Ďalší
z titulov, ktorý som si zadovážil na základe koštovky
u Sabotage. A hoci tvorba tejto portlandskej štvorice
nepatrí k mojím favoritným
žánrom, na nich ma čosi zaujalo a neskôr som si ich dosť obľúbil
a počúvam tento album pomerne často a hlavne vždy rád.
A čože to z drážok tak pozitívne dráždi moje
sluchovody?
12
porcií melodického punku v stredných tempách. Pod pojmom
melodický punk si možno niekto predstaví ten
„ublinkaný očíslovaný mainstream zeleného dňa“, ktorý sa
kedysi rinul z éteru, no to je omyl. Od úvodného „Not for
me“ po záverečný, na obale neuvedený, no predsa po istej pauze
prítomný song, sa jedná o dravý punk (niečo na štýl
Leatherface abo novších albumov The Adolescents ) s energickým
spevom, ktorý mi „vyštekávaným“frázovaním v slohách
trochu pripomína brazilcov O Inimigo. Každý song má na
pomery chytľavý refrén a nejaké melodické sólo či
vyhrávku, ktoré sú v kontraste s jednoduchými (zato
pomerne nadupanými) riffmi v slohách. Nie všetky songy sú
v stredných tempách. „Moral uniforms“ je svižná, rýchla
vec, hoci pri konci spomalí tiež do stredného tempa. Iná
zaujímavá vecička je „Ghost in my past“ s čistou gitarou
v úvode aj v slohách, no celkovo sa mi pozdávajú aj
vyhrávky aj všetky spevy v nej. Alebo aj song „Rats“,
ktorý nekomplikovane plynie v strednom tempe a jedna
gitara preluduje pekné, jednoduché sólička na pár tónoch,
dokonca aj basa tu na moment viac vynikne, hoci na celom albumu je
dosť výrazne počuteľná. Ale v podstate každá vec je
niečím zaujímavá a v každej sa dá nájsť niečo. No
najmä, hoci na povrchné počúvanie pôsobí táto muzika možno
jednoduchým dojmom, no postupne sa zameriate na jednotlivé nástroje
a budete prekvapení, čo všetko tam napríklad hrá bubeník
a pod. Skrátka, album na viac vypočutí, pričom niečo vás
na ňom chytí hneď po prvom kontakte...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára