavrie parádna jazda s mierne
melodickým nádychom
„The end of a reign“.
A zabudol
som na ftipný kreslený obal (najmä zadná strana je vyšperkovaná),
vo vnútornom nechýbajú texty a podobné náležitosti – no
nekúpte to naslepo jak ja...
Nakoniec som
zistil, že tento album nebol až tak zlou kúpou. Francúzsky
kvartet tu vzdáva hold US aj európskemu pradávnemu
thrashmetalovému odkazu a robia to viac ako dobre. Asi preto
som album ani po dvoch mesiacoch nezaložil a stále ho mám na
dosah, aby kedykoľvek mohol splniť svoju úlohu – rýchlo ma
preniesť časom späť do školských čias, keď som mal jediný
problém: kde zohnať ďalšie thrash a hardcore nahrávky...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára