Česku
sympatickú partičku Gattaca už nejaký čas sledujem a priznávam,
že najviac ma ich muzika baví naživo, aj keď ani nahrávky nie sú
nevýrazné, no pri nich mi chýba ten intenzívny pocit
naliehavosti, ktorý mi poskytujú práve ich živé sety.
Chýba mi to vizuálno, ten pohyb, ktorý ma v spojení s ich
muzikou a posolstvom vždy dokáže pohltiť, vycucnúť na tých
niekoľko momentov z tohto sveta. Výnimkou nie je ani ich debut
album, ktorý vychádza po rôznych splitkách so spriaznenými
partami a samostatnej sedmičke, hoci je ako predošlé tituly
(teda, aspoň tie, ktoré mám) po všetkých stránkach skvelý.
Pomalý
rozbeh úvodnej veci „Zase vytahují oprátky“ je ozdobený
typickou dvojgitarovou súhrou,
ktorá sa mi na tejto bande tak pozdáva. Pekne sa prelínajúce
vyhrávky pod Ladiným drsným spevom. Podobné je to aj po zrýchlení
(miestami až kdesi ku grindu). „Řekni ne“ pokračuje v podobnom
duchu, no s prevládajúcimi pomalšími pasážami, aj keď ku
koncu pribudne i dávka zbesilého klepania. Vo voľnejších
gitarových partoch tu pekne vyznieva aj basa. „Dej všem co
chtějí“ je od prvej sekundy crust-hardcorová dupanica, ktorej
v strede však tiež nechýbajú typické pomalšie emo-pasáže,
no svižnosť dominuje. Úvod druhej strany otvára „Panoptikon“
dávkou temného, valivého hardcoru. Náladou mi to trochu pripomína
veci od Mother abo Tummo, no len do chvíle, kedy sa song rozbehne do
vyšších otáčok a preženie sa k noise koncu. „Něco
za něco“ pulzuje v strednom tempe, jeden skvelý motív
strieda druhý, stále pribúdajú nové pasáže a postupne sa
vráti úvodný motív, ktorým to skončí. Drone gitara ohlási
posledný „Přijdeme znovu“, no s prvým úderom bicích sa
tempo posunie aspoň do stredných polôh, aby sa po slohe rozochveli
struny gitár v pomalom motíve v medzihre. No aj tento
song zotrvá skôr v pomalších a valivejších tempách
s dobrými gitarami. V podstate, takmer celá druhá strana
sa nesie skôr v pomalších a stredných tempách, ako som
bol zvyknutý na starších nahrávkach. Čo stojí za zmienku, sú
texty – nebudem ich tu rozpitvávať, no istotne stoja za
prečítanie (ostatne, tak to je u Gattaca vždy). K tomu
Blum vytvoril pre svoju kapelu tak typický a rozpoznateľný
zvuk, že hneď musí každý vedieť, čo počúva. Ostré, špinavé
gitary, ktoré nešetria melodickými vyhrávkami, rovnako ako basa,
bicie, čo neznejú sterilne a skvelé vokály, ktoré netrčia nad
nástrojmi – jednoducho paráda. Ak vám dobre robia staršie veci
tejto bandy, neváhajte ani krátky moment.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára