DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 28. decembra 2015

FINAL EXIT / ERECTILE DEMENTIA 7"Ep 2015 Backwoods Butcher Records

Exit klasika, prvý song trochu rozťahaný, ale aj tak, prejebať noisecore detonáciou nejaký jeblý popík z plejbeku, to móžem od týchto pánov vždy! Ďalej tradične v ich typickom duchu, bombastický thrashmetal riff nakomplet rozmrdaný tým ich tralalalala, brakaaaaa to je proste F.E. tradícia a záruka kvality, myslím, že škoda viac slov, Final Exit aj tak pozná každý a aj bez recky vie čo dostane, fandov musí nová doska potešiť, ostatných neviem, nezájem. Z druhej strany grind / punk / noisecore / hardrock mišung oneman demencia orchester, ktorému velí minister hudobnej retardácie Doug, prichádza s ďaľšou dávkou malých, sladkých, štipľavých, kyslých a jedovatých pilúl, s veľavravnými názvami ako "Keep on fucking off" či "Go shit yourself", na vaše rozmaznané hudobné pachute. Krása, ako vždy predtým, zase mu ten jeho masakrálny a prijeblý rokec dole bez funguje, človek je po tom hneď debilnejší a má chuť vypičovať frajerovi v tričku Nightwish pri stole od vedľa. Skvelý team tieto dve bandy na jednu dosku, nedeľná chvíľka demencie garantovaná!  backwoodsbutcher.blogspot.com

-RadoKAZ-

https://www.youtube.com/watch?v=Bljc6L2a60E

štvrtok, 24. decembra 2015

Pekný zimný slnovrat!

Príjemné prežitie zimného slnovratu a Štastný nový rok , ktorý trávte v spoločnosti priateľov a muziky, ktorú milujete, Vám želá redakcia DEATH FIST webzinu!

P.R.O.B.L.E.M.S. / CHEMICALS split 7“EP 2013 (Taken By Surprise)

Pre niekoho možno tieto 7-čkové splity nemajú význam, no mňa bavia. Tradične jedna „stálica“ plus prekvápko navrch. Kapelu P.R.O.B.L.E.M.S. portlandského svetobežníka Kelly Haliburtona som si zamiloval na prvé počutie, keď som naslepo zobral ich singel „I hate TV...“, tak som mal pri kúpe tohoto titulu mal vcelku jasno. Band z druhej strany bol neznámou položkou – možným prekvapením. Nič viac o nej neprezradil ani strohý obal bez bookletu.
P.R.O.B.L.E.M.S. svoju stranu odpálili vo veľkom štýle svižným kusom „Boozebag“ . Motorheadovská rinčivá gitara a výrazná basa pod zachrípnutým spevom. Výborný, dobre zložený i zahraný, chytľavý punk´n´roll. Presne toto ma na tejto bande zaujalo už minule. Druhá „Underhill“ je síce tiež pekne ostrá záležitosť, no nesie sa oproti prvej vo voľnejšom tempe a parádne vyznievajú aj vyhrávky čistej gitary v refrénoch. Má to takú 70-kovú atmosféru potom. Opäť raz dva skvelé songy od tejto kapely, ktoré ma utvrdili v tom, čo som zistil minule, že chcem od tejto kapely viac muziky.
Kolegovia a ďalšia banda z Portlandu – Chemicals tiež ponúkajú dve veci. Úvod špinavej basy v „Not anymore“ dáva tušiť, čo o pár sekúnd potvrdí zbytok bandu, že toto bude viac špinavý rock´n´roll jak punk, no stále to má v sebe punkovú špinavosť. Hlavne druhá vec „Shadows“ je špinavá jak stará kanalizácia. Stále ešte viac „bigbít“, ale už o niečo rýchlejší jak song úvodný. Osobne ma síce tento druh punku až tak neoslovuje, no ako takéto spestrenie stravy sa to občas vcelku dá príjemne užívať.

-Majto C.-



NOTHING „Embrace the hatred“ 12“ 2012 (This Charming Man Records)

Keď tu hrali lipskí fíni Midnight Crisis, urobil som u basáka nákup vinylov a jedným z nich bol aj debut berlínskej bandy Nothing. Thrashové gitarky a punk tempá ma chytili hneď na prvé počutie, no potom som na nich nejak zabudol, resp. extra som nesledoval ich činnosť, až som kdesi objavil tento ich druhý titul. Voľba bola jasná. Mám doma aj ten.
Oproti prvému albumu borci trošku zvoľnili, čomu ale ešte nenasvedčuje odpichnutý úvod „Last warning“ s thrashovo-ostrými gitarami a zvonivou basou. Song postupne spomaľuje, až k záverečnej časti, kde už hrá len gitara haluzný motív. „Nothing´s under control“ je síce tiež svižnejšia, no gitara už nie je tak thrashovo ostrá jak v minulosti, no o parádne vyhrávky opäť nie je núdza. Svojou jednoduchosťou mi to pripomína novodobejšie albumy Motorhead a spevom trochu rostočanov Crushing Caspars. Podobne je na tom aj „Fallen from grace“, na ktorej sa mi ale veľmo pozdáva, keď v závere spomalí a po partoch sekaných riffov príde parádne sóličko. Skoro až heavymetalové sóla spestrujú aj nasledujúcu „Rough justice“, no ani tie nezabránia pocitu jednotvárnosti, bo song sa nesie v tempe predošlých vecí. Výraznejšia zmena tempa aj mierne pritvrdenie príde až na začiatku druhej strany v hutnejšej veci „Dead end“, v ktorej sa pekne striedajú tempá. Myslím, že je to aj najzaujímavejší kus tohto albumu. „We embrace the hatred“ sa nesie v tempe jak väčšina songov na prvej strane, našťastie ju však zdobia parádne thrashové gitarky (trochu z toho cítim Exodus na debute Bonded by blood) a parádna hutnejšia, pomalšia pasáž. Rytmicky rôznorodá je aj záverečná „Young punx“, ktorej však chýba výraznejší motív.
Celkovo sa mi zdá debut „Double dose of negativity“ výraznejší hudobne aj zvukovo nadupanejší. Ak ho však nevlastníš a nikdy si ho nepočul, „Embrace the hatred“ ťa istotne dokáže zaujať.

-Majto C.-



utorok, 22. decembra 2015

FORGOTTEN SILENCE „Re: Retro ´93“ 7“EP 2014 (Doomentia Records)

Forgotten Silence bola moja láska na prvý chaos v hlave pri pokuse vypočuť si „Thots“. Zdalo sa mi to vtedy tak prekombinované až ma to lákalo preniknúť do tých spletitostí. Podobné čosi som zažíval pár rokov pred tým pri tvorbe iných kapiel. A práve niektorým z nich venovali FS túto sedmičku ako poctu, resp. niektorým ich albumom z konkrétneho roku. Adekvátne k tomu vyzerá aj obal, ktorý napovie o ktoré konkrétne bandy sa jedná.
Mineral“ – song otvárajúci druhú stranu na dlho posledného albumu „Elements“ nedocenených velikánov technického death metalu 90s Atheist. Miloval som ich od debutu „Piece of time“ a práve tretí album bol pre mňa vrcholom ich tvorby. Možno práve preto mi nejaký čas trvalo, kým som sa dokázal odpútať od tísíckrát počutého originálu a ponoriť sa do tejto prerábky. Perkusie v úvode ma prekvapili, no potom už nasledujú známe pasáže s hutnejším zvukom gitár a vyhrávkami na klávesoch. Najdlhšie som si asi musel zvykať na hlas. Kelly Shaefer ho má tak osobitý, že počuť tento song hoci aj v inej podobe, no stále mi to tam pýta jeho škrekot, aj keď ani ten Satyrov nie je úplne neškodný. Povedal by som, že hutné doprovody song trochu aj nakopli. Kapela tam pridala aj modernejšie pasáže, resp. vyznenie pasáží, že napr. sekaná časť v strede vyznela ako Atrox na albume „Orgasm“ a záverečné sóličko je úplne excelentné. Po čase som si zvykol na túto verziu, s ktorou tiež Forgotteni porobili divy, hoci ja mám skrátka ten originál vyrýpaný v hlave až príliš hlboko.
Druhou vecou je „Personal energy“ – song, ktorý tiež otvára druhú stranu daného albumu a tým je „Spheres“ holanďanov Pestilence. Oveľa radšej mám od nich iné tituly, tak sa mi verzia brňákov hneď na prvé počutie páčila viac ako originál. Dostala konečne šťavu a drajv, čo jej vždy chýbali. Pomalá, atmosferická vecička, ktorej hutné gitary a klávesy dodali na atraktivite. V týchto vodách sú FS viac doma a ako tak počúvam šeptané hlasy, uvedomujem si, že „Spheres“ mali na ich tvorbu v začiatkoch asi väčší vplyv ako by mi vtedy napadlo, no to bude asi tým, že tento album šiel dosť mimo mňa. Ja som si z tohto žánru ulietal na „Elements“, „Focus“, „The erosion of sanity“, „Individual thought patterns“ (všetky z r. 1993 – no samozrejme som mal favoritov aj z iných rokov).
Keď túto nahrávku zhodnotím ako celok, musím priznať, že je to ideálna forma pocty svojím vzorom, zabalená do hutného, moderného zvuku typického pre FS v posledných rokoch. Každopádne veľmi dobrá a záslužná vecička, ktorú isto ocenia fandovia všetkých troch kapiel.

-Majto C.-


pondelok, 21. decembra 2015

ADACTA, BETON, VULTURE CITY, BLACK PASSENGER, 19.december 2015, Trenčín- Lúč


Žeby to v Trenčíne opäť vyzeralo na obnovenie povestných Robových predvianočných hardcorových slávností? Táto otázka isto preblesla hlavou nielen mne, bo akcie podobného charakteru z Trenčína nenápadne vykapali, tak zvesti o tejto sčerili pokojné hladiny Ug-verejnosti (to je teda patvar), čo bolo vidieť aj na hojnej účasti, hoci spočiatku to tak vôbec nevyzeralo.
Bez zbytočných zdržovačiek o 9ej odpálili svoj set chlapci z nového zjavu našej scény pod názvom BLACK PASSENGER. Hoci sa jedná o nové meno, nachádzajú sa v jej radoch aj známe tváre. To sa podpísalo pod suverénny prejav kapely. Ich melodický hardcore-punk dobre liezol do ucha nútil bunky v tele k pohybu hneď od prvých tónov. Skvelé, chytľavé songy, ktoré mi tu i tam pripomenuli nejaké spolky (v rýchlych songoch som počul najmä Youth Of Today a v melodickejších, pomalších partoch zas CIV či Shelter), no stále to znelo osobito. Veľmi príjemný setík plný veľmo dobrej muziky.
VULTURE CITY
Po nich na pódium vtrhla žilinská pätica VULTURE CITY a zmietla nás vo veľkom štýle svojím brutálnym neo-crustom jak noha. Intenzívne a parádne songy plné agresie a dobrých nápadov. Veľa muzikality a energie. Ani neviem k čomu by som tvorbu tejto bandy prirovnal, bo sa v tomto žánri až tak neorientujem, no osobne som si ich zaradil k bandom ako Lutra, Distax a Tyrell´s Owl. Videl som ich naživo pred rokom a bolo to dobré, no tento set bol jednoducho skvelý. Patrilo by sa už aj nejakú nahrávku spáchať, nech aj susedia môžu zdielať moje nadšenie.
BETON
Ďalšie peklo nastalo, keď svoj podladený uragán spustili BETON. Úvod, podobne ako na albume obstarali petelice „Vajnory“ a moja obľúbená „Metalový plecniak“. To bolo blaho, ten chrchlot podladených gitár a hlboký lomoz basy, k tomu besný tep bicích a Hadov hrdelný ryk - keby pijem, dám si poháryk... Došlo aj na návrat do minulosti v podobe songu „Detonátor“ (z dávneho splitu s Besthoven), ktorý dobre zapadol k novším veciam. Škoda, že potom nastali patálie s gitarovým aparátom, čo uberalo perfektný ťah kapely, ktorá sa od začiatku hneď dostala do vysokých otáčok. „Satanove rifle“ tak síce vraždili, no nie na totálku. „Jama a kyvadlo“ už potom ušli aj bubeníkovi, keď sa mu párkrát podarilo zahrať čosi inšô, ale v pohode – veď sa vrátil k ostatným. „Flexibilné ženy“ boli posledným výkrikom do tmy, bo aparát blbol takým štýlom, že song kapela dohrala ako kvartet a set bol ukončený nirvánovsky - hodom gitary o pódium, aby ju vzápätí nasledoval aj štrajkujúci aparát. Fakt škoda týchto patálií, bo to znelo preparádno a ohromne ma to bavilo.
AD ACTA
Záver koncertu potom obstarala Adacta. Videl som ich už viackrát, niekedy ma ich set bavil viac, niekedy menej, no pravdou je, že v Trenčíne vždy zahrali tak nehorázne, že sánky klepotali o podlahu. Výnimkou nebol ani tento večer. Od prvého riffu „Z mostov stúpa dym“, ktorá otvára aj nový album, to perfektne šlapalo. Skvelé bicie, parádne spevy, dokonalé gitary. Banda do nás pálila jednu novú vec za druhou a všetko sme im to zožrali. Neuveriteľná výmena energie medzi pódiom a publikom. Besnenie a šalenie nebralo konca. Ľudia síce bláznili na všetky kapely, no pri sete Adacta to bolo už šialenstvo. Kapela ma vymazala podobne ako keď tu hrali s Discharge. Dokonalý set plný parádnej muziky zakončený spomienkou na minulosť. Rád si to hocikedy zopakujem. Tohto sa nedá presýtiť.
Niečo po polnoci bol koniec. Krása! Dúfam, že Štotymu sa podarí ešte zorganizovať nejakú podobnú akciu, bo už to tu nejak zíva prázdnotou a moja rozmlsaná maličkosť by po takejto porcii hneď prijala ďalšiu dávku. Kto nebol, nevie o čo prišiel...

-Majto C.-


Fotky: Maethew

piatok, 4. decembra 2015

BETON „Konský kokot“ LP 2015 (kooperácia)

Beton som mal dlho za nevýraznú crust-punkovú kapelu, no po nejakom čase som ich opäť videl naživo v Lúči, keď spolu s inými bandami predskakovali švédom Miasmal a už tam som počul jak dujú severské vplyvy na lepšie časy. Na neskoršom koncerte v Boogičku už som spokojne vrnel v záplave chrastivých tónov blízkych môjmu srdcu.
A presne v tom duchu sa nesie aj tento skvelý materiál. Od prvého hrabnutia strún v otvaráku „Vajnory“ mám pocit, že počúvam skvelo namixovaný výber „Left hand path“, „Dark recollections“, „Into the grave“, „Where no life dwells“ či „Like an never flowing stream“. Gitary chrastia jak z hlbín samotného Sunlight štúdia vytiahnuté, chýrnym Tomasom Skogsbergom navrceté. Jednoducho lahôdka, najmä pre človeka, čo zachytil začiatkom 90s tú prvú vlnu severského lomozu a nechal sa ňou opantať. A keď potom nastúpil ešte svižnejší song „Metalový plecniak“, to mi len padla sánka. Áno, kurva áno! Toto som miloval na starom švédskom death-metale. To hvízdanie severáku v gitarách, to chrchlanie v hlase, tú nemilosrdnú rúbanicu bicích. V podobnom duchu ma jak starý babkin koberec vždy vypráší „Satanove rifle“, no ešte predtým pomasíruje „Horiaca žmola“. Toto, čo páni a dáma predvádzajú, to je nálož jak stehno. Druhú stranu otvárajúca „Jama a kyvadlo“ je zas v stredne rýchlom tempe s parádne ostrými riffmi a jednoduchým sóličkom. „Fajčiar“ svojou intenzitou odfajčí vrch gebule každému, čo ňou ešte nezačal trepať do rytmu. Nemôžem si pomôcť, no znie to švédskejšie jak mnohé švédske kapely súčasnosti. A “Clandestine“ z toho páchne kurevsky. „Krvácam sám“ a „Obezita a komplexy / Autanko“ majú nádych vplyvu Wolfpack/-brigade, Disfear, crust jak lusk, pričom v druhom z nich prihodí svoj hrdelný prejav aj basáčka. Záverečný song „Flexibilné ženy“ je už len dôstojným uzavretím tejto švédskom napáchnutej parádnej jazdy. Okrem skvele vyváženého zvuku si osobitnú pozornosť zaslúžia aj texty. Pekne som uchcával už z názvov, no literárne skvosty ako napr.: „ do huby idú drinky a nie do vitrínky. Objednávam ďalšie, nekukám na hodinky...“ ma zložili. Nadhľad ako sa patrí. Vo všetkých ohľadoch nadupaný album, ktorý je navrch zabalený vo vkusnom gatefolde. Toto skrátka musíš mať doma a točiť do nemoty...
PS: pre neznalých problematiky, správne odpovede sú: Entombed, Carnage, Grave, Unleashed, Dismember, Entombed.

-Majto C.-


štvrtok, 3. decembra 2015

SHADOW OF TELEVISION „Mayday“ 7“EP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Priznám sa, že meno tejto mladej partičky som neregistroval až dokedy im Papagáj nevydal túto sedmičku. Vzhľadom k tomu, že nevydáva bežné tuctovky, nemal som problém si ju zaobstarať bez vypočutia.
Príjemné prekvapenie nastalo hneď s parádnym, ležérnym úvodom titulnej „Mayday“ sa vraciam časom do prvej polovice 90s, keď som podobné pocity zažíval pri albume „Unavení a zničení“ do sluchátok. Škoda, že túto náladu špinavej ulice chlapci neudržali dlhšie. Hneď nasledujúca „Nie je čomu sa smiať“ je skôr taký trpkosladký popevok, no na druhú stranu sa mi tu pozdáva kvílivá vyhrávka gitary. „Na temnej strane“ je tiež pomalší, valivejší song s trošku špinavšou atmosférou a pekným sólom. „Sila vydržať“ je song, ktorý kľudne mohli vymyslieť aj Dr.Pako (a to nemá byť urážka). Strednotempový song s chytľavým spevom a jednoduchšími, šľapavými gitarami. Ako predstavenie kapely je to viac ako slušné, aj keď v mojom cítení by som to radšej viac počul v rovine songov otvárajúcich obe strany, čiže pomalšie, resp. pochmúrnejšie veci plné atmosféry. No na druhú stranu je dosť možne, že materiál len z takých vecí by ma nebavil. Skrátka, v tých svižnejších a melodickejších veciach ešte vnímam isté rezervy, ale už teraz to ide dobre do ucha.

-Majto C.-


KOENIGSTEIN YOUTH „Créve Coeur“ 7“EP 2013 (kooperácia)

Baví ma kupovať muziku naslepo. Úplne neznáme kapely. Vždy som to robieval a nejak mi to stále pretrváva. K takýmto titulom patrí aj tento francúzsky sedempalec. Francúzsky hardcore ma baví. Myslím, že kto kedy čítal môj popis nejakej francúzskej nahrávky, hneď si vybaví všetky superlatívy, ktoré som kedy použil. V prípade tohto materiálu som trošku zdržanlivejší, bo hoci je dobrý a dobre lezie do ucha, nie je to šupovica ako napr. The Boring, Confusion, Idiot Talk a pod. Aj tu je 5 songov (z toho jeden cover), kde sa striedajú tempá a intenzita prejavu, no stále ma to ešte netlačí k zemi. Gitara správne navrčaná, bicie tepú s nenápadnou basou, aj nasrdený hlas na svojom mieste, no asi ma nepresvedčili nápady. Niečo tomu chýba, čo však nemusí byť závadou, veď aj staršie nahrávky The Boring ma až tak neoslňovali, no neskôr som bol očarený. Ďalšia vec, že čo úplne neoslovilo mňa, vždy môže osloviť hocikoho iného. Na prvý kontakt s kapelou vcelku slušná tvorba. Uvidíme, čím ma tento kvartet prekvapí nabudúce.

-Majto C.-


utorok, 1. decembra 2015

AGATHOCLES /DE BLENDERS "Never Mind Agathocles, Here's The Sex Blenders" LP (Vleesklak rec.)

AG vôbec nie zlý, surová nahrávka zo štúdia v Indonézii + nejaký živák, povedal by som že toto je viac Agathocles než Agathocles, totálny AG rip off, keby som nevedel že je to Agathocles z fleku poviem, že je to Agathocles. Fakt to znie úplne ako Agathocles, i keď som už počul aj lepší AG, toto je stále moc, moc dobré, tu sa fandom AG, medzi ktorých sa dlhodobo hrdo hlásim aj ja, nemá čo nepáčiť. Sú tu aj nejaké covery AG klasík ako "Labelisation", "Mutilated regurgitator", peckový song "Korose" či v prídavku živák nesmrtelnej hymny" Go fucking nihilist", no šupa títo Agathocles, budem sa musieť po tejto mladej bande poobzerať. De Blenders sú z Holandska a páčili sa mi už na split kazete, zabudol som s kým, drú klasický oldschool noisecore cvičme v rytme "blablablablah ..... grrraaaaaaahhhhhh" 149x dokola, nič viac nič menej, nebude sa vám to páčiť, je to "furt to isté" v duchu "to zahrá každý" a "toto tu už bolo tisíckrát". Nevadí, mne sa to ráta fest, sype to, má to srdce a total fuckoff postoj, proste jebááááááťť!!  
-RadoKAZ-
vleesklakrecords.blogspot.com

V.A.R. „Level 6“ CD 2014 (Pařát Magazine)

Už si nepamätám, na akej akcii, no dostal som sa k tomuto cd, ktoré vyšlo ako príloha k časáku, čo je vcelku sympatická forma vydávania. Bol som zvedavý na nový matroš libereckých thrash-dedkov, hoci už nejaký ten rok tú klasickú rúbanicu nehrajú, lež sa dávno vydali cestou moderny  v duchu Machine Head, Pantera a podobných stavili na pomalšie tempá a hutné riffovačky.
V tomto duchu sa predstavujú aj na aktuálnom albume, čo je asi aj škoda, bo moment prekvapenia zmizol najneskôr pri „Rozdvojen ale schopen“, ktorý bol v podstate druhým natočeným v tejto hudobnej podobe, čo ma osobne mrzí, bo chlapi v minulosti mnohokrát predviedli, že hudobne majú čo ponúknuť – v tomto ich druhý album „Závislost“ stále nič nepokorilo. Zvuk gitár je parádny od samotného úvodu prvej „Samota Waldhaus“, no hudobne sa mi to zdá akési „bigbítovejšie“, hoci sa občas nájdu aj svetlé výnimky, napr. „Černej had“ znie vcelku dobre vo svojej komplikovanejšej štruktúre, kde sa riffy kadejako prepletajú (hoci stále v strednom tempe) a menia. Ešte „Budou cvakat železa“ je pekne mrazivá záležitosť, ktorá mi znie ako pražský Moriorr za oných čias, čiže hutná gitarová stena a mohutné klávesové plochy. Tieto dva songy sú tým, čo ma na albume výraznejšie chytilo. Ostatným už k dokonalosti čosi chýba, abo sú to len tie bigbítovky. Pomaly sa plížiaca „Stíny a krev“, ktorej gitary znejú ako od Zakka Wildea – hutné riffovačky s klávesovým podmazom, je príliš rozťahaná, aby zaujala po celý čas, no spočiatku znie sľubne. „Jednou mě zabiješ“ znie valivo akoby ju nahrali stoner-metaláci High On Fire by bola fajnová, keby ponúkne čosi viac. Rýchla „Vránami rozklován“ materiál spestrí leda tak rýchlejším tempom, inak sa mi tiež zdá bezfarebná. Ešte „Ledový bytosti“ znie vcelku sľubne, najmä sekaná spomalená pasáž pred záverom. Celkovo mám z tohto albumu dosť rozpačité dojmy. Asi zostanem radšej pri prehrávaní starších vecí – tie ma aj po rokoch stále bavia. No mrzí ma to, bo som čakal vážne väčší masaker.
-Majto C.-