DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 27. septembra 2015

SEDEM MINÚT STRACHU mini tour


11.9.2015 - Pardubice, Dub - Sedem Minút Strachu, PRGRK
12.9.2015 - Praha, pod barandovským mostom - Lezok, Sítě, Sick Gore Suffer, Sedem Minút Strachu
13.92015 - Ostrava, skúšobňa Jeremenko - Kulma, Massola, Sedem Minút Strachu


Pozvanie na hranie v Čechách vždy poteší, hlavne ak je to na nejaké nové miesta, kde sme svoj sedem minútový bodrel ešte nepredstavili. A práve týmto bol špecifický tento víkend. Celé to spískal Jakub z Pardubíc (Stoned to Death rec.) a po menších úpravách na dátumoch sme sa dohodli na troch koncertoch v Pardubiciach, Prahe a Ostrave. V piatok ráno teda vyrážame na celodennú cestu do mesta Pernštejnu. Na miesto konania, ktorým bol nový minipriestor DUB s výkladom rovno do ulice prichádzame dobré dve hodinky v predstihu a tak sa vyberáme ako ináč na pivnú turistiku. Trošku sme však zostali sklamaný, ale to tak občas chodí keď má človek veľké očakávania. Okolo siedmej sa vítame s Jakubom a už aj vláčime všetky potrebné haraburdy na rachotenie do miestnosti cca 3x3 metre. Prichádza aj pár zvedavcov, zopár kámošov a dokopy sa tu zbiera tak 15 hláv, čo je na tento priestor akurát. Účasť nevynechal ani Čurby so synom, ktorý kvôli nám údajne zdrhol z futbalového tréningu a tak si to ceníme o to viac.

SVASTIKA NOISE CORE
Začiatok avizovaný na 20:07 sa snažíme dodržať presne na minútu. Zvuk je celkom obstojný, teda aspom mne piští v ušiach dostatočne a to mám obidva basové aparáty pred bicími. Sklamala nás ale časomiera, ktorá po celý čas ukazovala 00:00 a tak to ukončujeme odhadom. Boli sme upozornený pozornými poslucháčmi, že to bolo nakoniec len nejakých 6:30 takže nabudúce vám pol minúty pridáme haha. Po nás sa pripravuje PRGRK čo je chalanisko známejší pod názvom Paregorik pôsobiaci tiež napríklad v Klutz. PRGRK je minimalistický elektro drone ambient, monotónne zvuky s atmosférou beznádeje. Dnes to prebehlo rýchlo a zhruba po hodine je po všetkom. Večer nás Otto s priateľkou a najznámejším slovenským pardubičákom Mišom berú na pivo s rôznymi druhmi špeciálov čím si naprávame sklamanie z poobedia. Po pár pollitroch sa všetci presúvame k Ottovi do psychocontrol ústredia, kde je o nás ukážkovo postarané. Ráno nás Mišo odprevadí k autu, ktoré ostalo pred DUBom. Prechádzka po ranných Pardubiciach a hľadanie miesta na vykonanie neodkladných ľudských potrieb niektorých členov posádky bola veľmi zaujímavá. Jakub nás popri balení vecí, ktoré ostali po včerajšej noci tak ako sme ich nechali pohostí šošovicovým šalátom s tofu, vega salámou, pomazánkami a samozrejme pivom. Však nebudeme predsa cestovať o smäde. 
Noise core si nevyberá
Cestu do Prahy sme spríjemnili zastávkou v kostnici v Kutnej Hore. Samozrejme sa spoločne fotíme tak ako všetky rockstars nech nie sme výnimkou a zastavíme sa tu v blízkej hospode rovno aj na obed. Česká kuchyňa opäť nesklamala. Som prežratý do prasknutia. V Prahe je dnes miesto koncertu pod barandovským mostom. A tu nastáva problém. Ako sa vlastne pod ten most dostať čo najbližšie autom. Odparkujeme pri blízkej pumpe a ideme to omrknúť na pešo. Motáme sa popri Vltave asi pol hodiny no žiadnu príjazdovú cestu pod most tam nenachádzame. 
SICK GORE SUFFER
Voláme Mičudovi, ktorý má dnešnú akciu na starosti a ten nám posiela pomoc k najbližšej zástavke na moste. O chvíľu sa všetko vyrieši, prichádzame autom na najbližšie parkovisko, odkiaľ treba ponosiť všetky veci ručne asi tak 500m. Piliere a steny mostu sú klasicky ako v každom meste posprejované grafitmi a tu medzi nimi nachádzame jeden skutočne skvostný a pre nás jednoznačne najkrajší. Mať grafit vlastnej kapely v nadživotnej veľkosti je veľká česť. Dnes sa teda bude hrať pod mostom, priamo na chodníku. Štýlovo je to poriadne pestré a každý jeden účinkujúci je z úplne iného cesta. Na úvod black metal v podaní miestnych Lezok. Znie to dosť surovo, priamočiaro a trochu neohrabane. Dávam tak tri skladby, nebolo to zle, ale nebol z toho ani dáko hotový. Stretávame niekoľko našich krajanov s ktorými je veľmi príjemné prehodiť pár slov a lahváčov. Druhí v poradí nasledujú duo Sítě. Je to poriadne melancholické a jemné. Taký elektornik ambient s gitarovými monotónnymi vybrnkávačkami a pochmúrnym napoli spevo/recitovaním. Zaujímavé melódie, ktorým vonkajšie stmievanie a oranžové svetlo pouličnej lampy poriadne pridalo na atmosfére. Super, toto sa mi páčilo. Po nich si pripravíme miesto na chodníku my. Je inak celkom sranda sledovať po celý čas náhodných cyklistov, ktorý zrazu zbadajú, že im v ceste stojí tlupa čudnej hávede. Niektorý len rýchlo prefrčia so zaťatými zubami a pohľadom priamo pred seba, okolie vnímajúc čo najmenej, no sú aj taký čo sa pristavia, pokukajú a popočúvajú. Vonku už začína byt celkom kosa a v kraťasoch ma veru poriadne preberie.
MASSOLA a saxík k sežrání
 Dnes nám to sype určite viac ako včera, teda aspom mne sa hrá prisahámvačku dobre. Zvuk pod mostom je masaker, reve a ozýva sa to všade jak krava a vyzerá, že aj ľudí to asi celkom baví takže spokojnosť. Po nás mali ísť ako posledný Sick Gore Suffer no zrazu si mikrofóny berú tri mladé baby, zapoja notebook a spustia hip hop priamo z ulice. Názov som nezachytil aj keď mi ho myslím, že niekto aj spomínal. Zvuk trochu skresluje a neni až tak dobre všetko rozumieť, ale aj napriek tomu je to príjemné spestrenie večera. Hlavne práve kvôli tomu prostrediu to znie dobre, pretože hip hop patrí na ulicu a nie do drahých vyčačkaných klubov. Ale o tom by určite vedel viac porozprávať sídliskový chlapec haha. No a teraz teda prichádza priestor pre poslednú bandu večera. S chalanmi sme sa stretli pred dvoma rokmi na spoločnom koncerte v Budapešti a dnes sa mi to určite páčilo oveľa viac. Parádny fastcore violence masaker. Klasické trio gitara, bicie, rev a nonstop rúbanice, stopky, niekoľko sekundové nájeby s ujačaným škrekom. Krátke, rýchle a intenzívne od začiatku až do konca. Zbytočne to nenaťahujú, na záver ešte pridajú jeden song a večierok končí. Presúvame do centra Prahy do nejakej zafajčenej putiky, ktorú keby ste hľadali tak verím že za boha by ste ju našli. Vchod z vonku vyzeral akoby to tu bolo niekoľko rokov zavreté, ani náznak toho, že za dverami na, ktorých bol akurát tak nápis „soukromý prostor“ niečo skutočne funguje. Pivo však čapovali bohovské a tak sme ešte chvíľu posedeli kým sme sa pobrali na barák k Mičudovi. Ráno sa budíme pomerne skoro a keďže sme blízko centra tak si dáme doobednú prechádzku po meste. Okolo obeda sme už na ceste do Ostravy. Nuda, driemoty, občas pumpa nič zaujímavé. Skúšobňu Sheeva Yoga a všetkých ostatných kapiel, v ktorých majú jej členovia prsty nachádzame po malom blúdení vďaka mojim navigačným schopnostiam. Ale zas taká malá obchádzka nezaškodí, však že haha. Len čo Richard zaparkuje Volvíčko prichádza posádka Skluda,
BRATŘI V HLUKU

Viki, Áda. Dnes to opäť nebude klasický koncert v klube alebo krčme ale pekne D.I.Y. štýl na plné gule. Priestor kde sa bude hrať je veľký zhruba 4x5 metrov, ktorý sa vôbec ničím nelíši od hocijakej vašej skúšobne a nám na hranie takéto miesta nesmierne vyhovujú. Na programe sú okrem nás ešte dva miestne spolky, ktorých členovia sa pomaly aj s pár zvedavcami zbiehajú na dvore pred skúšobňou. Kulma si dajú pred koncertom rýchlu generálku a zhruba po hodinke odpalujú naostro rýchly set jak sviňa. Energický hard core tak trochu na suomi spôsob so ženským revom a za nástrojmi ¾ Sheeva Yoga. Najväčším fandom je jednoznačne malý asi 5 ročný syn speváčky, tak tomu poviem podpora priamo z prvej rady!!!! Všetko prehrmí rýchlosťou svetla a už sa pripravujú naši spriatelený Massola. S touto free jazz nápekovou rachotilkou sme si už čo to užili no tento krát sme si dali každý svoje vystúpenie osobitne. 
Monent keď zistíš že si legenda!

Duo Áda/Viki dnes majú ako hosťa poriadne technického basáka čím sa to celé ich besnenie posúva ešte viac do jazzu. Skladby alebo skôr zvukove sekcie znejú ako by ich mali poctivo naskúšané. To že ide o väčšinovú improvizáciu je až ťažko uveriteľné, nuž ale keď sa stretne partička správne šľahnutých ľudí, ktorý sú ešte k tomu skvelý muzikanti tak to ide jedna radosť. No a hlučnú bodku za večerom robíme my. Klasicky o dosť dlhšia príprava ako potom celé hranie, ale tomuto sa my už zrejme nikdy nevyhneme. So zvukom sa moc nešpekuluje, všetko hučí tak ako má. Na to že mi obidve basové bedne bijú za riťou som už trochu zvyknutý, hrá sa mi opäť skvele aj keď na konci zase lapám po dychu. Myslím, že môžeme byť spokojný. Popakujeme pakšamety do auta, spravíme spoločné foto s ostravskou bandou a vydávame smer realita. Snažím sa byť hore a nenechať Richarda v tom samého (Rado spal už za prvým mostom sťa by náhradný pilot hehe), stretávame nejaké zveri a okolo druhej nadránom sme v rodnom kraji. Pondelok ráno som fyzicky v riti no na duši ma hreje veľmi príjemný pocit. Bol to parádny víkend a neostáva už len poďakovať všetkým za vašu podporu a pomoc.


Jan IP





















štvrtok, 24. septembra 2015

CUNTS "Beautiful Hole" MC 2015 (PaPa Rec.)

Hurákurváá, celý matroš z ich promo CDr čo som nedávno písal je vonku!! Neskutočná jebáreň títo Cunts, ja som z toho nasračky, je to originálne, zúrivé, primitívne, extrémne, neopakovateľné, popičovské! Kua už koho by napadlo jebať vresk cez bicie, a ... a nič!!? Jasné, hocikoho, ale bola by to zrejme, asi, určite, samozrejme nuda, to musí byť človek pakultúrne adekvátne švihlý magor ako títo dvaja japončíci aby bol ten výsledok taký, ako ich Cunts! Spätné väzby a rámus jak sviňa, i keď dá sa v tom ako tak orientovať, má to hlavu a pätu, síce každé na opačnej strane kostry ale predsa, dobrý zvuk a sily a energie na posratie. Oni to volajú noisecore, ja to tiež samozrejme volám noisecore, ale nemôžem sa tu zbaviť ani šibnutej predstavy dvoch jazzmanov čo požrali Johnymu Deppovi celý ten kufrík v Las Vegas. Táto kazetka má nejakých dvadsať+ minút, ale na prvýkrát som to dal po sebe trikrát ako nič a civel s hubou otvorenou, no masaker! Keď sa ma občas bežní ľudia pýtajú na tú moju muziku, že čo to ja počúvam či hrám, poviem: "taký metal", a myslím napríklad na Cunts a na to ako by sa im tie inflejmsácke a tublatangáčske xichty posrali po pár sekundách pri " Beautiful hole ". Masterpiss novej éry rokenrolu!
-RadoKAZ-
 http://www.neconeco-rec.com/

streda, 23. septembra 2015

JACK / BOMBATOLCSÉR split 7“EP 2014 (kooperácia)

Nebolo to tak dávno, čo som sa rozplýval nad sedempalcom Éberkóma maďarských grinderov Jack a mám tu ďalší ich materiál. Tento začína chytľavou strednotempovou pasážou, po čom sa rozbehne kolovrátok rýchlych a rýchlejších častí, spestrený dvojkopákovou pasážou. Skrátka hneď úvodná „Szabadrablás“ je pekný výplach, hoci v úvode sa to nezdá, no počas tej minúty sa to tempovo pekne prestrieda. Nezaostáva za ňou ani nasledujúca klepanica „Burjánzás“, ktorá je ku koncu spomalená a do sekaných gitár hučia len rýchle dvojkopáky. Tretia „Ezt. Veri belénk a média“ je akousi prerábkou staršieho songu, no vzhľadom k tomu, že okrem spomenutej sedmičky som od nich nič nepočul, tak nedokážem posúdiť, nakoľko je odlišná od pôvodnej verzie, no na počutie je hudobne viac ovplyvnená death metalom. Samotný záver strany Jack obstaráva cover „W.H.D.F.“ od kolegov z Brna. Tiež nedokážem posúdiť, vzhľadom k neznalosti tvorby Bombatolcsér, no song znie ako veci Jack a ničím sa extra neodlišuje. Skrátka, 4 grindové songy vysokej kvality, hoci sa mi zdá zvuk trošku zahuhlanejší oproti predošlej nahrávke, no stále má dostatočné gule.
S brnenskými Bombatolcsér je toto môj prvý kontakt, priznávam, že som príjemne prekvapený. Úvod „Sonnet for a whore“ veľa nenapovie, hoci riff je zaujímavý, no po chvíli sa strhne riadny náklep, do čoho revú dva hlasy - jeden škrekotavý a druhý hlboký, hrdelný ryk. Zmes fastcoru z grindom jak sviňa. Druhý song „Yourselves“ je čistá grindová besnota, čo vás potrhá svojou zúrivosťou a nepomôže ani spomalenie v strede. „Dollar slave“ začne podobne ako prvý song pomalším tempom a podobne sa aj rozbehne. Stranu uzatvára cover od kolegov Jack, ktorý tiež znie ako pôvodný song brňákov a tiež ho u pôvodnej bandy nedokážem zaradiť ku konkrétnemu titulu. Prvý kontakt s touto bandou skrátka dopadol nad očakávania.
Toto splitko je presne tým, čo na takýchto vydaniach mám rád. Ponúka materiály dvoch skvelých kapiel, ktoré vás nútia hľadať si od nich ďalšie veci, bo vás dokážu ideálne navnadiť. No a neskúste to...

-Majto C.-


utorok, 22. septembra 2015

HOLY „Seclusion MMXIV“ 12“EP 2014 (Adagio830 / Vitriol Records)

Niekedy v časoch, keď ešte fungovala bratislavská Obluda, mal som možnosť zažiť koncert dvoch talianskych kapiel. Jednou z nich boli práve Holy, kde som od nich kúpil rovnomenné 12-palcové ep-ko. Divoký, nespútaný hardcore s občasnými úkrokmi k power-violence, čo ponúkajú znie absolútne parádne. No o rok neskôr vydaný album „The age of collapse“ dotiahol ich tvorbu k väčšej dokonalosti. Tých 20 masakrálnych minút vyhladzuje nehoráznym spôsobom. Kto čakal, že ďalej sa to už nedá posunúť, bol na omyle. Na tomto jednostrannom 12-palcovom ep-ku znie tvorba Holy dešte brutálnejšie a surovšie. Možno je to spôsobené aj neučesaným zvukom zo skúšobne, kde Milánčania nahrávali, no aj songy samotné znejú intenzívnejšie. Úvodná „Ruins“ má značnú mieru chytľavosti, pritom je to vcelku drsný nášup, no nasledujúca „In the dirt“ je čistý p/w výplach od prvého momentu. „Black stares“ strieda rýchle pasáže s valivými strednotempovkami, pri ktorých si prídu na svoje mosheri. V podobnom duchu sa nesie aj predposledná „Prisons“, ako aj záverečná „Captivity“, ktoré ešte navyše aj mierne páchnu dis-beatom (hlavne kvílivé, jednoduché sólo v songu poslednom), no aj v nich sa nájde priestor aj pre krátke pomalšie časti. Skvelý materiál skvelej kapely. Škoda, že nemá aspoň tých 20 minút ako titul predošlý, bo je ta vážne skvelá porcia agresívneho hardcoru. Povinnosť pre tých, čo nechcú v muzike kompromisy.

-Majto C.-



štvrtok, 17. septembra 2015

V/A " Saastaa Suomesta II " LP

Druhé pokračovanie zabijáckej noisecore kompilačky z Fínska, jednotka bola na 7"Ep a nepamätám či som na ňu robil recku, dvojka je LP a zase 10 hnusáckych ukrutností z krajiny, z ktorej sa človek nemusí báť kúpiť ani poprockové CD, pretože aj to bude s veľkou pravdepodobnosťou dobré a lehce přijebáno. Fínsky noisecore je pojem, niečo ako, čo ja viem, US deathmetal, človek proste hneď vie čo má čakať. Klasická fínska noisecorová kapela je hnus, bez štipky srandy, je ťažko stráviteľná, arogantná, politicky nekorektná s minimálnym počtom nahrávok a väčšinou ju nepozná nikto okrem pár skutočne zaritých extrémistov čo po tom idú. Fínska noisecore kapela má na kokote písať tristo songov či tisíc untitled čísel, móže jebať preškrtnuté noty, nenájdeš na ňu kontakt a keď ti ho náhodou niekto zoženie ani nepíš, škoda času. Že prečo je to tak tkvie si myslím v tom, že sú to vačšinou, ak nie všetko, kapelky z ľudí, čo robia skvelý powerelectronics / harshnoise, prípadne chorobný podzemný blackmetal a extrémnu muziku nerobia len tak, lebo nevedia čo so sebou v garáži, ale sú to výnimočné endemity čo majú v sebe zimou, tmou a alkoholom desaťročia mutovaný chromozóm asociálnej kultúrnej demencie. Moje top trio tu na tejto výberovke v poradí: Nyrkki, Unpeace a Nihilist Commando, zvyšok všetko dobrý masaker, občas nahrávka trochu trpí tichom (Noise Waste), občas ma to baví trochu menej (Siviilimurha) ale celkovo suprová kompilačka kapiel, ktoré inde ťažko nájdeš a tie 3-4 minutky z každej je tak akurát, akurát dosť. Rozhodne nečakaj kvalitné štúdiové japonské noisecore besy, ale seriózne surovosti a hnus, fandom ktorých túto dosku vrelo doporučujem, zverstvá ako Nyrkii či Unpeace nemáte veľmi kde inde počuť a som presvedčený, že to bude silný zážitok!
-RadoKAZ-
www.obscurex.org

https://www.youtube.com/watch?v=9n_N6eIQq94

streda, 16. septembra 2015

SHALLOV „No Place For Two“ CDr 2014 (samovydanie)

Kapelka z juhu Slovenska, ktorú som raz videl v nebohom Boogičku, kde ma ich set, napriek spevákovmu zdravotnému stavu a miestnym nevalným zvukovým podmienkam, rozsekal nehorázne. Tam som si aj zadovážil toto cd.
A na ňom nám štvorica ponúka emotívny, pomalý hardcore, aký k nám prúdi z francúzskych krajov, ale aj v Česku sa mu vcelku darí. Hneď prvý song „Isolation/starvation“ vytiahne všetky zbrane – drsné riffy, do toho skvelé jednostrunové vyhrávky a emóciami naprataný krik. Pasáž strieda pasáž a mrazenie na chrbte neprestáva. Druhý song „Pygmalion“ začína decentným brnkaním čistej gitary. Po chvíli sa napoja aj ostatné nástroje a do pokojného, snového tempa sa ozýva len škrekotavé deklamovanie. Zaburácajú aj skreslené gitary, zvýšia intenzitu prejavu, no potom prídu zas časti čistých gitár a atmosféra je znepokojivá iným spôsobom. Pribúdajú pasáže, mení sa zvuk, intenzita, všetko pekne graduje k záverečnému hlučnejšiemu partu. Nehorázne skvelý song, z ktorého naliehavosti a jemnosti zároveň mrazí viac ako z úvodného. V ďalšej „We burned“ sa mi páčia zasekávané pasáže, ale zaujímavá je aj „čistá“ pasáž v strede. Vo „Vica verse“ prídu na rad aj rýchle tempá v druhej polovici songu, v „Letter left“ sa trošku rozbehnú aj kopáky na pár krátkych momentov, no podstata je stále v jednoduchých pomalších rytmoch a song ťahajú hlavne gitary. A že tie čisté sú tu zas excelentné. Záverečný „In their wake“ sa pomaličky rozbieha krásnou čistou pasážou, ktorú na moment naruší burácavá gitara a krik vokalistu v slohách, no medzihry patria čistým gitarám a jednoduchej basovej linke s decentnými bicími (v strede vyklepávajúcimi pochodový rytmus), aby v závere ešte zabesnili riffovačky aj zbesilejšie bicie. Parádny záver parádneho materiálu. Kto rád načúva tvorbe kapiel ako napr. Sugartown Cabaret, Esazlesa, Daitro a pod., mal by si k tomuto cd cestu nájsť bez problémov.

-Majto C.-



utorok, 15. septembra 2015

CRIPPLED FOX „More Fun!! More Thrash!!“ LP 2014 (kooperácia)

Vyzerá to tak, že toto je definitívne predposledný „dlhohrajúci“ album maďarských sympaťákov, čo síce v dobe jeho vydania nebolo isté, no kým som sa dokopal k spísaniu týchto riadkov, veci sa zmenili a ja čakám na posledný zápis CF. Kým ho dostanem do rúk, venujem zopár slov tomuto kúsku.
Ako na predošlom titule (bavíme sa o 12-palcoch, bo pri množstve sedmičiek, ktoré chlapci stíhajú chrliť, to inak asi ani nejde), aj tu CF hneď od prvých sekúnd rozkopú papule každému, kto by chcel o ich tvorbe pochybovať. Nekompromisný thrashing ostrej gitary v kombinácii s rozbehnutou rytmikou a uštekaným spevom Speedy Gonzalesa, to je „Real skatecore music is crossover thrash“. Po nej príde zopár polminútových štekov hraničiacich až s grindcorom konca 80s. „Praise on a tombstone“ a „Bully, fuck you!“ odkazujú na učiteľov Cryptic Slaughter a D.R.I., rovnako ako „Shredders of thrash“, či prvú stranu uzatvárajúca titulná vec, ktorá mierne páchne riffmi S.O.D. a Speedy kvičí jak Araya na starých Slayerovkách. Podobne aj B-čko otvára blbinka v duchu Milanových vecí „Bende Milano“ (nespomeniem si, či to bola „Don´t feed the bears“ či „Bubble butt“ – ale je to aj tak jedno). „Question everything“ je polminutová thrashcorová zbesilosť, rovnako ako „Unheard screams“ – debut Nuclear Assault neučaril len mne. „You hate, I hate, who´s gonna win?“ je Suicidal Tendencies vzor 83. Posledný song „war“ štartuje pomalším thrash riffom, no kapela sa rýchlo dostane do obrátok a nekompromisne vyhladzuje až do konca. Potom otočka späť na Á-čko a trepať gebuľou do vysypania všetkých lupín.
Opäť raz skvelá porcia muziky inšpirovaná a namiešaná z najkvalitnejších, starých thrashcore-crossoverových ingrediencií, hraná s nadšením a nespútanou vášňou. 20 songov za 15 minút – už to o niečom svedčí. Kto náhodou ešte nevlastní, nech rýchlo túto chybu napraví – neskôr sa k tomuto titulu asi nedostane (tiež ľutujem prehliadanie niktorých starších). Ja už čakám len na ten Finálný thrashing...

-Majto C.-




pondelok, 14. septembra 2015

BRAINSTORM "Only The Dead See The End Of War" 12"LP 2015 (F.O.A.D. records)

Viditeľne sa FOAD records zamerali na vydávanie klenotov HC scény. Táto pre mňa úplne neznáma kapela z Belehradu sa dočkala redícii svôjho debutového dema z roku 1989.  Človek by čakal nejakú nekvalitku, ale opak je pravdou. Úplne , až napriemerný zvuk na tie roky. Hudba? Brainstorm boli silne ovlyvnený takzvaným Britcore a mne dosť pripomínajú Unseen Terror. Takže hudobne je to taký mix HC, punk, metalový feeling, občas grindcore prvky. Presne všetko znie a hrá tak, ako keby som začiatkom 90 tych rokov počúval nejakú kazetu. Takže úplne paráda a totálny prenos do tej doby. LP je jednostranné a obsahuje 7 skladieb zo spomínaného dema. Samotnú kapitolu by som mohol venovať spracovaniu celého LP, ktorá keď použijem jemné slová, je jednoducho nádherná! Klobúk dole, ešte aj pred potisknutým vinylom. Parádna práca, an ktorú sme už zvyknutý od tohoto labelu a laťku nedali dole ani teraz. Kapela už možno nie je medzi živými, lebo ich posledný zárez bol vykonaný v roku 1995 a album mal celkom poetický názov "Miloševič Is dead" -) . Tak aspoň spomínajme!
Dobrá muzika na pekne spracovanom vinyle. Až miluješ staré nechuťárny typu Unseen Terror, Heresy atď... neváhaj, vyskúšaj!
-Lepra-

FOAD rec.

nedeľa, 13. septembra 2015

AUTISTIC YOUTH „Nonage“ LP 2013 (Sabotage / Taken By Surprise Records)

Ďalší z titulov, ktorý som si zadovážil na základe koštovky u Sabotage. A hoci tvorba tejto portlandskej štvorice nepatrí k mojím favoritným žánrom, na nich ma čosi zaujalo a neskôr som si ich dosť obľúbil a počúvam tento album pomerne často a hlavne vždy rád. A čože to z drážok tak pozitívne dráždi moje sluchovody?
12 porcií melodického punku v stredných tempách. Pod pojmom melodický punk si možno niekto predstaví ten „ublinkaný očíslovaný mainstream zeleného dňa“, ktorý sa kedysi rinul z éteru, no to je omyl. Od úvodného „Not for me“ po záverečný, na obale neuvedený, no predsa po istej pauze prítomný song, sa jedná o dravý punk (niečo na štýl Leatherface abo novších albumov The Adolescents ) s energickým spevom, ktorý mi „vyštekávaným“frázovaním v slohách trochu pripomína brazilcov O Inimigo. Každý song má na pomery chytľavý refrén a nejaké melodické sólo či vyhrávku, ktoré sú v kontraste s jednoduchými (zato pomerne nadupanými) riffmi v slohách. Nie všetky songy sú v stredných tempách. „Moral uniforms“ je svižná, rýchla vec, hoci pri konci spomalí tiež do stredného tempa. Iná zaujímavá vecička je „Ghost in my past“ s čistou gitarou v úvode aj v slohách, no celkovo sa mi pozdávajú aj vyhrávky aj všetky spevy v nej. Alebo aj song „Rats“, ktorý nekomplikovane plynie v strednom tempe a jedna gitara preluduje pekné, jednoduché sólička na pár tónoch, dokonca aj basa tu na moment viac vynikne, hoci na celom albumu je dosť výrazne počuteľná. Ale v podstate každá vec je niečím zaujímavá a v každej sa dá nájsť niečo. No najmä, hoci na povrchné počúvanie pôsobí táto muzika možno jednoduchým dojmom, no postupne sa zameriate na jednotlivé nástroje a budete prekvapení, čo všetko tam napríklad hrá bubeník a pod. Skrátka, album na viac vypočutí, pričom niečo vás na ňom chytí hneď po prvom kontakte...

-Majto C.-



piatok, 11. septembra 2015

PER CAPITA / DOOMSISTERS split 7"EP 2015 (Kooperácia)

Bubeník Per Capita ma prekvapil ako blesk z jasného neba s týmto splitkom. Takže neváham a ihneď si to púšťam.
PER CAPITA je banda crusterov z Mníchova. Hrajú fakt kvalitný old school crust/HC a občas zabrúsia do grindu. Za bicími sedí člen ,ktorý predtým búchal v Din Addict alebo Jack. Naživo som ich videl a boli dobrý ,ale v nahrávke sa skrýva ešte väčšie množstvo energie  a nasadenia. Fakt kvalitný materiál, rezavé gitary, brutálny zvuk,nasratý a intenzívny vokál, zborové refrény. Paráda. Jednoznačne pecka!

DOOMSISTERS pochádzajú z Francúzska a hrajú takú zmesku Grindcore a Sludge core. Prvá skladba znie ako nejakú powerviolence a druhá vec pokračuje v nasadenom tempe a už sa do jej spárov aj mieša sludge . Až posledná skladba je sludge core ako vyšitý. Celkom zaujímavý a intenzívny materiál. Vlastne celé splitko je fakt kvalitná záležitosť. Jednoznačne odporúčam!
-Lepra-

PER CAPITA
DOOMSISTERS

ROSA PARKS / ALIUSTERRA split 7“EP 2015 (kooperácia)

Nejaký čas avizované a mnou túžobne očakávané splitko sa mi konečne dostalo do rúk. Nástupcov Tupak Amaru ukrytých pod názvom Rosa Parks som si obľúbil na prvé počutie. Ich materiál na spoločnej kazete s bandou Smích Hyen bola pre mňa skvelým sústom rýchleho a melodického hardcore-punku s jemnými odkazmi na tvorbu Kritickej Situace.
Rosa Parks na aktuálnej nahrávke ponúkajú 3 songy. Hneď úvodný viacmenej strednotempový „Nepromluví“ s občasnými zrýchleniami a pohodovými vyhrávkami mi mierne tiež pripomenie KS. Basový úvod a gitarové sóličko v nasledujúcej „Žena – objekt“ s následným zrýchlením mi to už len potvrdia. Od dôb, kedy KS ukončili aktívne hranie som nepočul, že by sa niekto šiel podobne tak osobitou cestou a tak dokonale využíval súhru oboch gitár a basy ako svojho času oni. Podarilo sa to až partičke z Orlové. Ak k tomu prirátam parádne spevy rôznych polôh a farieb, kde sa skvelo dopĺňa Blanka s Danom, je vymaľované. Záverečný „Unifikované série“ je kvaltujúcimi bicími odštartovaná rýchlovka (niečo na štýl „Pohádky o neomezeném blahobytu“ od Tupak Amaru), ktorá po skvelej gitarovej vyhrávke prejde do silno melodickej záležitosti. Parádny materiálik od parádnej kapely. Texty si rozoberte každý sám, len prezradím, že ako je to v tejto partičke ľudí zvykom, sú naozaj o niečom a opäť veľmi dobre napísané.
Na druhej strane ponúka dva songy pre mňa neznáma brnenská partia Aliusterra. No potom, čo sa rozbehol song „Zapomeňte“, kde do dravého strednotempového punku s ukričaným chrapľavým spevom preluduje saxík, je mi jasné, že mám ďalšiu partičku, ktorej tvorbu asi podrobím podrobnejšiemu skúmaniu. Saxík mi trochu pripomína demo jednej prapodivnej partičky 90s Psychologie Domácích Zvířat, no to boli oveľa väčší „podivíni“. Inak buráca len jedna gitara a duní basa. Skvelo to ide do ucha a po pár vypočutiach sa mi v hlave motá vyhrávka z refrénu. Druhý song „Ona“ začne kratučkým basovým úvodom a po ňom zas len stredné tempo a dravá gitara a drsný rev. Dva songy tejto parádnej muziky sú skrátka málo.
Opäť raz jedno vynikajúce splitko, kde na jednej strane poteší osvedčená kapela ďalšou porciou kvalitnej poživne v podobe Rosa Parks a na druhej príjemne prekvapí dezert neznámej bandy v podobe Aliusterra. Ak prirátam parádne spracovaný obal, o ktorého výslednú podobu sa postaral Ben (Aliusterra) a plagát zdobiaci druhú stranu zpod ruky Dana (RP), výsledný dobrý dojem je kompletný. No nezožeň si to a budeš ľutovať...

-Majto C.-


štvrtok, 10. septembra 2015

CATASTROFY „Zbojnícky tanec“ LP 2015 (Catastrofyc Crew Records / Support Underground)

Keď som raz len tak blúdil ne(sve)tom, narazil som na nahrávku „Tento štát sa musí zničiť“ a príjemne ma pošteklilo pri chrbtici. Hudobne staré časy uctievajúci thrash metal s kritickými textami v rodnej reči, no radosť počúvať. Už v tých časoch sa objavili náznaky „zbojníckych motívov“, ktoré sa naplno rozvinuli na aktuálnom albume. Hneď úvodná minutovka „Anciáša, zmráka sa!“ začína fujarou, ku ktorej sa pridajú bicie s drumbľou a výkriky rúčich chlapcov. Hneď na to sa vyvalí ostrý thrash „Zbojníci apokalypsy“ ála Destruction, ale aj klasickej školy Bay Area thrashers – skrátka drsné technické riffovačky a parádne melodické vyhrávočky a sóličká – trošku Exodus, trošku Destruction, trošku Megadeth, no všetko len približne. V songu „Sedlák“ zas počujem inšpiráciu riffmi Testament v období prvých troch albumov, proste chlapi si zobrali po štipke od starých pardálov a namiešali to do svojej muziky a znie to preparádne. No hudobne najkošatejšia vec albumu sa skrýva až v závere A-strany pod názvom „Kazimír“. Po krátkom melodickom a atmosferickom úvode sa rozbehne do obrátok a do sekaných gitár Boris šteká Kazimírov životopis. V druhej polovici sa po zbesilostiach zas objaví pomalá atmosferická pasáž, ktorá cez melodické sólo dopraví song ku koncu. B-čko opäť roztočí svižná „Bastardi spoločnosti“ plná parádnych sól ale aj skvelých riffov. Po nej krátka veselá „Ančine cecky“ (trošku Nuclear Assault-u) aby ju vystriedala ďalšia parádna jazda „Žabomyšie vojny“ – opäť skvelé pasáže, melodika, riffy, spev aj text. Ja skrátka túto bandu môžem stále viac. Aby bol dodržaný systém tohto albumu, po kritickom songu prichádza zbojnícka vecička „Na detskej oslave“ a z tých sekaných riffov a Hammettovských sól odpadávam. To sú náklady. V podobnom duchu je aj „Zapadám prachom“, v ktorej v strede v pomalej, melancholickej pasáži Boris vytiahne melodický spev, že až. Záverečná „Krik a beznádej“ je beztextová srandička v punk-duchu – niečo ako zatváračky starých Nuclear Assault.
Keď to mám celé zhrnúť, tak by som len dodal, že všetky songy ženú dopredu parádne bicie (niekde na pomedzí rýchlosti Gene Hoglana a techniky Paula Bostapha), no celkovo je materiál oveľa vyzretejší a osobitejší ako predošlé nahrávky kapely a všetky moje prirovnania berte iba ako vodítko, kde asi sa pohybujú.Všetky songy sú napratané množstvom vynikajúcich pasáží a zvratov. K celkovo skvelému dojmu istotne prispel aj nadupaný zvuk z bzeneckého Shaarku, ktorý dal vyniknúť všetkým nástrojom a ako celok pôsobí nahrávka kompaktne a parádne vyniknú aj všetky ftípky a blbiny, čo tam chlapci naládovali. Nemôžem tento album, len doporučiť. Skvelá pocta starým thrash-časom hraná s dnešným cítením a dnešným zvukom. Thrash or be thrashed!!!

-Majto C.-


piatok, 4. septembra 2015

PTAO / SEDEM MINUT STRACHU split 7"EP 2015 (Psychocontrol Rec.)

Povráva sa, že podľa toho sa dá vypočítať, že koľko skúšok mali SMS, koľko majú nahrávok. hehehe
Noise Core vzor 90 te roky, je späť! Nestane sa z neho mäsovo populárny štýl a spomenuli si na jeho retro boom akurát tak na Obscene Feste.
PTAO je znovuzrodená noise core legenda z Ostravy. Ich strane tohoto EP je poctená 51 strelami ,sekundové šteky, ktoré sú doplnené a celkom spestrené aj napr. saxafonom,alebo rôznymi gitarovými efektami. Celkom počúvateľné a na tento štýl aj kvalitné.
SEDEM MINUT STRACHU je klasika. všetky ich akože skladby sú zhotnené do jedného celku. Pravdaže humorné názvy skladieb, na úrovni dedinského žargónu. Hluková stena, ktorú držia pokope bicie. Obal alá pohostinstvo Stožok a klasika ďalšia je na svete! SMS pre mňa stelestňujú to, čo som presne miloval na začiatku 90 tych rokov na takýchto spolkoch. To je originalita, humor,bordel...
Ale až by vás to nudilo, tak prepnite rýchlosť na gramci, nech je sranda, ja to u niektorých kapiel robím bežne, ale v tomto prípade to nie je potreba.
-Lepra-
SEDEM MINUT STRACHU
PTAO

streda, 2. septembra 2015

FEAR OF EXTINCTION "..and They Still Suffer" 12"LP 2015 (Phobia Rec.)

Nový album Českých crusterov je na svete. Nahodíte LP na gramec, rýchlosť 45 , čo vám garantuje, že to prefrčí ako šinkanzen. Prvý song a zároveň titulný, je úplne chytľavá pecka, typu Wolfbrigade. Hovorím si, fíha, že by? Nie. je to len jeden song, čo vytŕča z ostatných, svojou chytľavosťou. Ostatné už režú v klasickom metalickom cruste. Žiadne zložité vyhrávky, krkolomné rify, len čistý, zlý,nasratý crust core. Celý album mi príde, ako "na tu máš a poser sa". Obal klasika, texty vzadu, žiadne vnútro obalu, 45ka rýchlosť a jazda 120 na dialnici s rozjebanou škodovkou. Hrkotá to, vrzgá, ale hlavne to ide a motor vydáva šialený zvuk. Pohrávam sa s myšlienkou, že čo keby sa niesli všetky songy v duchutej prvej skladby, ako by som reagoval., ale nestalo sa tak a popri titulnej by som ešte vyzdvihol song "Wretches". Ostatné mi prídu trocha jednoliate a to už v tomto štýle tak chodí. Buď si zvykneš, alebo zdochneš!
-Lepra-
FEAR OF EXTINCTION

utorok, 1. septembra 2015

UŽ JSME DOMA „Pohádek ze Zapotřebí znovuudělání fortelné“ CD 2014 (samovydanie)

UJD sa rozhodli znovu-vydať dávny album „Pohádky ze Zapotřebí“ a z viacerých možností vybrali jeho nahratie v súčasnej zostave, čomu prispôsobili aranže aj poradie songov. Hoci som chvíľu váhal, či si toto vydanie zaobstarať, či to vôbec má nejaký význam, či to len neznehodnotí pôvodné vydanie, no s odstupom času som si istý, že vôbec nie, práve naopak. „Znovuudělání“ je po všetkých stránkach parádne. Hneď od úvodnej veci „Tadyna“ je jasné, že zážitok to bude ako vždy. Ak máte napočúvané pôvodné vydanie, isto vás prekvapí ako mňa, keď sa namiesto saxofónu Dolanského ozve trúbka, no trvá to len niekoľko okamihov. Skladba v novom šate znie údernejšie, no keď nastúpi dvojka „Ránoc“, to eštelen padá sánka. Gitara znie pekne tvrdo a trúbka ešte šialenejšie ako saxík. Nová verzia je dokonalá. Takto by som postupne mohol vyzdvihnúť skladbu po skladbe, kde nové verzie obohatili dokonalosť starých. Je jedno, či vylepšeným zvukom, abo aj pridanými pasážami (part ústnej harmoniky v úvode „Bílá hůl“, mierne iný spev vo „Vodníkovi“, hosťujúci fagot dopĺňajúci trúbku – „Hlína“, „Todobot“, či hosťujúce saxíky v „Kouzelníkovi“ – dokopy s drsnými gitarami to znie jak vec od Bez Ladu a skladu z albumu „Horúce hlavy“), skrátka, tento materiál znie fakt skvelo. Len voči jednej novej verzii mám výhrady. Teda ani tak nie voči skladbe samotnej, ako skôr o sample, ktoré mi kazia celkový dojem a pôsobia dosť rušivo. Je to pomalá, zádumčivá vecička „Až pak“. To je však jediná moja výhrada voči novším aranžmánom. Veď napr. takú „Tání“ v jej mohutnejšom prevedení je radosť počúvať, pritom sa zachoval jej charakter a zmenil sa len jej zvuk. Podobné je to aj v songoch „Znovu“ a „Málokdo“, či záverečnej nadupanej „Kůželíná“. Nový, vyváženejší a prieraznejší zvuk dal songom novú energiu, ktorá predtým v niektorých z nich len vyvierala, teraz prúdi v gejzíroch. Najmä bicím zvuk pomohol, pretože vždy hrali v tvorbe UJD spolu s basou nezanedbateľnú úlohu, no aj gitara, ale vlastne komplet celá nahrávka znie výraznejšie. Staré dobré veci dostali novú krv. Za seba môžem prehlásiť, že milujem obe verzie, no pravdou je, že v súčasnosti častejšie počúvam práve „Znovuudělání“ oveľa častejšie ako „Pohádky“ a ak aj počúvam staršiu verziu na cd, často si naprogramujem songy práve do nového poradia.
Milovníci avantgardnejšieho prístupu k muzike, so štipkou punkovej neučesanosti a hromadou muzikality, už isto toto cd doma majú. Ostatní odvážlivci na rozšírenie obzorov majú dvere otvorené.

-Majto C.-