DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok 28. novembra 2014

MACRONYMPHA "Studio 95" CD

Reedícia starej kazety v náklade 30ks, tak to je hurá, lebo je to makropecka nymphomatroš ako sa patrí a, ako ďalej rozvediem, sme u tejto kapely aj zvyknutí! Macronympha je typický, klasický harshnoise, zaujímavý hlavne tým, že je proste najlepší, vždy a nielen tu je to taká sila, že má človek pocit že počúva tri noise CDs naraz, je to projekt, ktorému nie je nič sväté, nič mu nikdy nestačí a keď je to už na hrane tak Roemer a Stella ešte dupnú na pílu a ty už len tŕpneš kedy sa to celé na teba nakomplet zjebe. Ja nie som klasický noiser a neviem hluk hodnotiť z hľadiska kvality, techniky a podobných, pre mňa, chujovín a už vôbec nemám šajnu ako sa toto tvorí, jediné čo ma pri tom zaujíma je sila, agresia, hnus a podobné extrémnosti. Tak ako povedzme pri grindcore vonkoncom nie je prvoradá rýchlosť ale srd, tak isto harshnoise nie je pre mňa apriori hluk, ale ten náboj v ňom, ak si pri počúvaní harshnoise nepredstavím ručiaceho, zmietajúceho sa idiota v agónii pod pódiom ale len nejaké pulzujúce frekvencie prehrávača Windows, no tak je to zle. Ak mi grindcore len zjape v ušiach a nenúti ma zopätými rukami vrieskať do neexistujúceho mikráku a mrsknúť sebou o zem, no tak nie, nebaví ma to. Macronympha je dobre, zo všetkých týchto hladísk je to dobre, je to agresívna, zlostná megamasa zúrivých, živých hlukov, je to obrovský buldozér gniavjaci všetkých a všetko, nemáte šancu, je to proste grajndkór, je to masaker a je to nájeb, vy sračky!
-RadoKAZ-

trianglerecords.blogspot.it

https://www.youtube.com/watch?v=nVon06FQTCI#t=11

streda 26. novembra 2014

ŠKODA 120 / CARL GUT split 7"EP 2014 (kooperácia)

Dlho odkladaný split je konečne vonku. Ostrieľaný matadori versus nová krv v aréne.
ŠKODA 120 netreba predstavovať. Dosť rýchlo po svojom poslednom albume "Samorost" sa vrhli na tento split.  Samorost je celkom v pohode matroš, ale toto je o krapet lepšie. Predsa len táto muzika zaberá v krátkých šprintoch na 100% a tuto to ide ako Jamajský šprintér na kokse. Obal ladený ako obdiv k legendárnej nahrávke Wermachtru "Shark Attack",pravdaže s humorným podtónom, ešte aj intro ide v tom štýle, presne ako na spomínanom albume. Hudba ale už typická škodovka. Grind ´n ´ roll, zborové vokáli , klepačky, hopsačky. Všetko poprekrývané s vtipnými intrami. fakt skvelá jazda, ktorú si užívam od začiatku až do konca. Skvelá práca!
CARL GUT, nová krv na fast core scéne. Na živo masakrujú, tak som bol zvedavý či to dokážu aj nahrať v takej intenzite. A čuduj sa svet ano! Niekolkosekundové výplavy zlosti, ktoré sú tak isto popretkávané legendárnymi hláškami Českého poloboha Káju. Jedinou vadou tejto nahrávky je to, že trvá fakt krátko. Ja by som toho ešte zniesol viac -)  Kvalitná nahrávka, čo sa týka hlavne zvuku a to platí preobe kapely! Ja som spokojný až až, takže neváhajte a podporte ich aj vy. Budete spokojný, to vám garantujem! (ako bonus je vo vnútri ešte aj plagát Škoda 12O, aby ste vedeli!)
-Lepra-

SKODA 120
CARL GUT

utorok 25. novembra 2014

RAW NOISE APES „Electroconvulsive Blast Orgy“ 10“LP 2014 (kooperácia labelov)

Ak sa povie Grécko, väčšinu z vás napadne slnko, more, dovolenka, ale práve tu, konkrétne v meste Thessaloniki operuje hlučné grindcore trio Raw Noise Apes. Kapela funguje od roku 2011 a toto je ich prvá vážnejšia nahrávka, okrem ktorej majú ešte jedno CD-r a split 7 palec so Salughterday. Tento desať palec je od začiatku do konca nabitý surovým a nekompromisným rachotom s vplyvom ranných Napalm Death, Fear Of God, Warsore alebo Gore Beyond Of Necropsy. Každá jedna z 15-tich skladieb je neandrtálsky, primitívny, surový grind nájeb s poriadne špinavým a neohrabaným zvukom, ktorý tomu ešte viac pridáva na agresii. Trio Apostolis, George, a Dimitris popri svojich nástrojoch stíhajú vrieskať a prekrikovať jeden druhého ako divoké gorily, nasraté šimpanzy alebo agresívne makaky. V opičom duchu je aj kreslený čiernobiely obal desaťpalca, ktorého autorom je francúzsky oldschool goregrinder Pierre z kultového Braindead webzinu. Podarila sa mu parádna, drobnými detailmi obohatená kresba, ktorá k tomuto prasopalu pasuje ako joint k Bobovi Marleymu. Ak ťa už nudia švédske grindy, máš rád exotiku a poriadne hlučný old school rachot, tak vyskúšaj Raw Noise Apes. Kurva to znie ako z reklamy, no skutočne mi táto nahrávka nenormálne chutí. Grind!!!!!

JanIP



BLITZKRIEG BABY "Kid´s World" MC 2014 (Beläten)

Z hudobno / posadnuto / prítrtného hľadiska nie je nič lepšie ako nájsť distro, ktoré predáva veci za cenu piva či bágel marsiek, nepýta poštovné a ponúka pecky o ktorých si v živote nepočul. Ja mám teraz takýto zdroj na Ukrajine, schválne, posledná objednávka: tri dosky, dva single, jedno CD a táto kazeta, dvadsať euro pošta grátis! Z toho som nutne potreboval tie ipky a jednu platňu, zvyšok strely takmer naslepo a tu sa dostávam teda k veci, táto skvostná kazeta Blitzkrieg Baby ma stála jedno pojebaté euro! A za to jedno pojebro som dostal perfektný, moderný post/death industrial cvaknutý temnou elektronikou, niečo medzi Laibach, Militia a možno staršími Current93, zvládnutý s prstom v nose a absolutne presvedčivo, neskutočne výborná nahrávka! Každá skladba má svoju atmosféru, nie je to jedna zmes vyliata do žliabku, každá vec sa dá zapamätať a žiadna nie je vonkoncom slabá. Má to silný nádych moderného industrialu a hlavne martial, military music, ale našťastie to nikdy nespadne do žiadneho lacného  mašírovania v obohratých rytmoch, ale nesie si to tú správnu atmosféru a zvuk. Som celkom prekvapený, že som túto kapelu ešte nikde nezachytil a tiež, že takáto skvelá nahrávka vychádza "len" takto na kazete, na to všetko mi znie "Kid's world" príliš dobre, vyprplane a kvalitne! Možno je to tým trochu prefláknutým názvom kapely, aj nahrávky ale hlavne obalom - to je fakt nuda, neviem, ale ľudia by sa rozhodne nemali dať odradiť, muzika je to parádna, ja som nadšený a samospokojný so svojim novým objavom.

-RadoKAZ-

http://belaten.bandcamp.com/album/kids-world-ep

sobota 22. novembra 2014

ESAZLESA „St. Tropez“ 10“LP 2013 (kooperácia)

Táto kapela znovu vydala materiál vo formáte, ktorý sa mi od nich hudobne pozdával najviac. Desaťpalcový vinyl bielej farby s krásne jednoducho graficky spracovaným čiernobielym obalom s kresbou. Po tejto stránke je to dotiahnuté skvelo. Áno, je pravdou, že mojím miláčkom je ich prvý počin, desaťpalec „Vyhlídky a konce“, ktorého sa dodnes neviem dopočúvať, dodnes je pre mňa ich majstrovským dielom. S vedomím, že dosiaľ sa im u mňa tento materiál prekonať nepodarilo, som zvedavo čakal, či sa im to podarí na najnovšom. A hoci som si spočiatku myslel, že ani náhodou, keď som si našiel dostatok času vypočuť si materiál v kľude, začal som odhaľovať všetky jeho krásy.
Hneď úvodný, titulný song začne peknou melodickou vyhrávkou, no sú doňho v trojminutovom úseku vtesnané všetky atribúty, ktoré robia tvorbu tejto bandy tak príťažlivou. Dravé gitary, emotívny spev, krik, zbesilé bicie, ale aj pomalšie emotívnejšie pasáže s nádhernou gitarovou hrou. Najviac ma uchvacuje nasledujúci song „Těhotná žena“ (podobne ako „Sobec“ z prvej desinky, či „Průměrný děti historie“ zo splitka s Five Seconds To Leave, ku ktorej vznikol zaujímavý klip), ktorý začne príjemnou postrockovou vybrnkávačkou s deklamovaným spevom, aby sa po chvíli rozbehol, no stále si udržuje postrockovú náladu a celá postupne vyvrcholí v screamo divokom víre hysterického vreskotu a tvrdej gitary. Po čase sa vráti krásna jemná pasáž, kde gitary žblnkocú a hladia, no koniec zas patrí naliehavej drsnej paľbe. Skvelá vec. V rovnakom duchu ako úvod prvej strany sa nesie aj „Tahle párty nekončí“ na druhej, ktorá má oproti songu z A-strany navyše aj svižnejšie tempo a tvrdé pasáže pôsobia divokejším dojmom. Celá je trošku viac kontrastná ako titulný song, ktorý je celý skôr melodickejší vďaka vyhrávkam. Dobre je vystavaná a udržuje stále pozornosť svojimi zmenami. Posledná „Prázdný pokoj plný svobody“ začne tiež decentnými čistými gitarami a hovoreným slovom, no tvrdé gitarové steny sa tu k slovu dostanú oveľa skôr ako v songu „Těhotná žena“, no tempo je aj tu skôr stredné. Pasáže sa opäť voľne striedajú, no nálada je stále príjemne chladivo-jesenná. Vynikajúco tu znie aj hra bubeníka, ktorý okrem základnych rytmov hru spestruje jednoduchými prechodmi, protirytmami a celkovo sú bicie pod tou všetkou melodikou vcelku výrazné a vhodne dopĺňajú celkovň náladu songu. A celkovo sa dá povedať, že na celom materiále hrá bubeník dosť výrazne, pričom ale neupozaďuje gitary a vokály, skôr ich „dolaďuje k dokonalosti“.
Keď sa pozrem na tento materiál ako celok, musím uznať, že napriek počiatočnému trošku rozpačitému dojmu sa z neho po dlhodobejšom posluchu vykľula zaujímavá vecička, ktorá mi spestruje chvíle, kedy nemám chuť sa príliš usmievať a len tak nechávam myšlienky plynúť s vetrom pod ťažkými sivými mrakmi napratanou oblohou za zvukov krákania kŕdľa vrán roztrúseného po poliach. Myslím, že v mojom rebríčku sa dostal na úroveň debutu „Vyhlídky a konce“ a možno ešte o kúštik vyššie. A hoci na ňom borci nepredviedli nič iné ako na predošlých nahrávkach, táto ma baví počúvať stále. Ktovie, akým smerom sa bude uberať materiál na ďalšej nahrávke tejto bandy.

-Majto C.-


utorok 18. novembra 2014

SEE YOU IN HELL "Odvolej/Proti Proudu" flexi 7"EP 2014 (samovydanie)

No ja len čumím. Brnenský Samuraji nám vydali dve nové skladby. tentoraz ako samovydanie a na jednostrannom flexi sedempalci. Náklad 330 ks, teda poviem vám, že je to raritka už teraz. Grafické spracovanie je proste najednotku. Obal s textami obsahuje ešte samolepku a  vložený plagát s asi každým letákom na akciu, kde sa See you in hell zúčastnili. Hezký!
Flexi obsahuje dve skladby. "Odvolej", ktorá je svižná punková pecka so zborovým refrénom. Písať tu, koho S.Y.I.H. pripomínajú, je ako spomínať politikovi že je zlodej. Vieme to všetci že duša tejto kapely je upriamená na krajinu vychádzajúceho slnka. Takže si pustite niečo z Japonského HC a ste v obraze. Druhá skladba "Proti Proudu" je už skladba v strednom tempe s podareným textom. Celkovo obe skladby na mňa pôsobia dosť hitovo, čiže po druhom vypočutí už trepete minimálne papučkami. Oni sa nechtiac už pomaly zosúvajú tam, kde by mal byť povedzme taký Zeměžluč a mám aj taký pocit, že čochvíľa ich nahradia na tom poste. JA nevravím že legenda Zeměžluč je zlá, ale podľa mňa tápe v tme a See You In Hell v tom majú docela jasno, nie???
-Lepra-
www.seeyouinhell.cz

sobota 8. novembra 2014

30.10.2014 - 15. Výročie Hluku - Cheap Talk, Radiation, The Public, Repuked, Nekrofilth - Žiar nad Hronom, Zrkadlovka.

V Žiari nad Hronom to opäť zas dunelo, zem sa triasla a s pod jej povrchu sa ozývalo škrípanie gitár, rachot bicích a besný rev. Táto akcia bola ale tak trochu iná, výnimočná oproti ostatným. Je to totižto už 15 rokov čo sa v tomto maličkom a nenápadnom meste plného smogu z tavenia hliníku robia koncerty toho najextrémnejšieho razenia. Koncertov tu za toto obdobie bola odhadom, cca, plus 
CHEAP TALK
mínus (nemyslím tým tú akože punk rock kapelu), baj očko, asi tak, hore dole stovka na ktorých hrali moje ale samozrejme aj tvoje obľúbené kapely z celého sveta, Amerika, Japonsko, Austrália, východná Ázia, celá Európa a ak sa Rišo dozvie o nejakej poriadnej rúbanici z Antarktídy, tak je len otázkou času, kedy tu bude hrať aj táto haha. Vystriedalo sa tu niekoľko podnikov a krčiem kde sa akcie konali, ale v podstate po ukončení skvelého smradľavého Škandálu (kurva fix to boli skvelé časi) sa nejaké stabilné miesto už nenašlo a miesto koncertov sa tak stále mení. Na chvíľu sa objavila výborná 84-ka, kedy sa začalo blýskať na lepšie časy a pevne som veril v jej dlhšie trvanie, ale nestalo sa. No ale vrátim sa zo sveta nostalgie a spomienok späť do reality. Tento výročník bol plánovaný tak, aby sa tu stretli kapely a ľudia, ktorý tu so scénou vyrastali a starnú s ňou od začiatku až do teraz. A to sa viac menej aj podarilo, aj keď úprimne som čakal o dosť viac kotŕb, čo by si prišli zaspomínať na staré časy. Tí ktorým sa nedalo prídu možno nabudúce, Tí ktorý sa na to vydrbali tak sa určite vydrbú aj nabudúce a Tí čo prišli, tí sa bavili, pili a húlili čo im sily stačili a som presvedčený, že nikto neľutoval čas strávený v tejto na pohľad pochybnej spoločnosti. Piatková dušičkovská, pre niekoho halloweenska noc sa ponorila do hustej hmly čím vytvorila temnú záhrobnú atmosféru ako stvorenú pre metalovú akciu.
THE PUBLIC
V podzemí kulturáku sa to hemží samými známymi tvárami, čo ma vlastne ani neprekvapuje. Vždy tu vládla príjemná rodinná atmosféra a inak tomu neni ani tento večer. O úvodný výstrel sa postarala a do skoku zahrala sereďsko šalianska eskadra Cheap Talk. Je to pomerne mladá kapielka so starými xichtami v zostave. Predviedli energickým, rýchli old school hardcore, s krátkymi sypačkami bez zdržovania a zbytočných naťahovačiek. Obecenstvo je však ešte trochu tuhé, ostýchavé alebo málo podgurážené. Toto je nevýhoda prvých kapiel, ale čo už, niekto to začať musí a Pipovci pripravili úvod ako má byť. Rúbe sa hneď od začiatku čo je dobre. Kecám, hulim a ani si nevšimnem, kedy to rozbalili staro trashový mladíci
RADIATION
Radiation. Keby sa títo chalani narodili o 20 rokov skôr o Tublatanku by nikto ani len nezakopol. Aj keď zvuk je trochu plešťavý a muzika občas zakolíše, má to gule a silu odrhnutého kontajneru s toxickým odpadom. Tretí v poradí sú dobre známi kysučania The Public. Len tak mimochodom The Public tu v žiari hrali na prvej akcii pred pätnástimi rokmi a tak ich pozvanie nebolo čisto náhodné. Na úvod sa trochu viac hrali so zvukom, ale oplatilo sa pretože v momente ako spustili sa zrkadlovka začala otriasať v základoch. Hutný a silný zvuk spolu s ich svojským hardkórom dával pecky do palice a aj vpredu to už začalo ožívať, hroziť a metať sa. Táto kapela dozrela do skvelej formy a nepamätám si dlhšiu dobu, že by zahrali nejaký slabší koncert. Na záver zaznieva hitovka dvanásť hodín a ja som maximálne spokojný. 
REPUKED
Po Publicu nastupuje prvý zahraničný hosť, švédsky metloši Repuked. Na obscene minulý rok zahrali totálne našrot a aj tak úplne peckovo a tak som bol teda zvedavý ako im to pôjde v menšom priestore. A veruže som dostal to čo som čakal. Klasický hnilobný death metal ovplyvnený starou érou kapiel ako Repulsion, Autopsy alebo Pungent Stench. Pomalé valivé rytmy striedajú svižné vypalovačky a dav začína šalieť. Jedného rozvášneného jedinca musí majster hluku Bibo rázne skrotiť, pretože hrozí že mu svojím nekontrolovateľným besnením porúca PAčkové bedne, čo by určite nebolo príjemné. Všetko sa vyrieši behom pár minút a chlapčisko je zrazu krotký ako baránok haha. Cez pauzu mi to nedá a idem sa pozrieť do hlavnej sály kulturáku, kde to vo „veľkom“ štýle rozbalili Rammstein revival. Uffff....k tomuto tu sa radšej nebudem vyjadrovať, aby ma náhodou neobvinili z ohovárania. 
NECROFILTH
Vydržím jeden a pol pesničky a vraciam sa späť do podzemia k rodine. Stíham to len tak tak. Nekrofilth sú už nazvučený a pripravený na svoj hnilobou napáchnutý set. Zac, ktorý tu bol pred pár rokmi s Nunslaughter vyzýva ľudí pred ním nech idú bližšie, no po tom ako sa skoro nik nepohol si posúva svoj mikrofón ala Lemmi priamo pred tváre v prvej rade a spúšťajú svoj punkošovský priamočiari trashing death metal. Toto je vážne sila!!!!!! Ich skladby znejú na živo ešte lepšie ako z nahrávok. Parádne, špinavé, chytľavé a jednoduché postupy s kurevsky silným nábojom. Zac píli na gitare a vrieska do mikrofónu ako psychopat, ktorý práve ušiel z liečebne, basák s flegmatickým 
NECROFILTH znova
výrazom sa presúva z jednej strany na druhú a bicman v tričku Iron Lung tlčie čo to dá. Z reprákov tečie hnis a hnilobný puch sa šíri zrkadlovkou. Ich plánovaný koniec bol narušený pískaním a krikom davu hladného po prídavku a tak sa ešte chvíľu pokračuje ďalej. Túto kapelu skutočne odporúčam každému fanúšikovi poctivého metalu. Čo dodať na záver? Snáď už len poďakovať Rišovi, Pištovi a všetkým čo sa akokoľvek pričinili a pomohli za tých 15 rokov vybudovať zo Žiaru mesto grindu. Nešlo by to samozrejme bez vašej podpory a tak dúfam, že aj keď je situácia veľa krát na hovno, tak nezanevriete na muziku a prídete aj nabudúce zabudnúť na bežné starosti v spoločnosti priateľov a poriadneho kraválu.

Jan IP

Foto: Michaela Grznárová 

štvrtok 6. novembra 2014

NIČITEĽ "Hnev panteónu" MC

Ničiteľ je pre mňa najzaujímavejšia súčastná slovenská kapela, fantázia akú "onakvejšiu" muziku vedia títo traja chalani dokopy tlačiť. Mne to príde ako akýsi temný post/kraut rock, keby som nevedel, že ich tvorba sa točí okolo gréckej (a možno aj inej, nie som odborník) mytológie, povedal by som okultný rock s parádnym, ľahko blackmetalovým vokálom, niečo k Aluk Todolo a Om, ale veľmi svojské, ťažko prirovnávať. Videl som ich zo päťkrát, každý jeden raz to bol skvelý zážitok a výborný koncert, a keďže ich playlist je prakticky, alebo možno komplet, totožný s touto nahrávkou tak veci na tejto ich prvej kazete dobre poznám. Čo ma teraz ale teda neminie, je povedať, že z tejto kazety to nie je úplne ono. Neviem, či sa to len nepodarilo alebo sa to proste ani len tak nedá, ale preniesť tú silu z živých vystúpení na kazetu úplne nevyšlo. Možno som trochu príliš kritický, lebo ja túto bandu naživo fakt žerem, ale tu mi chýba ten srd, surovosť a mám pocit, že hlavne dynamika. Celá táto kazeta vyznieva skôr "pesničkovo" a tak nejak "príjemne", kurva ja viem, že tie isté songy znejú na živo úplne vražedne!  Nevyznám sa vo veciach ako produkcia a mastering a podobné veľké slová, ale mám pocit, že presne to tu malo byť dáko inak. Táto banda je proste naživo Ničiteľ, na tejto kazete je to "len" dobrá muzika. Kto ich nepozná nech určite skúsi, navyše kazeta je to veľmi pekná, ale najlepšie urobí ak si to kúpi rovno na ich koncerte - vrelo doporučujem! Jo a nemôžem si odpustiť, ale to čo zahrali Ničiteľ na Ffude so Supraphon Family, tak to sa malo nahrať a vydať, to bolo neskutočné popiči niečo na tieto končiny! Držím všetky palce a teším sa na ďaľšiu nahrávku, ktorá ma dúfam už úplne zabije.  
-RadoKAZ-
 nicitel.bandcamp.com