DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 20. februára 2015

IRKALLIAN ORACLE "Grave Ekstasis" LP 2014 Nuclear War Now! rec.

Veľmi dobrá nová kapela so svojím prvým albumom zo švédska, trochu šok, lebo toto sa predsa v európe nehrá, toto je aktuálny hudobný trejdmark od protinožcov (ktorý zasadili už kedysi dávno Disembowelment a pod.)! Takže zase raz, austrálsko-zahuhlený, jak vrana temný a mohutný deathmetal v strednom až rýchlejšom tempe a silne blackmetalovej atmosfére, no paráda. Prvá vec ako by si doslova vykradol Impetuous Ritual, tma a strach, mliagavý a sychravý death/black metal, sila neslýchaná!  Druhá skladba, podobne, no ešte mohutnejšia, občas mi to zasmrdí takými tými neskoršími monumentálnymi vyhrávkami Morbid Angel a ten rozjebaný, majestátny finiš nemá najmenšiu chybu, to by mohlo dreť polhodinu a nenudilo by ma to. Druhá strana sa mi zdá trošku viac seriózne vydeathmetalovaná, ale stále cítiť Impetuous Ritual v ich pomalších pasážach a furt sa neviem zbaviť tých Morbid Angel niekedy z "Domination", hlavne tá ich masívnosť v tých pomalších veciach mi ich dosť evokuje. Koniec opäť rozflákaný a rozstrapcaný do mešuge, opäť skvelá a silná záležitosť. Výborná doska, súčasná austrálska zádušná temnovosť reznutá pomalou, hutnou deathovou masívnosťou, mňa to teda veľmi berie a môžem kedykoľvek. Do playlistu hlavne k už spomínaným Impetuous Ritual, Temple Nightside, Grave Upheaval a "Domination".  
-RadoKAZ-
www.nwnprod.com

https://www.youtube.com/watch?v=2UM6_lIRVsY

štvrtok, 19. februára 2015

TEINTANBLOOD "Death" 2LP 2014

Death je maximálna efktívnosť! Už len to ako tento album začína, je toho dôkazom - rovnými nohami, v prvej sekunde jééb do komplet rozbehnutej mašiny, to ste ešte nepočuli, to je šupa! Španielske duo Teitanblood, inak ex- resp. post- Proclamation, je v podstate celkom primitívna záležitosť, staré, obohraté riffy v ostrom no opočúvanom zvuku, nič nové jeden by možno povedal, ale to by ten jeden musel byť inak celkom tupý a musel by to byť fanda progresívneho jazzu, asi. Pretože títo borci totálne serú na to ako sa s muzikou piplať a všetko svoje úsilie vkladajú do toho ako s muzikou, tou metalovou samozrejme, čo najúčinnejšie mučiť, kynožiť a zabíjať. Ich hudba je chladná a ukrutná jízda niekde v trojsečníku death, thrash a black metalu, je to surovosť veľmi surová, najsurovejšia ba priam beštiálna, je to trest pre všetkých fajnšmekrov a virtuózov, je to proste metal jak za starých časú! Nádhera, ako táto banda nepotrebuje byť black či deathmetalovou kapelou, ako to vedia vždy parádne strhnúť na svoju stranu a využiť, ako zo všetkých tých žánrov vyberajú v danom momente to čo sa im najviac hodí, len aby muzika zostala extrémne vytúnovaná či už do rýchlosti, či do chladu a temna alebo proste do toho čo neviem ako inak nazvať než echt popiči barbarského metalu. A tá spomínaná efektívnosť, to je to čo je na tejto kapele najsamlepšie, to ako vedia využiť pár starých riffov, to ako nepotrebujú nejaké prijebané intrá, to ako nepíšu žiadne prekombinované songy, to ako nešpekulujú s vokálmi a to ako cez to všetko vedia zahrať zhudobnenú zúrivosť na maximálne gule, kto kurva kedy potreboval čo viac? Parádna vec pre  milovníkov starého nemeckého thrashmetalu, Bathory a ich klonov, moderných vrážd ako Proclamation a Black Witchery, proste pre všetkých nevyzúrených metalových neznabohov. Jo a ešte k tej efektívnosti, no ja neviem, ale čo môže dokazovať moje slová viac ako nazvať si album "Death"  ...?
-Radokaz-
 www.noevdia.com
https://www.youtube.com/watch?v=VDRV5FiW-Pc

pondelok, 9. februára 2015

TOHC SHOW vol. 3 – (Foose, Ilegality, True Reason) - 7.2.2015 Topoľčany, Barbar





Prvá akcia v tomto roku (teda prvá, na ktorú sa mi konečne aj podarilo dostať), tak sme s miernym predstihom dorazili na miesto určenia (správne, opäť je množné číslo – opäť som raz nebol sám), kde sa už nachádzalo nejaké to publikum, no stále sa mi to na meno formátu Don Foose zdalo málo. No akcia len začínala...

Prví na pódiu, presne s úderom 21-ej hodiny odštartovali domáci legendárni punksteri ILEGALITY, ktorým aktuálne u Papagája vyšiel najnovší album „In money we trust“. Narvali do ľudí ten svoj hardcorom hojne okorenený drsný punk so suverénnym Boženovým prejavom, ktorého v hojnej miere hlasmi podporili Fabro v druhých spevoch a spolu s Tonkom aj v zboroch. Basa burácala, Tonko šupoval okrem riffov aj melodické sólička, všetko v dravom tempe. Zaznel prierez tvorbou, vrátane noviniek a po cca 40-ich minútach bolo po všetkom. Zvukovo a hudobne parádny set, len ľudia boli ešte akýsi strnulí.

Po zhruba 50-minutovej pauze sa na pódium postavila kapela v čele s človekom, kvôli ktorému som sem hlavne meral cestu (a nielen ja) a ktorého meno zastrešuje tento band – Don FOOSE. Od prvých tónov parádny zvuk nástrojov a Donov výrazný vokál, klubom sa nesie 90-kový americký hardcore, ako si ho pamätáme z Donových starších pôsobísk (The Spudmonsters, Run Devil Run) – hutné, masívne spodky, ostrá gitara a jedovatý spev. Opäť sa jednalo o prierez tvorbou, kde Don prihodil aj vzorky z iných svojich projektov a kapiel a nechýbal ani cover Black Flag. Väčšinu setu strávil na rukách nadšeného publika, ktorého bola zrazu plná miestnosť. Všetci skákali, kričali a besno tančili, pot a ruky lietali povetrím. Malo to parádnu atmosféru, tak sa ani veľmi nečudujem spokojným výrazom na tvárach amíkov, ktorí do nás sádzali jeden song za druhým – ani neviem koľko to trvalo, no zniesol by som asi aj viac. Podobne ako pri sete Donovho projektu LIFELINE, ktorý som tu pred časom videl, aj teraz som zostal plný pozitívnych dojmov, ktoré umocňoval aj prístup celej kapely počas koncertu aj po ňom, keď zostali s ľuďmi a debatili ešte hodne dlhé chvíle.

Záver akcie obstarali domáci TRUE REASON v novej zostave. Po počiatočnom hlukovom chaose sa konečne zvuk trošku unormálnil a chlopi do nás nasúkali známe vecičky z debutovej nahrávky „... talk to my hand“ (zazneli aj moje srdcovečky, dokonca hneď po sebe – „Každému čo jeho jest“ a „Jeden lepší deň“) + pridali aj nejaké tie novinky. Úlohu udržať publikum v pozornosti mali dosť ťažkú po tom, čo predviedli amíci, no popasovali sa s ňou statočne a až na občasné zvukové výpadky a čudne zahuhlaný zvuk druhej gitary som bol s novou tvárou kapely vcelku spokojný. Pohyb na pódiu aj pod ním mi dával za pravdu, že nová zostava pokračuje v stopách starej. Neviem, koľko chlopi hrali, v ten večer som vo všeobecnosti nejak nevnímal čas poriadne, ale s dozvukom posledných tónov sme sa pomaly začali chystať k odchodu.





Večer veľmi vydarený, s hojnou účasťou ľudí a dobrým výberom kapiel. Cesta potom tiež bezproblémová a rýchla (ešteže sa počasie zopsulo až o deň neskôr). Dobre mi to padlo po tej koncertnej pauzičke sa takto odreagovať.

-Majto C.-


fotky: Filip Čerňan

sobota, 7. februára 2015

FIEND „Derailed“ kazeta 2014 (Noise not War rec.)

V Kalifornii vyčíňa nové tornádo. Grind duo Fiend nekompromisne ničí všetko čo mu príde do cesty. Ak si však milovník poctivého oldschool grindu tak pred ním neutekaj ale bež rovno proti nemu pretože toto ti rozbúcha srdce na 100%. Adam (gitara) a Johnny (bicie) fungujú pod týmto názvom od leta 2012 a toto je ich zatiaľ druhá nahrávka. Grind core vo Fiend prevedení dokáže rozsekať aj toho najnáročnejšieho grindera. Čítal som o prirovnaniach k starým Napalm Death alebo Warsore a musím len súhlasiť. Ich rachot je rýchly, surový a priamočiari, takže nečakaj žiadne komplikované postupy ale jednoduchý ťah na bránu. Zvuk nahrávky je poriadne silný s potrebnou dávkou špinavosti a aj napriek tomu že sa nahrávalo len na dva nástroje tak to má gule jak fras. 9 skladieb prefrčí za zhruba 6 minút a tu už musí byť každému jasné o čo ide. Kazeta vyšla v 100 kusovom, ručne číslovanom náklade v bielom prevedení a o vydanie sa postaral pomerne nový anglický label Noise Not War. Počúvam to už asi po 358 krát a zakaždým mecem kortbou ako retard. Toto sa ale jednoducho inak počúvať nedá.

Jan IP


nedeľa, 1. februára 2015

GRIDE / SIDETRACKED split 10" LP 2014 (Insane Society Records)

Na splitkách Gride je zaujímavé to, že si tu druhú kapelu nikto nevšimne -) Nie je to náhodou, lebo GRIDE majú nastavenú laťku kvality tak vysoko, že ako hudobne, tak zvukom jej nestačí 90% súčastnej scény. Kapely s podobnou muzikou a zvukom totižto bežne vychádzajú povedzme na Relapse a podobných vydavateľstvách. Ale GRIDE sa držia ešte ako tak v podzemí, aj keď občas už na nich remcajú druhý, no stále je to ešte v podzemí, v zajetí -)
Zaujímavosťou toho splitka je, že strana GRIDE je poháňaná na 33 jke , kdežto druhá strana na 45 ke. GRIDE sem nasekali  8 skladieb ich klasického škrípania, na ktoré už majú svôj vlastný patent. Zvukovo vysoká kvalita vám dá z drážok ten klasický výpad, ktorým je zmes fast core,grindu, mač core, do toho Inyho rev v rodnom jazyku, krkolomné riffy, Čertove perfektné bicie, proste všetko zohraté a každá ingrediencia dáva vo finále, veľkolepú, grandióznu porciu kvalitnej, agresívnej muziky. Zaujímavosťou je bonus track v podobe songu "masáž" , čo je celkom výstižný názov pre skladbu, ktorá je taký inštrumentálny úlet, kde sa snažia zahrať aj pomocou španielky ich muziku. Gitaru tu obsluhuje hosť Ivan Boreš. Takže na strane GRIDE sa vám dostane, overená kvalita, na ktorú ste už od tejto kapely zvyknutý.
Američania SIDETRACKED hrajú klasický fastcore , s niekoľko sekundovými výbuchmi. ich strana platne je poháňaná už vyšou rýchlosťou a tak sa stane, že vlastne komplet materiál prefrčí okolo vás za nejaký 5 minut a to je tu 15 skladieb. Takže by sa to kľudne zmestilo na jednu stranu sedempalca, ale čo už. Táto kapela bola doteraz pre mňa veľkou neznámou, ale meno hlavného protagonistu s neamerickým menom Jay Tichy, asi niečo vraví o jeho pôvode. Takže fastcore ako remeň, len škoda že to tak rýchlo prefrčí. Ale až sa fanúškovia Gride nedajbože rozhodnú LP predsa len otočiť, nebudú sklamaný určite .
Ku všetkému pridajte kvalitný  a celkom nápaditý obal z dielne Insane Society, u Gride absenciu anglických textov (čo sa mi celkom páči) a zaujímavý album je na svete. Tu nie je o čom kecať,lebo keď je tam značka GRIDE, tak nikto aj tak neváha ! Ani ja !
-Lepra-
GRIDE
SIDETRACKED