DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 24. januára 2016

BLUES FOR THE REDSUN "Waiting For Enlightenment" Demo 2015

Sludge core to v Česko/Slovensku nejak moc na ružiach ustlané nemá a tak sa radujem pri každej zmienke o novej kapelke, ktorú mile rád a vždy podporím, lebo sám som veľkým fanúšikom tejto muziky. B.F.T.R. už vydali svoje druhé demo, ale  ja osobne o nich počujem až teraz po prvý krát. Ale každý niekde musí začať!
Demo v podobe CDr ka v celkom vkusnom a žánrovo očakávanom balení a image, ponúka dve skladby, ktoré svojou minutážou zapadajú presne do tejto škatuľky. 15 minutové litánie nihilizmu a beznádeje si každý človek mile rád vypočuje tak v neďelu poobede. Mohutné, ťažké riffy, nekonečná monotónosť, škrekľavý ubolený vokál,nihilistické texty, proste všetko presne tak, ako sa od kvalitnej sludge core záležitosti očakáva. Pre mňa je táto nahrávka prekvapením a som strašne rád, že si môžem povedať, že som zase spoznal jednu kvalitnú sludge core kapelu!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok 21. januára 2016

HOBOS „Hobos“ 12“EP 2014 (Assurd Records)

Talianska kapela Hobos (na ktorú mi bolo len povedané, že je to dobré, tak som zobral) je ďalší z mojich slepých výstrelov. A omyl. Nie je to dobré. Je to výborné. Hneď od prvých tónov ma pohltí záhrobný chrapot švédskych hrobiek a „Intro“ je len chutným preddavkom pred tým, čo ponúka hneď nasledujúca „Comincio a capire“. Že bájny Entombed na chlapcoch zanechal dojem, bolo počuteľné okamžite, ale takto hlboko, to už je čosi. Navyše sa tým ani netaja. Svižný crust s obrovským odérom švédskeho death metalu (ktorý je asi aj dominanztnejší), to je pre mňa viac ako len chutné sústo. To je kurvadobré žrádlo. Spevákov neurvalý prejav to posúva kdesi k Vomitory a Coercion, čo sú bandy síce mladšie, no tiež ich neodmietam. Najmä v rýchlejších songoch mi ich pripomínajú (či už „A un passo dalla fine“, abo v rýchlej, klepačkami spestrenej „L´inferno non basta“, či beštiálne znejúcej „Monti Python“). Na druhej strane, pomalšie songy ako napr. „Milano odio...“ (tento síce pri konci zrýchli), či úvod a spomalená stredná časť spomenutej „A un passo...“ zas evokujú Grave, no hnilobnými riffmi aj „Left hand path“ Entombed. Strednotempovka „Divisa celta“ to už je totálne ozdoba jak z „Clandestine“ – parádne zrnité gitary a pulzujúca basa. Pekne vyznie, aj keď pod sólom len tepú bicie s basou bez dohratej doprovodnej gitary, jak to za oných čias robievali Pantera. Záverečná „Non serve a niente“ je už len skvelou čerešničkou na koniec. Postupne sa prestriedajú tempá, pritom song nestráca švih. Absolútne skvelý koniec nahrávky.
Takúto muziku ja skrátka môžem. Navyše aj po grafickej stránke pekne urobené vydanie na jednostrannom 12-palci. Obal a booklet plný pre tento žáner typických zombíkov v šiltovkách, na zadnej strane platne Frankie... Jednoducho skvelý titul.

-Majto C.-



P.R.O.B.L.E,M.S. „Hit & run/45 minutes“ 7“EP 2014 (Doomtown Sounds)

Ja sa tejto kapely asi nedožerem. Keď zbadám kdesi v distre čosi od nich, hneď to musí byť moje. Opäť raz len dvojsongový materiálik, čo sa dá točiť stále dokola. Najskôr príjemne rozdráždi rockandrollovo odľahčená „Hit & run“ v strednom tempe s kvílivýmí sólami, ráznou, jednoduchou rytmikou a dobrými basovými vyhrávkami. Celkovo sa mi pozdáva, ako príjemne plynie a postupne sa rozvinie do finálnej pasáže, ktorá mi trochu pripomína éru Iron Maiden, keď tam mikrofón držal vtedy punkáč Paul di Anno (cca r.1980). Svižnejší song „45 minutes“ z druhej strany, to už je čistý rockandroll s typickými gitarami, akurát s poriadne punkovo flegmatickým vokálom. No na počudovanie, celkom dobre to ide do ucha. Síce ma singel „I hate TV/Oops..“ baví o dosť viac ako tento, no stále je to pre moje sluchovody dostatočne žiadúce. Zvláštnosťou tohto sedempalca je, že podobne ako 3 ďalšie, ktoré od tejto bandy mám, aj tento bol nahratý v roku 2012, pričom kapela ich púšťa do sveta postupne. Asi majú radi tento formát. Napokon, ich diskografia je asi dostatočným dôkazom tohto faktu pri pomere 10:2 v prospech sedempalcov.

-Majto C.-


štvrtok 14. januára 2016

Reeking Cross " Cloaked in vermin " MC 2015

Keby mi toto prišlo týždeň / dva skôr, tak je to tu v mojom toptene 2015 bez mihnutia oka!! Zbesilý nonstop fullspeed grind / noisegrind s takým tým mitb/infesťácky násilným revom, krátke pársekundové totálne jeby v zostave basa, bicie a dva vokály, no zverina taká že koniec sveta! Neni tam jediná zbytočná sekunda, jediná nudná struna či úder, z celej kazety má len jedna skladba viac ako 40 sekúnd, no tak toto áno, to je rachot ako z veľkej knihy!! Je to prvá nahrávka tejto kapely, ale aby ste boli v obraze,  Reeking Cross nie sú žiadne nové hurásystém ciciny, sú to ľudia čo zakladali Enemy Soil a Wadge a hrajú či hrali aj v Triac a Blower, čo kapela to jeba! 28 náloží zo štúdia za nejakých desať minút, na krásnej kazete plus samolepka v ich vlastnej edícii (úbohých!) 60 kusov, diy jak prasa od ľudí čo dvadsať rokov naspäť isto museli odmietať label za labelom. Neverím, že toto nebude do roka znovuvydané na sedempalci, lebo táto nahrávka si to pýta a zaslúži a až potom z toho bude haló a dosere sa celý svet. Reeking Cross mi vracia spomienky ako som kedysi žasol nad nahrávkami kapiel ako Warsore, Nee!, PTAO a podobnými objavmi, z ktorých som mával erekcie. Pecka!!
- RadoKAZ-

reekingcross.bandcamp.com


streda 13. januára 2016

Kuoleman Nyplääjät " Seksikäs Kuoleman Leiri " MC 2015 (Backwoods Butcher Rec.)

Napjaté Kúlo je medzinárodný pohanský klan veleznámych przniteľov svetového hudobného dedičstva, a síce: za ameriku Doug a Al z Hellnation, Brody's Militia, Stabbed To Death atď, za švédsko Andreas z General Surgery, Sayyadina, Bruce Banner atď, no a ešte fínsky vodca, kanálny hrdlorez Koiran Oksennus, o ktorom viem len že bljakal v grind kapele Suiko viac nič, čo sa mi ale nechce veriť, lebo hlas má skvostný, jak vychlastaný drevorubač po nočnej. Zbesilý a mocný death / black metal s ľahkým grindpunk odórom, skvelým hlbokým brutaldeath vokanálom, má to blackmetalovú rýchlosť a besnosť a deathmetalový zvuk a silu, výsledok rúbe a tne do živého hlava nehlava. Barbarská jízda štyroch hromotĺkov, úplne ich mám pred očami v kožuchoch, s rohami, kladivami a obrovskými kríglami piva. Kacírstvo, puch a metal, erste klasse masaker garanterat!

-RadoKAZ-

https://backwoodsbutcher.bandcamp.com/track/ruumisarkkusi-on-vessani

utorok 12. januára 2016

THE WILDERNESS „EP2015“ 7“EP 2015 (samovydanie)

Táto kapela bola mojím najpríjemnejším prekvapením poslednej doby. Keď som ich svojho času videl v Seredi, hodnú chvíľu som nechápal, čo sa deje. Potom som ich videl zas a znovu ma zmietli. A znovu a znovu. A presne tá živelnosť prejavu lezie aj z tejto nahrávky. Prvý song „Čas“ vás zrazí na zem bez prípravy. Ale viac ako úvodným násilným nástupom skôr spomalením medzi slohami. Niečo neskutočné, takto plynulo prejsť do iného hudobného sveta a vzápätí sa po pár taktoch vrátiť späť. Bubeníkom spievaný „Den“ je asi najpriamočarejším songom nahrávky, no naliehavosť z Tomášovho spevu úplne až mrazí. „Moc“ je opäť nehorázny výplach, kde chlapci v jednej pasáži vytočia obrátky až kdesi do grindových polí, aby v závere navodili nehoráznu post hardcorovú atmosféru, že až. Úplne osviežujúco pôsobí „Hrob“ s post-punkovými prvkami. Gitary a hlas sa na chvíľu vyčistia, skludnia, navodia pohodu, čo na zopár okamihov presiahne aj do úvodu nasledujúceho songu „Ples“, no vzápätí zaburáca gitara a bicie grindovo sekajú a sme zas vo víre besného punku. Posledný „Fin“ je kombináciou naliehavosti „Dňa“ a ľahkosti „Hrobu“, aby sa v závere rozpútala agresívna rúbanica. Týchto 6 songov je asi to najlepšie, čo sa na našej scéne v poslednom čase urodilo. Skvelé, dynamicky premáknuté songy a nekompromisne kritické texty. Toto nie je nahrávka na jedno vypočutie, ibaže by hrala nonstop niekoľko dní, týždňov, mesiacov... Chcelo by to album, toto je pre mňa príliš malá porcia a veľká lahôdka na to, aby ma dokázala zasýtiť. Absolútne parádna vec.

-Majto C.-


nedeľa 10. januára 2016

NOISEAR / DEAD CHURCH split 7“EP 2014 (Jerkoff Records, Ratgirl Records)

Ďalšie z grindových splitiek, čo rád s obľubou kupujem, bo na tomto formáte ma grindcore ohromne baví a musí to byť fakt hnoj, keď ma kapela nezaujme. To ale nie je prípad tohto splitka. Nejakú tú sedmičku od Noisear už doma mám, no tu ponúkajú živé songy z turné s Capitalist Casualties a tomu zodpovedá aj zvuková kvalita nahrávky. Gitary sú utopené pod zverskými rykmi a škrekotmi a parádnymi klepačkami bicích. Je počuť len hrubý rev, z ktorého občas vylovíte nejaký riff. Takéto čosi je lepšie stokrát priamo zažiť ako doma počúvať, bo až tak ortodoxný fanda tejto bandy nie som, hoci štúdiovky sú iná kategória. Ich nápaditý, technickejší grindcore je viac ako len výživný.
To Dead Church po dlhom intre rozpútajú pravé old school-grindové peklo, čo vás v nasledujúcich songoch dostatočne zvalcuje, nadrobno naseká, šmirgľom vám zoderie kožu z tváre a zasype soľou, aby ste jačali a vrieskali spolu s nimi. Drsný prejav, oproti kolegom z druhej strany podstatne priamočarejší, živelnosť a neurvalosť. Parádna vec, ktorá každého grindera musí pohladiť na duši. Neviem, či by som dal nejaký album tejto bandy celý, no 15-20 minutový materiál s prehľadom, to je dostatočný čas, aby kapela nezačala znieť monotónne.

-Majto C.-


WEHRMACHT „The Complete Beer-Soaked Collection 1985-1989“ Box 2014 (F.O.A.D. Records)

Na tento skvost mojej zbierky som sa dlhšie nemohol odhodlať poriadne ho rozpitvať, bo som nevedel, ako to poňať, či každý nosič zvlášť, abo ako jeden súhrnný popis. Nakoniec som zvolil cestu menšieho odporu (viem, že som lenivý jak hovado, ale čo už). Poďme radšej rozobrať obsah štýlovo prizdobenej čiernej škatule. Okrem dvoch tradičných albumov zabalených v nádherných gatefold-obaloch z kriedového papiera, je tu 2-lp s demáčmi a ďalšie lp so živákmi nahranými v období aktívnej činnosti kapely. Tie sú tiež v gatefoldoch, no už len kartónových, zato rovnako plných informácií. Aby toho nebolo málo, vydavateľ prihodil aj cd s odlišnými verziami songov z demáčov a zo splitu s Mayhem (tým amíckým) a na ďalšom cd sú ďalšie živáky. Ak k tomu prirátam 32 stranový booklet veľkosti 12-palca, ktorý je naprataný dobovými plagátmi, fotkami, letákmi, recenziami na demáče..., niet tomu čo vytknúť. Takto nejako si predstavujem znovuvydanú kolekciu – so všetkým, čo k tomu patrí.
Dvoj LP s demáčmi obsahuje staré skúšobňové nahrávky z r.1985 najednej placke a štúdiový demáč „Beermacht“ + ďalšiu skušobňovku o rok mladšie na platni druhej. Po pravde, za vypočutie asi stojí len oficiálny demáč, ktorý už sa hudobnou kvalitou blíži albumovej produkcii kapely, ktorú poznáme (teda asi len poniektorí už dnes). Hlavne staré verzie songov z najstaršej nahrávky sa mi zdajú oproti tomu ako ich poznám, pomalé a uťahané – taký tuctový thrash metal. Čo sa živákov týka, tie zachytávajú až pokročilejšie obdobie kapely, čiže už je ich hudba svižnejšia a tomu zodpovedá aj ich nasadenie. Najmä záznamy z posledného obdobia(okolo r.1989) sú už riadne nadupané. Tam už počuť tie roky spoločného hrania. Pre mňa najpodstatnejšími kúskami tejto kolekcie sú aj tak oba legendárne albumy, ktoré tvarovali môj hudobný vkus koncom 80s.
Shark Attack“ bol pre mňa výplachom nehoráznym. V tom čase som mal od Slayeru len „Hell awaits“ a Nuclear Assault a Cryptic Slaughter som vtedy ešte nepoznal, čiže ich zrýchlený thrash metal, ktorého je tento album plný som vtedy nehorázne žral. Uklepané bicie a tradičný thrash-štekot speváka, k tomu duniaca basa a 2 nekompromisne riffujúce gitary, ktoré nešetria ani zbesilými vyhrávkami a sóličkami.. Nikdy nezabudnem ani na úvodné intro k titulnému songu, no najmä na intro „Puke“, z ktorého sme vtedy srali (v tých časoch nás presne chujkoviny tohto typu na albumoch zaujímali). Aj dnes ma tento album stále baví, hoci miestami pôsobí trošku chaoticky, ale o tom bol thrashcore 80s – rýchlo, agresívne a zbesilo. Na nejaké čačky nebol čas.
To druhý a záverečný album „Biermacht“ sa ku mne dostal v dobách, keď už som si ulietal na albumoch „Game over“ /Nuclear Assault, „Reign in blood“ /Slayer, „Immaculate deception“ /Ludichrist, „Dealig with it“ a „Crossover“ /D.R.I., „Life of dreams“ /Crumbsuckers, „Scum“ /Napalm Death, „Money talks“ /Cryptic Slaughter (a veľa iných chuťovečiek), čiže som nebol až tak šokovaný ich tvorbou, hoci doznala istých zmien v podobe výraznejšieho príklonu k hardcoru, ale aj ešte zbesilejších bicích. Zrýchlením sa výrazne osekala aj dĺžka niektorých songov, no štruktúra je stále založená na striedaní rýchlejších častí s pomalšími, hardcore húpačky s thrash sekačkami a občas až grindovými bicími. V tomto tu kapela predvádza množstvo skvelých kúskov. Dlhoročne jeden z naj albumov, aké som v tomto žánri počul, nech už pred ním a po ňom vyšlo čokoľvek. Vždy keď si ho pustím ma dostane ako po prvýkrát. Skrátka kult, na ktorý prisahajú mnohé dnešné thrash-corové bandy.
Pekná práca tohto vydavateľstva. Každým titulom, čo od nich mám mi urobili radosť. Pre mňa je síce táto zbierka 5xLP, 2xcd úplne zbytočná, keď deriem väčšinou iba oba radové albumy, no bol som zvedavý na demáčové časy. Neviem, či je tento box set ešte dostupný, ale ak si fandom tohto žánru, tak si k nemu cestu nájdeš...

-Majto C.-



sobota 9. januára 2016

R.I.P. Filip Fuchs


Vo veku 40 rokov nás opustila jedna z legendárnych postáv undergroundu Filip Fuchs. Prehral svôj boj so zákernou chorobou.
Jeho stopa však zostane navždy zapísaná hlboko v podzemí tvrdej muziky, či už pri nahrávkách jeho kapiel MRTVÁ BUDOUCNOST alebo SEE YOU IN HELL, alebo vo forme jeho pisateľskýh aktivít  ako napr. kniha "Kytary a Řev" alebo legendárneho fanzinu HLUBOKÁ ORBA.
Nikdy na teba nezabudneme! REST IN PEACE and SEE YOU IN HELL !!!!!

TO NAJLEPŠIE Z ROKU 2015

Takže tu máte od nás každého 5 kapiel, ktoré podľa nás, nám najlepšie spríjemňovali život v roku 2015. Rebríčky sú bez poradia

LEPRA:

MOTORHEAD "Bad Magic" LP
DESPISE YOU "All your majestic bullshit" one side 7"EP
LETHAL AGGRESSION "Life Is hard... LP reedícia
PER CAPITA/ DOOMSISTERS split 7"EP
IMPETIGO / BLOOD split 7"EP redícia

MAJTO C:

CATASTROFY "Zbojnícky tanec" LP
BETON "Konský Kokot" LP
HANOI "Látóképek" LP
THE WILDERNESS  7"EP
RÚBANISKO / CHEAP TALK split 7"EP

JAN IP:

CHAINSAW TO THE FACE ‎“plague worship“ 7“EP
UNHOLY GRAVE / COFFINS split 10“LP
DEAD ISSUE / FIEND split  7“EP
Su19b ‎“the world doomed to violence“ LP
SUFFERING MIND / NAK´AY split LP

RadoKAZ:

CUNTS "Beautiful Hole" MC
ABJVRATION "The Unquenchable Pyre" MC
UNPEACE / NYRKKI split MC
TRTRKMMR " Avec La Souillure Nous Entrons Au Régne De La Terreur" LP
AUTOKRATOR "s/t" LP


PERFECITIZEN "Corten" CD 2015 (L´imphantile Collective)

Pražská trojica (po posledných správach už len dvojica, lebo ich rady opustil spevák) , vytasila nový materiál. Po ich celkom podarenom albume "through" som bol aj zvedaý či udržia svoje blastcore tempo a nepustia sa do iných vôd. Pevný základ ostal na mieste, stále je to ten technický grind/death s plnou radou zmien tempa, technických klepačiek a čistého soundu. Občas je pravda, že zabrúsia do takých experimentov,a ko čistý vokál, ale toho tu je tak akurát na štipku jazyka len. Tento nový materiál mi už neodsypáva tak dobre ako jeho predchodca, no je to stále nadpriemerná kvalita, ktorá má v sebe notnú dávku agresivity. Ja túto muziku volám, grind/death pre inžinierov, Jednoduchosť tu nehľadajte, všetko je komplikované, premyslené, vyhútané. Už len fakt, že každý nástroj bol nahrávaný v inom štúdiu, svedčí o tom, že chlapcom robí radosť, keď sa veci komplikujú.
Až chceš počuť komplikovanú, a poriadne tvrdú muziku. Tak tu je jeden tip!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok 7. januára 2016

RISPOSTA / KUTYA HARAP split 12"LP 2014 (Papagájuv Hlasatel Rec.)

Pomerne bizardným spôsobom som sa dostal k tejto platni. Bola totiž položená v škatuli na FFUD feste, kde zvyknú dávať veci ako fanziny a nosiče, ktoré už nepočúvajú, tak to tam proste šmaríš a hádam to urobí niekomu radosť. Tak okrem nejakých fanzinov som si zobral aj toto LP. Noa a ako to býva, zabudol som na ňu a až teraz počas vianočnej nudy a prehrabávania vinylov som zase na ňu narazil. Jedná sa o vydanie ešte z roku 2014 ale v tomto štýle si myslím, že to žiadnu úlohu nezohráva, lebo táto muzika bude aj o desať rokov taká istá a nemá čo stratiť na čerstvosti, lebo ona už bola vyprodukovaná ako hnilé ovocie, ako mrtvý pes. A mrtvé veci už mrtvejšie nemôžu byť.
RISPOSTA mi pripomína strašne Evidence Smrti, ale Češi majú na tento štýl muziky patent. Metalové riffy, crust/punk rytmika, temnota, České texty. Dva šťekajúce vokály, z ktorého ten hlavný znie ako brechot chorého psa, ktorý do vás hustí svoje nihilistické postoje. Vlastne len opisuje súčastný bod, kde sa svet a spoločnosť nachádzajú. Dobré...
KUTYA HARAP som ešte nepočul. Zaujímavé je, že si Česká kapela dá maďarský názov , čo v preklade znamená Pes Hryzie. Asi ich inšpiroval nejaký nápis tu na juhu u nás , na bráne.
Hudobne je to trocha nadupanejší metalický crust s takou primeranou dávkou škandinávskeho vlyvu a ten vokál, to je zase údiv a Český patent. Znie to ako keby Kryptor v roku 1990 hrali crust. Kurva dobré to je a kurva dobre to sedí ako celok pokope. Tempo je nadupanejšie, do toho ten nasratý vokál tomu ešte dáva iný rozmera keď ešte pridajú zborové refrény, je vymalované Tieto České crust kapely vedia tento štýl posunúť o stupienok inde, na rozdiel od 99% škandinávských kapiel. Tiue sice znejú o dve triedy lepšie ale ani u jednej nie je ten vokál taký špecifický. Škandinávci nevedia v tomto štýle dať taký vokálny prejav ako České kapely. Neveríš? Tu je dôkaz! Paráda
-Lepra-

RISPOSTA
KUTYA HARAP

streda 6. januára 2016

ENEMA SHOWER "She asked for it" CD 2015 (Bizzare Leprous Prod.)

Mám rád túto kapelu, lebo neviem prečo, neide mi z nich tá zasratá vypočítavosť, ktorá sa linie z väčšiny porno/gore kapiel, ktoré sa narýchlo zbúchajú, nahrajú lacný materiál plný polky a tajne dúfajú, že na festivaloch, každý najebaný grinder na nich zatancuje medvedí dupák.
 E.S. hrajú sice porno gore, ale základ muziky je grindcore, čiže tu najdete tie "vypočítavé" polka rytmi len fakt zriedkavo, skôr je to postavené na death metalových mastných riffoch a grindcore rytmike. Celé to zlegalizuje do gore/porno štýlu vokál na harmonizéry a občasné intrá. A dokonca tu budete v muzike počuť aj sóla, ako napr. v skladbe "Sasha Grey".  Ale nebojte sa, nájdete tu aj kopu typických riffov a tempa alá išiel medveď srať, ktoré sú tak typické pre tento štýl a práve preto ich aj ľudia (?) zbožnujú. Celkovo ale mi feeling kapely moc pripomína starých Dead Infection, čo je u mňa osobne celkom významné plus. Dokopy 15 skladieb prefičí ako vianočný šaát vo februáry a zanechá vo vás celkom pozitívny pocit. Negatíva? Snáď to, že celkom nápaditý cover, neobsahuje žiadne texty a spev občas je celkom monotónny.
Ale až máte radi porno/gore grind bez lacných tupa-tupa rytmov a máte radi napr. starý Dead Infection, tak táto kapela je ako pre vás stvorená.
-Lepra-
BANDZONE

OAK „Not Afraid Anymore“ LP 2013 (kooperácia)

Moja zbierka ma už niekoľkokrát dokázala prekvapiť. Bo okrem toho, že niekedy nakupujem naslepo, mávam aj obdobia, kedy nakupujem nekontrolovane veľa, tak sa k mnohým titulom hneď nedostanem a na niektoré aj zabudnem. A presne do tejto kategórie spadá aj album francúzov Oak. Úplne som zabudol, že ho mám. Ale koľko radosti a nadšenia spôsobil, keď som ho spustil. Parádny inštrumentálny post-rock vrchovato nabušený melanchóliou ma pohládza a vyvoláva vo mne stále nové a nové obrazy. Dnes to bude len o nich...

Stojíš na vrchole kopca, na ktorý si práve vyliezol. Pozeráš na okolitú krajinu zhora a cítiš sa skvelo. Plnými dúškami nasávaš do pľúc vzduch a snažíš sa ukludniť zbesilo búšiace srdce. Vzduch tu hore je ostrý a chladný. Cítiš ako sa ti svaly trasú. Pozeráš do údolia pod sebou a predstavuješ si, že sa vznášaš na krídlach. Krúžiš nad korunami stromov a hľadáš miesto, kde pristaneš. Potom otvoríš oči, naposledy sa pokocháš výhľadom a vydáš sa na cestu dolu. (Time is my worst enemy)
Ležíš v tráve so zatvorenými očami. Počuješ šum stebiel kníšúcich sa v miernom vánku, ktorý postupne silnie a mohutnie. Cítiš ako ťa hladia po tvári a stierajú kvapôčky ľadovej vody, čo na teba dopadli z neďalekej riavy potoka preskakujúceho balvan stojaci mu v ceste. Nad ním hlasno šumia stromy a kníšu konármi aby odhodili všetky listy, nech ich vietor odnesie do diaľav. Nad tým všetkým sa oblohou valia kúdoly mrakov, aby oznámili to, čo je všetkým a všetkému jasné. Zima sa blíži. (ER, 2 am)
Cez sklo, po ktorom sa naháňajú dažďové kvapky, pozoruješ svet pomaly ubiehajúci za oknom vlaku, ktorý sa sunie pod striebrosivou záclonou dažďa. Zdravia ťa stromy aj zablatené polia, elektrické stĺpy, dediny i mestá, priecestia aj staničky. Až ťa preberú z omámenia otrasy pri prejazde výhybkami. Tvoj vlak vchádza do stanice. (Things are getting bad)
Sedíš na lavičke v dlhej chodbe. Pozoruješ ručičku hodín visiacich na stene oproti tebe ako usekáva čas. Sekundu po sekunde ti uberá zo života. Pozrieš napravo. Len ďalšie lavičky. Ďalší ľudia čakajúci ako ty. Sedia a ručička hodín im odrátava život. Ťažký, vydýchaný vzduch ťa udržuje v miernej malátnosti. Viečka máš ťažké a spuchnuté, akoby ti pod ne niekto nasypal prach. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Sedia, stoja, debatujú, mlčia. Všetko sa riadi krokom sekundovej ručičky. Cvak. Cvak. Cvak... (So tired of this sickness...)
Nakoniec vstaneš. Nebaví ťa už čakať na to, čo príde. Čas plynie, tak kráčaš chodbou. Jednou, druhou, ďalšou a zase ďalšou. Míňaš dvere za dverami. Oproti nim tiene. Sedia na lavičkách, stoja, osamelo či v skupinkách. Konečne schodisko. Zostupuješ po ňom a každým schodom sa ti nohy stále viac rozbiehajú. Túžia po tom byť preč odtiaľto. Striasť sa tej malátnosti. Nechať za sebou chodby, dvere, tiene. Túžba po uvoľnení narastá, no schodov stále pribúda. Zostupuješ z babylonskej veže plnej chodieb, dverí a tieňov hovoriacich rečami, ktorým nerozumieš. Prízemie. Širokou halou sa predieraš davom tieňov k veľkým preskleným dverám a vychádzaš von. Ovanie ťa chladivý vzduch. Privrieš oči a nachvíľu zastaneš. Tiene sa mihajú okolo teba. Vyhýbajú sa ti a ty vychutnávaš ten pocit voľnosti. (...it has to end soon)

Na záver nič. Ber abo nechaj tak.

-Majto C.-



utorok 5. januára 2016

RATOS DE PORAO „Século Sinistro“ LP 2014 (Alternative Tentacles Records)

Keď v roku 2013 táto legenda križovala dodávkou Európu a ohlasovala pravdepodobne posledné európske turné vzhľadom k svojmu veku, pravdepodobne nikto nečakal, čo sa udeje. Okrem toho, že nám rozkopali rite svojím nasadením v Oblude, nakoplo to turné aj ich a rozhodli sa nahrať nový album. Som veľmi vďačný za toto rozhodnutie. Ich tvorbu som od konca 90s nejak špeciálne nesledoval, no týmto albumom ma vrátili práve k odkazu albumov ako „Anarkophobia“ či „Brasil“ abo „Just another crime in massacreland“, čo bol pre mňa vrchol ich tvorby. Bol. „Século sinistro“ obsahuje všetky vrcholové momenty spomenutých s nadstavbou súčasného masívneho zvuku a dokonalej zohratosti, veď v tejto zostave už sú spolu dostatočne dlho. Čiže po všetkých stránkach dokonalý zážitok.
Úvodná „Conflito violento“ sa rozbehne v pomalšom tempe s parádnym riffom, no potom príde tradičná RDP sypanica, do ktorej Gordo nasrano štekoce slová, ale nechýbajú ani zvolnenia do pomalších sekaných pasáží, zborové výkriky, či kvílivé sólo gitary. Nasledujúce „Neocanibalismo“ má v strede síce tiež pomalšiu pasáž, no inak je to neľútostná mäsiarina so sólami Moysesa Kolesna z Krisiun (trochu mi to pripomína Slayer – aj tie sóla aj ten podklad). „Grande bosta“ je skôr voľnejší, punkovejší song, kde sa mi okrem iného pozdáva aj sólo, pod ktorým Jao nenahral doprovodné party, ale nechali to len s basou a bicími, čo znelo osviežujúco. V „Sangue & bunda“ sú svižné klepanice prestriedané pomalšími pasážami s peknou gitarou, Titulnú „Século sinistro“ by sme s inými bicími kludne mohli hodiť do šuplíku grindcore, bo okrem klepačiek je tam všetko – jedovatý škrekot, brutálne riffy a ideálna dĺžka. „Jornada para o inferno“ je takmer celá strednotempová thrashovinka, ktorá mi v pasáži, kde ide len spev s bicími a basou silno pripomína M.O.D. na albume „Dictated aggression“, tam Billy použil zopár podobných pasáží. Druhú stranu parádnymi thrash-riffmi nakusne „Prenúncio de treta“, ktorá ukončí pomalou kvílivou časťou s gitarou jak Voivod v období s Ericom Forrestom (čiže ich najtvrdšom). „Stress pós traumático“ je tradičný, sypačkový thrash-core, aký RDP bežne produkujú, aj s beštiálnou gitarou, duniacou basou a Bokovými nekompromisne uháňajúcimi bicími. „Viciado digital“ je tiež z tejto kategórie, len vďaka Gordovmu spevu a Juninhovej prieraznej base znie viac hardcorovejšie. „Boiada pra bandido“ je thrash metal vysokej úrovne s parádnou gitarou a bicími. Srdce radostne len tak poskakuje. Borci zaradilo aj cover „Progeria of power“ od Anti-Cimex, ktorý svojou primitívnou priamočarosťou hovadsky pripomína ich dávnu hitovicu „Crucificados pelo sistema“, ktorú ešte stále hrávajú na koncertoch. „Puta, viagra e corrucao“ je zas thrash silne napáchnutý hardcorom. Záverečná „Pra fazer pobre chorar“ odštartuje pomalšou časťou, no potom nás kapela ešte naposledy skopne rýchlym tempom a neúprosnými hrdelnými kreáciami. To však neznamená, že všetko skončilo. U mňa veru nie. Nič mi nebráni pustiť si ho znovu. Hoci možno pre niekoho tento album bude len ďalším v rade albumov RDP, no mne sa na ňom páči jeho pestrosť, pričom ale stále počuť, že je to jednoliaty celok. Ak by už kapela nikdy žiadny ďalší nevydala, pre mňa by skončili na vrchole, bo „Século sinistro“ je špičkový crossover-album od špičkovej bandy, ktorého sa len tak ľahko neopočúvam.

-Majto C.-



DISTAX / BARNEY GUMBLE / BASAL BANAR / HOPSASALA / RÚBANISKO / NIČITEĽ „6-way split“ 7“ EP 2015 (Totaliarinism Still Continues)

Jeden z dvoch na scéne dlhšie očakávaných titulov mám doma. Ten „umiernenejší“. Adrik dal dokopy kolekciu slovenských hardcore-punkových spolkov rôznych odnoží tohto žánru. Titul vyšiel v šiestich verziách – pričom každá kapela má svoju farbu vinylu – s bohatým bookletom, kde má každá banda svoju stranu. Vyzerá to celé parádne.
K obsahu samotnému... DISTAX ponúkajú drsný crust-hardcore song „Ingot“. Už naživo ma dokázali zaujať a podobne je to aj tu. Jedinou výnimkou tohto splitu sú sereďania BARNEY GUMBLE, ktorí tu majú 2 songy severskou scénou liznutého old-school hardcore punku. Svižnú klepanicu „Čas“ a pomalším úvodom a parádnou strednotempovou časťou ozdobenú, no napriek tomu pekne uklepanú, vec „Hra“. To sú skrátka BG a ich sypanice majú svoje čaro – ja im to proste žeriem. BASAL BANAR zo Zvolensa ešte v 5-člennej zostave sdrsným chrastivým zvukom Vladovej gitary a dvojhlasom Majči s Kubom. „Paranoja“ dýcha severským chladom. Druhú stranu otvorí čadčiansky disbeat HOPSASALA songom s príznačným názvom „Kysuce“. Ešte o trošku zbesilejší sú fatranskí nihilisti RÚBANISKO a ich „Surfovanie na krastovej vlne“ Nekompromisne a nasrano, ako sme zvyknutí. Drsný Dašov hlas, ostrá gitara a besné bicie, no a samozrejmosťou je aj štipľavý text. Závarečný NIČITEĽ bol pre mňa spolok absolútne neznámy, doteraz som o ňom len čítal, tak som bol zvedavý čo je to zač. V trojčlennej zostave bez gitary hrajú taký skôr pomalší, temnejší hardcore, ktorý neznie zle. Trochu ma mrzí, že bicie so spevom sú trošku hlasnejšie jak basa, ktorá hrá zaujímavé veci.
Parádny prierez slovenskou scénou, ku ktorému mám len jednu výhradu – je krátky. Kludne by som zniesol dvanásťpalcový „Slovenské vinyly nezomierajú 2“, kde by mala každá banda aspoň 3-4 songy.

-Majto C.-


pondelok 4. januára 2016

MUERTE s/t LP 2015 (SPHC rec.)

Tesne pred vianocami prišiel výmenný bágel z SPHC rec., niečo ako voľný výber jeho šéfa Dana, takže plný juhoamerického bordelu plus dve dosky z inej branže, Dan počúva aj hc/punk, ja veľmi nie, tak som to roztriedil podľa záujmu a pár dní naspäť prišiel rad na Muerte - mne úplne neznáma a podľa názvu nezaujímavá kapela z Mexico city a vraj parádny hardcore/punk, no si myslím: "bude nuda, predáme". Keď to ale začalo hrať Muerte sa hneď zvrtli do suprového punk as fuck náteru, nemyslím jeden nadupaný, monotóny fukot, ale skôr silnú a presvedčivú muziku s ohromne naliehavými vokálmi a jedinečným zvukom, to ma hneď dalo do kolien, to je sila, celé to znie veľmi radikálne a nástojčivo. A tie ich piesne sú proste dobré, títo mexikánci ten svoj punkasfuck hrajú pod ťažkým vplyvom starých postpunk kapiel ako Killing Joke, Samhain, The Cure a podobne ale s moderným, arogantným ťahom na bránu, má to silný duch odporu, a nie je to nuda a nič sa predávať nebude, lebo výsledný mazec je proste jeba a ja som tak dobrú hardcore/punk dosku nepočul ani nepamätám. Sakra, ale nakopala táto doska moju pózerskú fuckriffs riť, pecka, Majto skús to, bude sa ti to páčiť! sphc.bigcartel.com
-RadoKAZ-


https://sphcrecords.bandcamp.com/album/muerte-self-titled-lp-sphc-55

sobota 2. januára 2016

ATTRITO „L´Attimo del dubbio“ LP 2014 (kooperácia)

Ďalší nákup naslepo od túrujúcej kapely, ktorý neľutujem. Od Sama zo Slander som nakúpil viac titulov talianskej scény (novších aj starších) a veruže mi dobre doporučil. Muzika tohto kvartetu mi reže nehorázne.
Priamočiary hardcore-punk, ktorý sa rozbehne po krátkom intre v songu „Polvere“ je chytľavý a plný skvelých momentov. Tempá sa pekne prestriedajú, spev znie dostatočne naliehavo a veľmi dobre znie najmä vďaka rodnej reči. Vzdialene mi to pripomína španielske partičky We Ride a Criatura, kde sú tiež spevy trošku inak poňaté ako býva zvykom. Gitara súka jednoduché, no zaujímavo znejúce riffy. Skrátka skvelá vec. Ani ďalšie nezaostávajú v ničom za songom prvým. Čo sa mi na tvorbe týchto talianov najviac pozdáva je, ako sa neprestajne menia tempá a rytmy bicích. Každú pasáž to neuveriteľne osviežuje. Veľmi dobre je to počuteľné v songu „Squadro corto“, ktorý uzatvára prvú stranu, kde bicie v rýchlom punkovom tempe vždy na pár taktov spomalia – absolútne skvelý nápad. Niečo podobné potom môžeme počuť aj v songu „L´incubo della quiete“, kde ešte navyše prihodil aj skate-punkové zasekávačky. Bubeník Andrea skrátka má cit pre hru a dokáže do songov vniesť dosť osviežujúcich prvkov. Ak sa k tomu pridajú aj spomenuté gitarové party a duniace basové linky, ktoré tiež netrpia nevýraznosťou, máme tu jeden kuadobrý hardcore-punk album, ktorý zalezie pod kožu a drží sa tam jak parazit. Potom byť takto napadnutý nie je nič nepríjemné. Ako presne vyzerajú texty zatiaľ netuším, bo rodná reč. Vydanie obsahuje aj preklady v booklete do angličtiny, no moja spôsobilosť v tomto jazyku ešte nesdosiahla tej úrovne, aby som ich plne pochopil. Nemôžem mať všetko na striebornom podnose... No a k vinylu je pribalené aj cd, na ktorom sú okrem jedenástich songov z albumu aj tri ďalšie ako bonusy, čo neni na zahodenie...
Ak máte radi chytľavý, priamočiary hardcore punk, nemáte čo riešiť. Ak niekde uvidíte v distre tento nenápadný obal, neváhajte...

-Majto C.-




PRŮMYSLOVÁ SMRT / THE TCHENDOS split 7“EP 2015 (Pope´s Ass Records)

O tomto titule som prvýkrát počul na Ffud feste, no dostal som sa k nemu až o čosi neskôr. Opäť jeden známejší pojem a jedna „novinka“.
Průmyslová smrt sa mi kedysi zdala príliš chaotická na to, aby som si ich splitko s Kobra XI púšťal častejšie. Ani split s Rapsod nebol iný, hoci ma bavil o trochu viac a púšťal som ho častejšie. Nedá sa povedať, že dnes ich produkcia nepôsobí menší zmätok, no už trochu inak ako v minulosti. Stále je to rýchle, zbesilé a kurvahlasné, no pri opakovanom ponáraní do tých oblakov hluku a chaosu zistíte, že songy sú vcelku zaujímavo poskladané. Dosť mi to v tomto pripomína súčasnú tvár Gride, ale trochu aj zabudnutú starú šupovicu Sebastian. Šestica fast-hardcore songov so silným, prierazným zvukom z Hellsoundu, ktorá vás zomelie na mäsovokostnú múčku ani sa nenazdáte. Radosť počúvať. Zaujímavosťou je, že materiál pochádza z roku 2012, no na nosič sa dostal až teraz.
Po otočení som na prvý pokus utrpel mierny šok. Pražská partička na mňa vybalila dlhý elektronický song „Dnes naposled“ s hutnou gitarou a spevom Amrit Sena (pre laikov: člena jednej z mojich v minulosti uctievaných a dodnes rešpektovaných kapiel Michael´s Uncle). Parádna kombinácia elektronických plôch s tvrdými riffmi gitary, prešpikovaná samplami so starých českých filmov, ktoré sa dotýkajú ústrednej témy textu skladby skonciovania s alkoholom, k tomu živelný Amritov spev. Husacina až na... Jednoducho dokonalé. Aj tento materiál je staršieho dáta (2008), no čas mu na kráse veru neubral.
Povedal by som, že toto je po splitkách Gride/Lies & Distrust, The Citadel/Tyrell´s Owl .... ďalší dokonalý 7-palec v mojej zbierke.

-Majto C.-