DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 22. augusta 2017

FFUD Fest no.8 11.-13.8. 2017 Sereď, kemping


Rok uplynul ako voda vo Váhu a opäť som parkoval pri vchode do Kempingu. Tentoraz sme dorazili so značnou rezervou, tak sme v kľude našli miesto na rozloženie stanov. Potom už nasledovalo tradičné zvítavanie sa s rok nevidenými podobne sviatočne naladenými postavami slovenského i českého podzemia. Ani neviem ako a začala produkcia.

Úlohu úvodného bandu festivalu tento rok prevzala martinská partička ZO ZOO. V klasickej zostave basa, gitara, bicie a spev na nás spustili drsné hardcorové výpeky s dvomi nasratými vokálmi jak zo starých časov tohto žánru – vyhladenie do minúty. Na úvod opäť raz viac ako dobrá vecička. Navyše ani Bibo za mixom nepodliezol svoje štandardy a od prvého momentu zvuk masakroval.

Nasledujúca banda zvoľnila, čo sa intenzity týka. Kapela tvorená polovicou Time Of My Life a v podstate aj polovicou Rúbaniska, ANTISOCIAL SKILLS, vo svojej tvorbe pokračuje tam, kde skončili s posledným materiálom „Social life is overrated“ práve TOML. Hardcore-punk odkazujúci ku koreňom žánru, nesúci sa v duchu Black Flag, Circle Jerks a pod. Pódiový prejav uvoľnený, najmä basák si vystúpenie skutočne užíval, no aj na tvárach ostatných bol badateľný spokojný výraz. Pre mňa veľmi príjemne strávený čas.

S brnenskými GODOT YOUTH už som tento rok mal čo to do činenia, a tak som sa na ich set tešil. Markéta s Kocourom svojimi hlasmi opäť dominovali nad hudobným doprovodom ostatných členov, no opäť to bol skvelý, rýchly a agresívny hardcore-punk celok. Zas som si raz spokojne chrochtal blahom.

RÚBANISKO. Môžem ešte o nich povedať niečo, čo som už raz nepovedal? Hudobne riadne nekompromisný punk, vokálne tiež, hoci sa mi zdalo, že tento večer ide Dášovi z hrdla všetko mierne melodickejšie ako som bol naučený. Dáša chŕlil síru aj medzi skladbami a z jeho slov isto nebol nadšený minimálne prevádzkar Kempingu, ale isto sa našli aj iní adresáti. Nasrato a jedovato, nihilizmus a síra, ktorým ďalší rozmer dodal parádne úderný zvuk. Patrilo by sa povedať, že som bol unesený, no chlapi to berú ako urážku.... Bolo to tak hnusné, až som si to užil.

Potom som si zrazu spomenul, že v pauzách na pódiu tento rok prebieha produkcia extrémnejšia v stane, tak som sa presunul, aby som si vypočul značnú časť setu CARL GUT. Brnenský kvartet do mňa narval power-violence v tradičnej zostave bicie, gitara + 2 šialené spevy. Ich krátky, intenzívny set bol pre mňa akurát.

Po návrate k pódiu do davu punx začali liať tóny topolčiansko-baťovkárski nestori ILEGALITY. Ponúkli prierez tvorbou, ktorý nikoho nemohol uraziť. V prvej polovici som slabo počul Tonkov spev, no postupne sa všetko dostalo na správnu mieru a mohol som sa plne ponoriť do punk-parády duniacej z bední. A že som si to neužíval sám, bolo vidieť zo spokojných tvárí na pódiu aj pod ním. Jedna punková veselica.

Po punku prišiel opäť výplach v stane v podaní ostravských power-violence kráľov Vikiho a Skuldu, aka PRUGELKNABE. Skulda driape struny gitary a Viki tradične udáva rytmy skazy, do čoho obaja vrieskajú. Myslím, že som počul vrchol večera v stanovej scéne. Tento set bol absolútne devastačný.

NOVIJOT POCHETOK z Macedónska sa potom mohli snažiť koľko chceli, no minimálne polku ich setu vo mne doznievali dojmy z ostravákov. Ich kalifornský melodický punk sa odo mňa odrážal jak kosa od kameňa. Hoci staršie, rýchlejšie kusy ešte ako-tak pútali časť mojej pozornosti, pomalšie veci z posledného albumu „Jas sum zemja“ na mňa teraz nezaberali, hoci doma ich dávam v pohode. Videl som ich naživo už 2krát a pozdávali sa mi, no tento večer mali jednoducho smolu. Tak som to nesilil a počúval som ich počas rozhovorov zo Simou z Not On Tour a Matteom zo Slander.

Nasledoval presun k stanu, kde mal pokračovať Viki so svojou ďalšou bandou MASSOLA. Duo bicie + saxík na trio doplnil Skulda s basou. Ich šialená kombinácia grindu, noise a freejazzu pôsobí naživo ešte ničivejšie ako z nahrávok. Skreslený saxík pomiešaný s mazľavou basou a zbesilým buchotom rytmičáku a ostrým rinčaním činelov tvoria lomoziace peklo na zemi. Asi prebudili aj nebesá, bo ku koncu ich setu sa spustil silný dážď, ktorý ma zahnal pred pódium (všetky sety v stane som sledoval okienkom vedľa kapely).

Vystúpenie izraelcov NOT ON TOUR sa tak vďaka počasiu o cca polhodinku oddialilo, no na dobrej nálade im neubralo. Z pódia lietali úsmevy pomedzi dažďové kvapky a spolu s rýchlym melodickým hardcore-punkom rozsievali dobrú náladu aj medzi pospolitý ľud, že sa nakoniec našlo aj zopár odvážlivcov, ktorí sa vrhli do reťazí vody a užívali si parádnu tvorbu tohto kvarteta z Tel Avivu. Mne sa ich set tiež veľmi pozdával, Sima spievala jak bohyňa, všetko šlapalo, no aj tak mi trošku chýbala Valérova gitara. Nový chlapík sa snaží zahrať staré veci ako on, no chýba mu v nich jeho ľahkosť s akou prechádzal z pasáže do pasáže. Možno je to len moja rozmaznanosť, bo na novších veciach som to až tak nevnímal. Každopádne som si ich tvorbu zas raz náramne užil.

Po tom, ako sa na pódium vrútili benátski blázni SLANDER, sa rozpútalo absolútne peklo. Na kapele je počuť, aký neuveriteľný skok urobili za ten čas odkedy som ich nevidel (cca 2 roky), odohraté turné na nich zanechali stopu minimálne v suverenite a ľahkosti s akou svoju hudbu podávajú nám ľuďom pod pódiom. Mohutné hradby precíznych gitár a údernej rytmiky doplnené spevmi všetkých druhov a vynikajúcou pódiovou show nenechali chladnými ani ľudí dolu, ktorí si to napriek vrtochom počasia užívali s plným nasadením rovnako ako kapela. Mám rád ten ich valivý hardcore s občasnými thrashovými výstrelmi. Jedno z naj vystúpení tohoročného Ffud festu.

Predposledný set piatkového večera odohrali čadčianski veteráni THE PUBLIC v zostave rozšírenej o druhú gitaru. Ak niekto čakal set zložený zo starých osvedčených hitovíc, bol sklamaný, to však nebol môj prípad. Mám rád, keď fungujúca kapela neťaží len zo svojej minulosti, ale hrá aj nové veci, čo bol prípad aj Publikov, k mojej veľkej radosti. A že rovnako ako starinky, aj aktuálna tvorba má čo ponúknuť. Dlhšie, členitejšie songy, kde sa striedajú rýchle klepanice s pomalšími tempami, intenzívne gitarové steny s vybrnkávaním. Myslel som, že po sete Slander už ma asi nič tak nedostane, no Kysučanom sa to podarilo. Ďalší z vrcholov piatkového večera.

Parádny večer uzatvárali ďalší Benátčania HOBOS, ktorých už sme mohli vidieť vlani v Trnave. S novým bicákom do nás narvali ich švédskym death-metalom silne napáchnutý crust´n´roll. Gitarák sádzal jeden severský riff za druhým a spevák svojím hrdelným revom len dofarbil celkový drsný výraz bandy. Ich výstup bol dôstojným zakončením piatkovej prehliadky rôznych odnoží hardcore-punku.
Po sete benátskych a ešte nejakých tých debatkách nasledoval už len tradičný nocľah na zadných sedadlách a prebudenie do jasnejšieho rána po prepršanej noci. Prebehli rozhovory, výmeny dojmov, rýchle raňajky, hygiena a iné rituály, neskôr aj tradičný obed v meste našej výpravy, aby sme boli v areáli včas pred započatím sobotnej hudobnej produkcie. Chilli kontest som ani tento rok nestihol posledovať, zato som prebrázdil distrami a objavil niekoľko vecí, po ktorých moja duša už dlhšie túžila...

Relatívne načas potom produkciu spustila bratislavská parta RIGHT TO KILL, ktorá nás oblažovala severským crustom s hutným zvukom, ktorý ma aj vcelku dosť bavil, no ku koncu už som mal dojem, že by mi aj stačilo. Čiže tak o 2-3 songy menej a dojem by bol excelentný. Inak sa mi to vážne pozdávalo.

Popri debatách som sledoval (len sluchom) vystúpenie rakúskych squatterov FUCK THIS BAND a nemôžem povedať, že ma dostali. Miestami som z ich hardcore-punku bol unesený a miestami sa mi naopak zdal úplne priemerný a ničím výrazný. Snáď ešte niekedy na nich narazím a poopravím si mienku, či už jedným, či druhým smerom.

Tretí na pódiu stáli mladíci a mladucha SAMORAST, s ktorými sme sa pred časom delili o čas v Spišskej a už tam ma ich tvorba viac ako nadchla. Skvelý, výživný a nápaditý hardcore-punk, ktorý chytí za pačesy a len tak nepustí. Ako po prvýkrát, aj pri tomto stretnutí sa mi dušou rozliehal príjemný pocit, že ešte stále existujú zoskupenia, ktoré ma dokážu príjemne prekvapiť. Excelentní inštrumentalisti a parádni aranžéri, ktorí svoju tvorbu dokážu skvelo podať naživo. Opäť v závere zaznel cover od Výboru Věřejného Blaha a koniec. Opäť raz pocit, že by som zvládol aj dvojnásobnú porciu ich tvorby.

Set českých ska-coristov JET8 som počúval z kempu pri balení stanov, bo aj tento rok sme chceli dodržať tradíciu posledných rokov a odísť v noci domov, keď šofér (ja) bude cítiť, že nastáva čas. Videl som ich už niekoľkokrát, preto som obetoval ich vystúpenie, no môžem povedať, že aj v kempe ich veselé skákačky s dychovou sekciou zneli dobre. Nabudúce si ich niekde opäť rád vychutnám zblízka.

Ďalší set už mi ale nesmel uniknúť, bo na bandu EMPTY HALL OF FAME som sa tešil odkedy som zistil, že tento rok budú hrať. Ich tvorbe som postupne prepadol na minuloročnom splitku s pražákmi Thalidomide, aby som si nakoniec pozháňal aj ich predošlú sedmičku “The road“. Parádny valivejší hardcore, mierne melodickejší a miestami emotívnejší. K skvelej muzike patrí aj skvelé vystúpenie, keď v poslednom songu spevák s basákom zliezli medzi baviacich sa ľudí, aby basa nakoniec skončila na krku jedného tešivca, ktorý do nej mimorytmovo chvíľku búšil. Skvelá vecička aj naživo a podľa reakcií nie som jediný, ktorý v tvorbe tejto sympatickej partičky cíti vplyv Have Heart.

THE WILDERNESS. Punk rock ako sme zvyknutý. Divoký, neučesaný a surový. Tu by môj popis ich vystúpenia mohol skončiť, ale neskončí. Bo ako už býva zvykom, aj keby všetky ich koncerty boli rovnaké skladbami, nikdy nebudú dva rovnaké Denisovými rečami medzi skladbami. A tu mu šla karta neobvyklým spôsobom. Dokonca aj nové songy sa zahrali. A zaujali. Trnavskí divosi stále tí istí uvedomelí sympaťáci, pritom stále iní. Dobrý setík.

Po vystúpení trnafských som sa chystal najesť, no medzitým sa na pódiu pripravili RUTKA LASKIER, ktorých som na jar zmeškal v Trenčíne, tak som bol veľmo zvedavý, bo som na nich počul dobré ohlasy. Od prvého riffu ma mali. Nádherný, prenikavý zvuk dvoch čistých gitár a emóciami kypiaci revo-spev posadené na skvelej rytmike. Úžasné pasáže ma pohltili a svet prestal existovať. Pre mňa absolútny vrchol tohto ročníka. Do dnešných dní mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Nádhera.

Rumunskí slugisti VVVLV potom u mňa nemali šancu. Ich pomalá špinavá muzika bez basy sa mi pod kožu nedostala. Počul som tam zopár nádejných nápadov, no chýbali mi tam tie spodné bubloty . Snáď si našli dosť uší, ktoré ich vystúpenie potešilo.

Nemcov HIRNSAULE som počúval zo sedadla v aute, bo som bol už mierne unavený z celodenného postávania, chodenia a knísania sa v hypnotizujúcich rytmoch, no ich úderný hardcore-punk v najlepšom duchu Dead Kennedys mi oblažil dušu vrchovato. Rýchle, krátke songy plné skvelých nápadov a spevom nafrázovaným v Biafrovskom štýle, to ja skrátka môžem. Pre všetkých uctievačov pôvodných DK môžem tento band len vrelo doporučiť.

Aj set nasledujúcich Chorvátov PASMATERS som sledoval zozadu, no ich muzika tiež lahodila môjmu sluchu. Špinavý old schol hardcore-punk s mierne nathrashovatelými gitarami a agresívnym spevom nemôže nikdy nudiť. Podľa výzoru sú borci starí harcovníci chorvátskeho punku (ostatne, gitarák hrá aj v bande Public Disgrace, ktorí tu tiež pár rokov nazad túrovali spolu s personálne prepojenými Nulla Osta) a na ich prejave je to počuteľné. Suverénny výkon.

Potom prišla na rad banda, ktorú som naživo videl už niekoľkokrát (ostatne, každý kto zažil, asi nikdy nezabudne na ich pamätný set vo vnútri v bare počas lejaku na prvom Ffud feste) a isto si aj v budúcnosti rád pozriem. THE BORING z francúzskeho Štrasburgu. Pätica sympaťákov (s nováčikom na basovom poste) hneď skraja rozbesnila krv v mojich žilách svojím rýchlym, melodickým hardcorom. Opäť vystúpenie plné pohybu, energie a nasadenia, pričom spevák Kik nezabudol ani na kontakt s ľuďmi a trefné prejavy medzi skladbami. Ja im to skrátka žerem aj na živo aj na albumoch. Milujem túto kapelu a ich muziku.

Naším posledným tohoročným vystúpením bola rozlúčka THE CITADEL. A že bola ako sa patrí. Pod pódiom nedočkavo postávali davy ľudí, ktorí chceli rovnako ako kapela, aby to bolo veľkolepé. A bolo. Zaznel prierez ich tvorbou, od prvého dema po posledný 7-palec. Kapela vo vrcholnej forme, energia sálala z pódia a ľudia sa bavili a vracali jej energiu späť. Keď znel posledný song „Nekričte“, kričali snáď všetci ľudia. A potom ticho. Smutný okamih, no čarovný. Kapela, ktorá za tých pár rokov ušla veľký kus cesty, zrazu skončila. Dúfam, že chlapi čoskoro rozbehnú niečo, čo plynulo nadviaže na okamih, kedy skončili. Ďakujem za všetky tie zážitky z ich hudby a z ich vystúpení.

A po rozlúčke s mojou naj slovenskou kapelou posledných rokov nadišla aj rozlúčka s festivalom. Energie už mi vážne veľa nezostávalo, tak som odpískal odchod. Nasadli sme do vozítka a stratili sa v tme.
Na záver chcem poďakovať organizátorom tohto sviatočného a jedinečného víkendového stretnutia slobodných duší za to, že to stále robia a robia to stále lepšie. Ďalej kapelám za skvelé produkcie a kuchtíkom za excelentné papaničky, ako aj distrárom za široku ponuku pokušení pre audiofilov. A samozrejme aj všetkým mojim priateľom, kamarátom, známym aj neznámym za príjemné dialógy a trávenie času.
Len jednu výhradu si neodpustím: nabudúce si tie vaše cigarety napchajte do prdele. Kto to tam má pod pódiom furt dýchať?

-Majto C.-


pondelok, 21. augusta 2017

EINE STUNDE MERZBAUTEN "Nesmysl" CD 2017 (vlastný náklad)


Legenda Českého noise, Radek Kopel (Napalmed) to proste nevzdáva ani za svet. Presviedča okolie, festivaly, koncerty, že ten hluk a bordel, ktorý na pódiu plodí so svojimi kunpánmi , je pre ožratého metalistu to pravé na ceste do Valhally!
Nový počin na lisovanom CD, obsahuje tri veci. Prvá je len hra slov, kde sa stratíte po prvej minute. Druhá vec je už rýdzi improvizačný noise aj s bycími. No a posledná vec je viac o elektre už.
Radek nám dáva zabrať, poviem vám pravdu. Poklonu si zasluhuje už len ten fakt, že ako vytrvalo a presvedčivo to robí. Nikto ho nemže obviňovať, že je to len úlet. je to jeho životná filozofia, ktorej väčšina nechápe ale rešpektuje to. Aj toto je forma umenia a tiež určitá forma brutálnej stránky muziky, hraničiaca už so šialenstvom. Až ju chcete prekročiť, tak skúste toto CD!!
-Lepra-

BANDZONE

nedeľa, 13. augusta 2017

NILE (US), NERVECELL (UAE), SCARAB (EG) 5.8. The Music Room, Dubai


Keď sa na internete objavili prvé správy o koncerte Nile v Dubaji počas jari, bol som mierne skeptický, či sa koncert vôbec uskutoční. Počas posledných dvoch rokov sa miestni promotéri predháňali v bonzovaní jeden na druhého a nahlasovaním miestnym úradom, ktorá kapela je satanistická, čo viedlo z zakázaným koncertom Vader, Aborted, Swallow the Sun atď. Situácia sa začala mierne zlepšovať v tomto roku, keď sa v Dubaji objavili Defeated Sanity z Nemecka (ktorých som však zmeškal kvôli pracovnej ceste v Ázii). Naštastie tentoraz si konkurenční promotéri dali pokoj a Nile mohli v Dubaji vystúpiť.
Na plagátoch bol čas začiatku o 18:00, ale do klubu som prišiel až okolo 20:00 - chcel som sa vyhnúť úvodnému supportu z Egypta, ktorých hudba ma moc pri počúvaní na youtube neoslovila. Avšak po príchode do polozaplneného klubu som zistil, že plán mi nevyšiel a budem musiet vytrpieť oba supporty. Z bohatého výberu čapovaného piva som sa rozhodol pre Fosters a pomaly sa začal okukávať. Moc známych medzi miestnou metal komunitou nemám, ale počas vystúpenia Scarab sa objavil Sepp (ex-Despise, Heaving Earth, Imperial Foeticide) a par facebook friends zo Syrie a Indie, takže o zábavu bolo postarané. Klub sa plnil stále viac, horšie to bolo s hudobnou produkciou, ktorá znela ešte horšie než na youtube. Prvý support a nie a nie skončiť. Klávesový a melodický death metal, navyše nezohratý s krívajúcim bubeníkom…
Ako druhý support sa predstavili Nervecell, miestna UAE kapela. Kvalita šla prudko hore, čo sa však nedá povedať o zvuku. Zahuhlaný a nevýrazný sound dal vyniknúť sólam gitaristov, avšak to bolo všetko. Príliš sebavedomý frontmen ťahal kapelu k thrash metalovým vodám, hudba zniesla prísnejšie kritéria agresívneho thrash-death metalu, ale po troch songoch som sa radšej venoval pivu a čakal na koniec. Naštastie ich set bol kratší, než u prvého supportu. Klub sa ešte viac zaplnil a nadšenie a podpora domácej kapely boli veľké.
Cez 350 fanúšikov v dobrej nálade už čakalo na americký Nile. Pred koncertom som sa snažil napočúvať ich novšiu tvorbu, ale stále som sa vracal k debutu “Amongst the catacombs of Nephen-ka”, ktorý ma pred pár rokmi rozsekal na sračky.  Po cca 30 minútach chystania a prestavby pódia to prišlo… zvuk bol parádny, Mr. Kollias za bicími to úplne rozsekal a bolo fascinúce sledovať jeho flegmaticky zahratý náter. Zvyšok kapely nezaostával a kapela predviedla absolútne profesionálne vystúpenie, zjavne vo veľmi dobrej nálade za euforickej odozvy fanúšikov. Aj keď nepatrím ku skalným fanúšikom tejto skupiny, prišiel som si pri priereze tvorby na svoje. Set nemal slabé miesto, všetko znelo ako malo a nenudil som sa počas celého setu. Takto si predstavujem vystúpenie legendy. Hodina rýchlo ubehla, zakončená kultovkou Black Seeds of Vengeance a hromadným skandovaním refrénu celého klubu. Zimomriavky.
Treba dúfať, že v Dubaji sa scéna znormalizuje a na jeseň by sa tu mali objaviť Kraanium a Devourment (plus nejaké melodické metal skupiny, ktoré s radosťou odignorujem :D)

forensick

pondelok, 31. júla 2017

MORKHIMMEL / THE TOWER split 12"LP (Insane society Rec.)

Tri roky sme si museli počkať na nový počin Pražských temniakov Môrkhimmel. Ich album "Ostrí černé kosy zní" bol úplne perfektný počin a tak som bol zvedavý či dokážu udržať laťku. No výsledok je ten, že oni od nahrávky k nahrávke zrejú ako víno. Ja viem niektorý občas skončia ako čučo, ale v ich prípade toto asi vôbec nehrozí. S nahrávkami si dávajú načas a sú proste skvelé. Nie je tomu ináč ani v tomto prípade. Tento krát nás poctili "len" štvorkou skladieb, ale ako som už spomínal, málo,ale poriadne. Prvý song  "Pravidla Hněvu" mi príde len ako rozbeh a potom nasleduje pecka "Mlýn už zase mele", ktorá absolútne kraľuje celej nahrávke. Fakt pecka riff a frázovanie spevu. Ináč na Tomášov vokál som si nikdy nevedel zvyknúť, ale musím uznať, že sem sa proste hodí. Nasleduje vybrkávačka "Naúpatí černého kopce" a na koniec prekvapenie . Song "Řeka" s úplne iným štýlom vokálu (black metalovým, pripomínajúci Masters Hammer) a aj iným štýlom, ako keby predznamenával nové smerovanie? Alebo je to len experiment? Každopádne znie kurevsky dobre aj s pískajúcimi gitarami a škrekotom žiab na konci. Smekám klobouk páni. Zase sa vám podarila skvelá nahrávka!!! Nemám viac čo dodať...
THE TOWER  sú pre mňa velkou neznámou. pochádzajú z Prahy a majú na konte len jedno demo a toto splitko. Čo hrajú? Klasický doom metal. Ano ten, ktorý teraz zažíval retro vlnu akurát naše luhy a háje sa tomu nejak vyhli. Nie je to death/doom, ale klasický doom metal, aký hrajú napríklad Saint Vitus, ktorých mi aj silne pripomínajú. Refrény občas znejú ako keby som ako 16 ročný počúval Manowar. Zaujímavé to je, zvukovo trocha slabšie než A. strana, nápadmi a melódiou celkom zaujímavé a chytľavé. Majú tu sice len tri skladby, ale fakt nenudia a pri druhom počúvaní už som si poklepkával ponurné tempo a melódie. Všetky skladby "Bloody Fields" , "To the Sea" a aj posledná inštrumentálka "A Path To Solitude" ukončená hamondkami ,znejú fakt dobre. Vzskúšaj. U mňa je toto splitko adeptom na album roka, bez srandy....
-Lepra-
MORKHIMMEL
THE TOWER
INSANE SOCIETY REC.

nedeľa, 9. júla 2017

IMMORTAL SOULS fanzine no.28

Ten Juro si nedá pokoj. Rozhodol sa pocestovať v čase a znova vydať nové číslo legendárneho fanzinu Immortal Souls. Pre ľudí pred a po štyridsiatke , je to kultové meno, ktoré vládlo na Slovensku dlhé roky na poli death metalovej scény. Znovuaktivácia Jura Hariňa zo sebou nesie okrem vydavateľskej činosti aj tento fanzin. Tý čo ste zažili fanzinové obdobie, tak radi zaspomínáte, citlivejší aj pustia slzu, a tý čo to nezažili, tak aspoň uvidie exkurziu do praveku komunikácie .
Toto číslo pôsobí skôr ako info bulletin, nemá toľko veľa strán (36) a predpokladám, že sa skôr bude zadara rozdávať, než čakať aby z ato niekto platil (presne ako v prípade CD).
Vo vnútri viac menej neokukané kapely vo forme CRANIAL CARNAGE, NEOCAEASAR, CARNAL NECROSIS?SECTESY, okukané ,overené veci ako CRANIOTOMY, BRUTE, exkluzivné veci ako HNISAVÝ PROCES alebo encyklopedika death metalu Dragana. Pár recenzí a na jedno dve sedena na WC to zvládnete v pohode.
Príjemné čítanie a až tento plátok ešte nemáš, tak hľadaj na koncertoch!!
-Lepra-

pondelok, 3. júla 2017

DISSOLVING OF PRODIGY "Lamentations Of Innocents" CD 2017 (Pařát)

Pařát robí veľmi záslužnú činosť, keď oživuje na CDčkách, už staré a zabudnuté demáče a kultové albumy. Jeden z ich nových titulov, ktorý v tejto retro sérii vychádza, je aj kultová Ostravská doom legenda DISSOLVING OF PRODIGY. Priznám sa bez akejkoľvek predohry, že som ich vtedy miloval a ich demáč "Echoes Of My Sadness" sa mi točil v kazeťáku až do zblbnutia.
Tentoraz ale na pretras sa dostalo ich demo "Lamentation Of Innocents" z roku 1995, ktoré sa od debutu líší v prvom rade, že bolo viac melancholickejšie a aj prepracovanejšie. Naopak ako bonus je tu aj ich pred debut, keď sa ešte volali BIGOTRY a pod týmto názvom im vyšiel len jeden demáč "Step To The Grave". ten ale znie parádne brutálne a neskutočne mi pripomína Thergothron. Plusom celého je, že sa zachoval dobový zvuk, takže si môžete vypočuť ako to vtedy znelo. Ja viem, že mladý sa tomu asi vyhnú ale mi po štyroch krížikoch si zmlstneme na tom! D.O. P. bola v tej dobe kvalitná odpoveď na vrcholiacu death/doom vlnu , ktorú prezentovali kapely ako Cathedral, Anathema,My Dying bride atď..
Ja cestujem časom a vracajú sa mi znova tie citové zážitky, ktoré som získal pri počúvaní týchto kaziet v tých rokoch na začiatku 90 tých. Už sa nikdy nevráti ten pocit, že ste vedeli objaviť zase niečo nové, neotesané, originálne. Dnešná doba už mladým,ale aj starším toto čaro z počúvania muziky už nikdy neposkytne. Tak si aspoň zaspomínajme na tie časy a vzdajme počúvaním tohoto CD pamiatku zosnulému frontmanovi tejto kapely Fusatému! Na zdravie kámo!
-Lepra-
BANDZONE

piatok, 23. júna 2017

CHOKED BY OWN VOMITS "Shit World" CD 2017 (Nice To Eat You/Rotten Roll Rex)

Týchto junákov mám rád. Bol som zvedavý, ako sa vysporiadajú s odchodom bubeníka, ale ich nový bubeník Hell Johan sa ujal svojej role viac než dobre. Tiež som rád, že ich štýl sa moc nezmenil, akurát mám pocit, že viac zvážnel. ubudlo humorných intier (aj keď ich nahradili iné, vážnejšie) a tiež ubudlo veselších songov, takzv. skákačiek. Ale zase som rád, že neskĺzli do toho prmitivizmu, kde skĺza čoraz viac grind kapiel, do tupa tupa bahna. CHBOV si zachovali ten starý feling a jasne dajú na javo, že vyrastali na kapelách ako Dead Infection, Agathocles,Regurgitate. Presne tieto tri prísady používajú do svôjho receptu. Ešte by som hodil troška Napalm Death-u. Aj keď v nových riffoch už cítim aj závan viacej melódií a to už vo forme krátkých sól. Ale osobne tam sedia a zvýraznia riff.
 Kvalita zvuku  je stále na vysokej úrovni a pokaziť zvuk v Hellsounde sa zatiaľ ešte nepodarilo nikomu. Takže tu ani sa nedá vytknúť nič. Je to hutné, má to šťavu, groove. Presne toto potrebujete na brutálnu muziku.
Dokopy tu nájdete 16 vecí z čoho je posledná "The End Of the Shit world" inštrumentálna. Osobne sa mi páči "Cemeteries Along Roads", práve vďaka svojej svižnej veselosti.
Keď to zhrniem, tak tu máme ďalší kvalitný zásek z bohatej Českej scény a kým budú hrať na tej scéne kapely, ako práve CHOKED BY OWN VOMITS, tak sa o budúcnosť Grindcore vôbec nebojím! Skvelá práca!!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok, 19. júna 2017

ARMADA, DEHYDRATED? SURGERY , klub Tartaros, B. Bystrica 17.6.2017


„Bol to super koncert plní zážitkov a super hudby“ tak asi toľko k vystúpeniu Popradskych SURGERY,Trenčiansko-Pištanskych DEHYDRATED a Mexickych neznajbohov ARMADA!
Tak a teraz k veci Banska Bystrica- populárna svojimi akciami a kapelami je na slovenskú známa a populárna- aspoň som mal taký pocit...avšak vedenie klubu Tartaros (Miro Luptak) ma asi Ine zmyšlanie.To že si niekto urobi dve akcie v jeden deň- jou pácka! Však ludia nec majú radosť z každého žánru, ale to že opakovane klub Tartaros,pokial nie je plný hosti kapely bez jedného slovka „organizátora“ a podania ruky, alebo s presnými inštrukciami pre pravú ruku to už také bežne nie je. Keď už niečo chcem organizovať tak v prvom rade budem myslieť aspoň na tie skurvene CESŤAKY pre kapely!!!Nejaké to pivko alebo nealko pre KAPELY- keď už som majiteľom a hostiteľom v klube tiež padne vhod...tak to väčšinou funguje a malo by fungovať, pokiaľ nie su stanovene iné honorárové podmienky- bohužiaľ nič z toho sa nestalo- SURGERY boli doslova ojebany!!!DEHYDRATED možno vyšli z toho lepšie, aspoň mali na benzín...čo sa musí nechať je zvuk v Tartarose- to je bomba, uznávam-ale zas je tu ďalší faktor,navstevnosť-25 platiacich??? V Banskej Bystrici?! Oka Death Metal, ale za smiešnu cenu 4€ ?!Dobre, vydalo to tak- ale keď už takúto kamikadze sabotáž robim hladím aj na dôsledky a neobrábam iných, že...skutok sa nestal...
Inak fakticky musím povedať, koncert bol naozaj užasni- kapely hrali na 100%pán zvular 1* aj keď podaktorým z viac cvičeným uchom sa zvuk gitary mexičanov nepozdával- zas mne to nejak neprišlo divne- klasicky Latino Americky DM, ale ok,nehadam sa ;)
Sučet?
Miro spamätaj sa, hudba nie je biznis a časom ku tvojmu parádnemu klubu nestekne ani Miša Paštétova....

Adam „Parazit“ Šluch

štvrtok, 15. júna 2017

ATTACK OF RAGE "Dogma" CD 2017 (Bizzare leprous Prod.)


„Attaci“ si za 16 rokov svojho účinkovania na Grindcoreovej scéne vydobyli obrovsky rešpekt a s čistým štítom môžem povedať že právom! Nemám problém povedať že -áno- máme na Slovensku početnú skupinu Grindovych kapiel, ktoré určite nepatria do odpadu, starého železa, ba dokonca legendy svetového razenia, kapely čo vydávajú splitko za splitkom,epko za epkom- to všetko je v poriadku- tak to má byť a som vďačný za každú jednu kapelu na scéne ktorá ma čo ponúknuť!!! Lenže AoR je tak trochu iná kapela-prečo? Vysvetlím...Hoyas- to je človek,hyperaktivny,nadany,zuriaci býk ktorý si ide za svojim a nie často sa stáva aby bicmen bol leadrom kapely no lenže Hoyas je Hoyas a je perfekcionista. Časom vycipoval túto kapelu na „super grupu“ a obklopil sa spolu hráčmi ktorý svoje nástroje ovládajú nie že dobre, ale dokonale- chtiac či nechtiac v tejto kapele neostal kameň na kameni a dnes môžete držať v rukách tretí radový album „Dogma“. Keď nepočítam Intro, tak je tu 9 ostych nábojov v búchačke ktoré ležia v komore zásobníku a čakajú na ciel ktorý so 100% istotou trafia- a sú mierene aj na samotného poslucháča, ktorý sa kľudne v textoch môže nájsť- to je dobre, však kto iní dokáže človeka zamyslieť sa nad sebou a skúsiť robiť niečo inak ak sa nad sebou nezamysli sám človek? Tento efekt ma máloktorá kapela, a u nás ich teda-navzdory rešpektu a snahy- moc nie je, nevidím tu kúsok miesta pre srandu a vokál Michala Grossa tomu dáva maximum na vážnosti!!!
Asi toľko k novému albumu ATTACK OF RAGE.O vzhľade a grafike- ktorá už jaksi k AoR patri- nehovoriac! Skvelú prácu predviedli GRAPHICORES ( nie sú to „krevety“ ale zmutovane ľudské embryá)
-Parazit-

Bandzone

PSYCHICK WITCH "Cosmic Botanists" MC 2017 (Sky Burial Prod.)

Drone projekt z Nového Zélandu. Zase toľko vecí sa v týchto krajoch a hájoch nerodí, takže sme všetci vždy tak trocha zvedavý na tieto exotické krajiny. Tentoraz je to zmiešanina drone kvílenia gitár, spätných väzieb, občas nejakého chorálu, potrhlých noisových riffov (pravdaže bez bicích, ako sa na drone patrí). Netuším koľko ľudí na Slovensku počúva takéto projekty, no asi náklad tohoto titulu (49 kusov), je to pravé číslo.
Dá sa to pravdaže púšťať, až máte myseľ v kľude, ináč vás to odpáli úplne. Nie je to hudba do klubov, aj keď povedzme vďaka napr. Sun O))) sa tento štýl preslávil a nabral na popularite. Psychick Witch nemajú tak dobrý zvuk ani produkciu ,ako spomínaný Sunn O ))), ale až máš rád tento štýl, tak sa pokús o to a budeš vlastniť jednu raritku navyše!
-Lepra-

Bandcamp

streda, 7. júna 2017

Moribund Punishment „Killer Dynamite“ 7“EP 2016 (Awesome Mosh Power rec.)


Awesome Mosh Power je veľmi zaujímavý label, ktorý nevydáva tony nahrávok ročne, no zato si vždy dá záležať na tom čo podporí a pustí von. Norisuke má vždy dobrý čuch na dobré nahrávky a ani táto nieje výnimkou. Moribund Punishment je japonský odkaz na US power violence 90tych rokov. Toto keby vyšlo pred 20timi rokmi tak Slap a Ham potom skáču bez mihnutia oka. Počuť tu obrovský vplyv všetkých tých Infest, MITB, Spazz, Crossed Out a ostatných, ktoré táto legendárna firma vyvrhla na svet no neni to ani náhodou len prah sprostá kopírka. Je to typicky japonsky besné, pojašené a nabité takou energiou, že keď toto vytočíš doma na maximum, tak ti hlavu odjebe až niekam na mars. Neviem akým spôsobom to tí japonci robia, no toto dokážu do muziky dostať len oni. Dvaja členovia, dva nástroje, dva vokály a masaker jak sviňa. Short Fast & Loud v pravom slova zmysle. Stopky, zmeny, nájeby, pársekundové spomalenie, rýchle odklepanie a zase nájeby. Deväť skladieb na jednej strane, jedenásť na strane druhej a to všetko na 45Rpm. Už to kurva fix chápeš????? SOUTH OSAKA PUNISHING POWER VIOLENCE!!!!!!!

Jan IP



štvrtok, 1. júna 2017

FLESHLESS " Dethroned In Shadows" MCD 2017 (Nice To Eat You Rec./Slovak Metal Army)

Netradičné, dvojskladbové EP od tejto death/grind smečky. Nebol som zvyknutý , že by boli chlapci zástancom krátkých songov a tak mi vŕtalo hlavou, prečo toto ep? No po spustení prvého songu som pochopil. Chlapci menia štýl a pravdepodobne toto EP je asi nejakým predvojom a tak isto sondou do duše fanúšika Fleshless, že ako túto zmenu asi príjme. Nebojte sa o žiadnu veľkú zmenu sa nejedná, len pribudlo veľa melodie, výraznejších riffov, chytľavejších pasáží. Vokál ostal murmurový, no rozumieť mu oveľa viac. Pravdu poviem. Páči sa mi táto zmena. Sedí im tento štýl a po toľkých rokoch hrania v podstate stále toho istého štýlu, padne každému zmena, vrátane fanúšika, vhod!
A zmena dvorného majstra obalov J. Lhotu, tiež prospela. Občas po toľkých rokoch konzervatizmu, dokážú aj starý psi prekvapiť! Mňa prekvapili a držím im palce v tomto nastolenom štýle.
-Lepra-

BANDZONE

sobota, 27. mája 2017

MALOKARPATAN "Stridžie dni" CD 2016 (Hexencave/Nomad Sky Diaries)

Počul som už chvály o tejto formácii, ktorá škatuľku Black metal Poňala z jeho prapôvodu. No to môžem! Priznám sa, že pri slove "Black metal" utekám, lebo nemám chuť počúvať umelé, melodické disco riffy s klávesami , určeným k páreniu mladých  "black metalistov". Ale v prípade MALOKARPATAN, to vôbec nehrozí!!!
KURVA, toto je BLACK METAL!!
Špinavý, temný, nedokonalý. Je to ako keby som počúval staré Bathory a Venom. Presne takto si predstavujem prapôvod tohoto štýlu. Toto je veľký tresk ,black metalovej scény a Malokarpatan ju vedia fakt dobre. Ten feeling a atmosféra, ktorá z tejto nahrávky sa len tak leje, proste zabíja. Vyvoláva to vo mne spomienky, keď som si prvý krát v živote pustil Bathory. Bol som presne takto prekvapený. A Malokarpatan nie sú žiadny mladý, takže vedia určite, kde satan spáva.
Úplné plus je celkový koncept nahrávky v podobe starej Slovenskej reči, nárečia. Ako intrá používajú sekvencie z filmovej muziky, starých Slovenských rozprávok, dokonca aj strýco Marcin tu povie vtip. A názvy skladieb sú tiež originálne! Veď posúdte : "Kýho besa mi to tá stará ohyzná striga do pohára nalála" alebo "Starý z hory,čo zver svoju budzogánem pobil". Záhorácky dialekt, jak vyšitý. Enem aby na východze im rozumeli!
Som prekvapený a zároveň aj potešený, že takéto ohyzdnosti s ana Slovensku dejú. Nabudúce si už určite nenechám ujsť ich koncert! Len Tak dále !
-Lepra-
BANDCAMP

nedeľa, 21. mája 2017

EDITOR "Old School" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Ja som si myslel, že už týto fosílníci to dávno zbalili a venujú sa už len veciam, ktorým sa ľudia okolo 40 rokov venujú (auto,práca,alkohol). Lenže aké je prekvapenie, že oni žijú a oni vydali aj nový album. A poviem vám, že nápaditejšie a trefnejšie ho už ani nemohli nazvať. Za nápaditým obalom CD sa skrýva 1O songov. Desať vecí, ktoré ináč ako stará škola punk/HC/thrash-u saani nazvať nedá. Toto vedia robiť len ľudia, čo už majú niečo za sebou a zasekli sa v devedesiatych rokoch. Presne tak znie po hudobnej stránke, táto nahrávka. Zvuk je excelletný, tomu sa nedá ani len chlp v nose vytknúť. Hudba je ale fakt starý, spráchnivelý ,jednoduchý, ale hlavne ÚDERNÝ HC/tharsh. Oni hrajú presne to, čo hrali v roku 1990, keď sa mi do rúk dostal ich demáč "World Decay". Je to stále šľapavé a v spojení s moderným a hutným zvukom, aký majú aj na tomto albume, sa občas prichytíte, že kývete búdkou, čo máte na krku. Hlavne pri tých sviežích pogo vypaľovačkách.
Čo sa týka hudby a Doctorovho vokálu, tu sa nič mení a asi ani nebude.
Osobnou kapitolou sú ale texty. Možno niektorým bude vadiť ich šablonovitosť a jednoduchosť, kedže im všetko pekne po Slovensky rozumieš. Priznám sa, že aj ja som najprv trocha remcal na ne, a chýbala mi tam povedzme tá humornejšia stránka, poprípade rafinovanosť povedzme Insanie, ale zase na druhú stranu, takéto texty má 90% súčastných thrashcore kapiel a to vrátane povedzme Municipal Waste. Ono to tak má byť! Aj v tomto je to old school jak remeň. Ano sú klišovité, ale až si na ne zvykneš, dá sa. Zborové refrény sú samozrejmosťou, to predsa k tomuto štýlu patrí.
Nejaký favorit song? Asi posledný "Posledný Zhasne".
Až máte radi povedzme Konflikt a podobné veci, tak presne tam by som zaradil aj Editor.
Starých psov, modernej muzike nenaučíš!

-Lepra-

Bandzone

sobota, 20. mája 2017

NOČNÍ PROVOZ "Mare Nostrum Ignis Est" CD (Nomad Sky Diaries)

Pre mňa ako už v poslednej dobe vždy, úplne neznámy projekt. Kde ten Waldemar na tieto šialenosti len chodí? Noise experimentálne vydavateľstvo Nomad Sky Diaries, zase len zaperlilo touto originálnou vecou. Predstavte si fakt temné, texty (v tomto prípade básne) a do nich vám v podmaze ide industriálny , strojový rachot a v popredí hlas recituje tieto básne. A že sú temné a nihilistické, tak o tom sa presvedčíte aj sami. Je to vhodné do všedného dňa, nejakého temného sadistu, ako zvuk miesto verejnoprávneho rádia v kuchyni, k jeho obľúbeným činostiam, ktoré si nechcete ani sami predstaviť. Je to originálne a sám so sa s podobným poňatím temnoty ešte nestretol a o to ma to viac prekvapilo. Dobré to je.
Pekný obal, limitovaná edícia 123 kusov. tak to skús!

-Lepra-

BANDZONE
NOMAD SKY DIARIES

30.4.2017 – Kultra, Rúbanisko, Sedem Supraphon Minút, Citadel, Black Passenger – Sereď, Kemping


Sedem minútový rachot sme nerobili naživo od Amerického turné a tak sme neodolali ponuke zahrať si na tak výnimočnej akcii akou bola posvadobná veselica mediálne známeho seredského páru Pipa a Timei. Hrať v Seredi je vždy lákavé, akcie sú tu vždy výborné a keď sa navyše jedná o takúto vec, to sa jednoducho neodmieta. Rado mal na toto obdobie naplánovanú návštevu grinderov v Japonsku a tak sme oslovili nášho brata v hluku Mareka zo Spišskej, ktorý na to bez váhania kývol. V takejto zostave ako Sedem Suprahon Minút sme už besneli pred rokom v lete na Ffud feste, takže sme všetci traja vedeli do čoho ideme. V den D sa s Marekom stretávam vo Zvolene už okolo obeda. Na skúšobni napraceme auto našimi cárachmi, vyzdvihujeme Moniku a miesta je stále dosť, tak volám Bibovy, ktorý sa náramne teší že konečne nemusí šoférovať. Následne si to aj celú cestu vychutnáva samozrejme s pivčiskom v ruke. V Lovčici dopĺňame do kompletnej zostavy Richarda, v rýchlosti sa zoznámime s ich malinkou Hankou a okolo piatej sme už v areáli Seredského kempingu. Vítame sa s mladomanželmi a kopou ďalších známych postavičiek, ktorých každou chvíľou pribúda viac a viac. Popíjame, hodujeme, kecáme a užívame si výbornú atmosféru. Black Passenger boli prvý, kto odovzdal mladomanželom hudobný dar a odpálili to hneď z úvodu melodickým HC punkom. V zostave sú chlapčiská z Ilúzie alebo Rats Get Fat a muzikantská zručnosť a skúsenosti sú hneď citeľné. Nahodený v bielych košeliach a kravatách vyzerali ako skutočná svadbová kapela no s týmto repertoárom by veľa svadieb asi neodohrali. Tu je však ohlas viac než pozitívny. Čiernych pasažierov vystriedajú u miestnych hodne obľúbený Citadel. Ich temnými melódiami nasiaknutý hard core dostáva kotol do varu a každou ďalšou skladbou stúpa tlak. Ľudia vpredu spolu s kapelou hulákajú refrény a je počuť že to tu majú niektorý skutočne detailne napočúvané. Po Citadel ideme na rad my. Marek naladí pílu, Rišo zapája basu kde sa dá, ja redukujem bicie na minimum a Biba využívame ako osobného zvukového technika. Hrať bez pódia tvári v tvár publiku je tak skurvene dobrá vec. Tá energia šlape hneď od prvého úderu a atmosféra ma pohltí úplne celého. Nepamätám si z toho setu takmer nič, len som si to celé zas parádne užil a vymlátil som zo seba čo sa dalo. Pár minút a je ticho. Som vyčerpaný no spokojný s pocitom, pre ktorý toto budem robiť pokiaľ budem vládať. Prenechávame priestor nihil punkerom z malej fatry. Rúbanisko to hneď z fleku zdrapnú za pačesi. Dáša sa s tým nesere a velí do útoku. Chrlí svoje štipľavé, úprimné texty bez servítky rovno do xichtov všetkých prítomných. Pogo a vystrájanie naberá na obrátkach a každú chvíľu niekto lieta vzduchom. Viem že Dáša nemá rád chválospevy a pochvalovanie čo sa Rúbaniska týka a snáď mi to kamarát odpustíš no toto bolo popiči!!!!! Zo skladieb ako Vám musí jebať, alebo Čistá nenávisť sa pomaly stávajú hymny a v playliste nechýbal ani cover Turbonegro. No a na záver ako zlatý klinec programu český hostia Kultra, ktorá mala so sebou akurát ešte horúcu novú platňu a skladby z nej predviedli aj naživo. Kapiel ako je Kultra je skutočne málo. Punk s automatickým bubeníkom, mixnutý rôznymi elektro samplami znie v ich prevední originálne a netuctovo. Videl som ich už pred tým asi dva krát, no tentoraz sa mi to lúbilo riadne. Malo to šťavu, šmrnc a občas mi to znelo ako punkový Asian Dub Fundation. Po celej miestnosti sa tancuje a poskakuje a nálada je na maxime. Na záver sa musí pridávať, bez toho Čechov jednoducho nepustia preč. Živú muziku v neskorých nočných hodinách vystrieda DJ a diskotéka pre najvytrvalejších pokračuje až do rána. To už my však končíme pod perinami v izbách na poschodí. Tento večer mi opäť potvrdil že v Seredi sa skutočne robia výborné akcie, na ktoré sa skutočne oplatí chodiť. Obrovská vďaka Seredskej Crew že to stále robia s takým nadšením a Pipovi a Timei ešte raz všetko najlepšie!!!!!!!


Jan IP

štvrtok, 11. mája 2017

STABBED, OBLITERATE, ANIME TORMENT 7. 5. 2017, Košice, Cassbar

Naši OBLITERATE a STABBED si cez predĺžený sviatočný víkend (kto nosí šeredné zelené tričko, bol dúfam v robote, nech nie je za pokrytca) s litoměřickými ANIME TORMENT strihli miniturné, ktoré malo záverečnú na domácej pôde. Keďže bola nedeľa a ľudia v KE sú hnilí prísť na koncert tak či tak, jedno, že je na druhý deň voľno, tých cca 40 ľudí v podniku nakoniec potešilo. Navyše vedľa v 777 hrali crustovice, to ešte fanúšikovskú obec „nariedilo“. Klasicky sa nikto nikam neponáhľal, začiatok sa zo siedmej posunul až kamsi za ôsmu, ku koncu už boli fofry, aby po desiatej batmani z kláštora oproti nezavolali drábov, ale dobre to dopadlo.


Akciu otvorili nováčikovia STABBED. No, nováčikovia... na pódiu boli ¾ aktuálnej zostavy OBLITERATE, teda aj s novým bicmanom, domácim u svidníckych prog/deathových nadšencov ORTOMEN. Zvyšok klasika, Ivin gitary, Janči basa, a pretože Gabi sa nejako nevyskytol, na poslednú chvíľu akciu odreval hosťujúci český cudzinec. Aj takto to bolo dobré, STABBED sú vlastne oldschoolová verzia OBLITERATE pre tých, ktorí novú tvorbu domácej kedysi grindovej legendy netrávia. Tu majú death/grind ako zo „zlatých čias“, trochu aj do NAPALM DEATH z 90. rokov, hororové témy v textoch, jedna skladba už visí na YT, na chystané EP sa teším. Dobrý začiatok, vydaril sa aj zvuk, v CSBR sa hrať oplatí.

Po pauze nasledovali OBLITERATE, privítaní celkom živou odozvou. Netuším, či Marek „Angren“ Kaščak (ex-BRUTE) je plnohodnotným novým frontmanom (lebo Gabi tuším ostáva už len v KILLCHAIN a ATARAXII či ako to je), alebo záskokom na turné, výkon bol však stopercentný, pre OBLITERATE už nejaké roky dosť trademarkový vyšší a občas do HC rev obohatil o veľa hlbokých growlových polôh a to sa mi páči. Zvuk ešte lepší, gitara čarovala poriadne psycho linky aj pískačky, kvalitné riffy, a nový bubeník sa v post-, psycho- a tech-grind metale zorientoval veľmi dobre, držím OBLITERATE palce, nech to takto vydrží. Pobavil jeden fanúšik, známa figúra, dostavil sa v naozaj „vypracovanej“ forme a sálou medzi skladbami znelo jeho „davaj, davaj! Nemám čas! Davaj, davaj! Už starý chuj som, zomieram, hraj!“
Pokračoval aj pri ANIME TORMENT, jedinej kapele večera s dvoma gitarami. Nemali veľa času, dvadsať minút do desiatej, ale narvali do nich niekoľko kusov divokého modernejšie podaného death metalu s náklepmi, nejakými melodickými linkami a tu i tam odbočkou k deathcoru. Hlboký vokál, trochu revu na spestrenie, nová skladba s trochou „slamíku“, šou vzdialená statickosti, evidentne ich to bavilo a išli na plný plyn. Prídavky ťahali ešte aj po „policajnej hodine“ a potom som sa už vybral domov, predsa len ma už prešlo príliš časté vysedávanie spojené s poklesom životnej energie na druhý deň. Dobrý koncert.


Martin Lukáč  

pondelok, 8. mája 2017

IMMORALITY "Live Memoriam 2016" CD 2017 (Vlastný náklad)

Sympatické na tejto formácii je to, že proste z nich cítíte, že hrajú pre radosť a serú na zaužívané pravidlá, nejaké méty a cieľe. nechcú modré z neba, len poriadne vytrepať gebuľu a je to. Presne aj tom duchu je táto nahrávka. Jedná sa o Live záznam z festivalu "In memoriam" a dosť netradičná forma, že si ako debutové CD zvolí kapela práve live záznam. Ale zase na druhú stranu, tento live záznam kvalitou vydá rovno za štúdiovku, veď ju majstroval Bibo z Vomitorsoundu, takže kvalita je zaručená.
Na CD nájdete ich full koncert s 12 piesenkami v celkovom čase 53 minút, čo je celkom dosť na koncert nie? Navyše nás obštastnili aj coerkami od Root (Hřbitov), celkom trefne tu nazvaná skladba , ako "Cinter" ,potžom song "Piraňa" od Exodus a úlet od disko skladby "Eye Of Tiger" od Survivor, prerobenej na metalovú podobu. A ako by som zhrnul ich muziku? Vždy si vravím, že kapelu spoznáš podľa toho, aké coverky hrá. V prípade IMMORALITY to sedí na milion percent. Vezmite si Root, ktorý prezentuje primitívnu, drevnú stránku kapely. Exodus zase ich dravosť a energiu, no a Survivor zase ich zmysel pre humor.
Podľa ich vyjadrenia hrajú mix všetého možného od death/thrash/HC až po grind. Čo je v podstate aj pravda. Prekvapujúco dobrá nahrávka, na ten fakt , že to Live záznam, takže proti tomuto naozaj nemôže nikto remcať. Trocha odfláklý obal (hlavne vnútro)  a jediné čo nechápem, je, že prečo sa kapela dala touto nahrávkou zaregistrovať pod SOZA?? tomuto fakt nechápem!
Skúste to! Zoženiete na koncertoch kapely.
-Lepra-

BANDZONE

ACID FORCE "Atrocity For The Lust" CD 2017 (Support Underground)


Viacerý na retro thrash vlnu mrmlú, že už tu to bolo a že je to všetko obohratá pesnička, ale treba si uvedomiť v prvom rade, že vývoj hudby sa už zavrel do kruhu a už sa budú na nás valiť len módne vlny štýlov, ktoré tu už raz boli. ale priznajme si, že radšej Thrash, ako nejaký Glam rock, nie?
Ja proti tomu nič nemám, lebo v týchto mladých vidím presne nás v roku 1989. Ešte sme boli aj rovnako oblečený-)
No ale k muzike. Po EP "Towards The Nuclear Load" tu majú chlapci konečne aj full album. A to že si na ňom dali záležať, už vidíte v samotnom prevedení (pekný digipack), aj v kvalite nahrávky (zvuk). CD obsahuje 10 pieseniek v starej tradícii Bay Area Thrashu (tak sa tomu v devedesiatých rokoch hovorilo) a v znamení kapiel typu Exodus,Death Angel ,Testament atd.. Nikdy som nebol extra fanúšik tohoto štýlu thrashu, skôr mi pasovala Nemecká vetva,ale rád som si ich vypočul vždy.
Presne v štýle hore vymenovaných kapiel sa nesie aj muzika týchto mlaďasov.
V skladbe "Speedtrain" dokonca zarúbu takú Iron Maiden sólovku, že až. Ako intro použili aj Lemmyho (z rovnomenného filmu).
Môžete sa na to pozerať z dvoch strán. Buď sa tomu tešíte a tak dostanete kvalitný tharsh metal, plný mladíckého elánu a divokosti, alebo budete lamentovať nad tým, aké je to klišovité a že to tu už raz bolo. vyberte si. ja sa držím tej prvej idei.
-Lepra-
Bandzone

streda, 3. mája 2017

28.4.17 DEHYDRATED, ABORTION, ALEA IACTA EST, ACID FORCE, IMMORALITY , DK ŽSR ZVolen

Chlapci okolo nášho gitaristu Libora sa podujali na riskantný podnik. Usporiadať koncert vo Zvolene . Ono by to nebol ani taký problém, ale keď máte na krku šibeničný nájom, žiadnu hviezdu čo by prilákala davy, tak je to občas problém. Do toho vám nepraje ani počasie, kedže celý deň výdatne leje, čo odradilo pomerne dosť ľudí, ktorý sa chystali, ale nakoniec to vzdali. Ale na druhú stranu som tu stretol takých ľudí, čo už bežne von nechodia a také fosílie zo začiatku 90 tych rokov, že občas mi ostal rozum stáť!
Miesto, kde sa akcia konala, bola pre mňa veľká neznáma. posledne sme tu vystupovali asi pred 3 rokmi, keď sme zažívali kombek v novej zostave a ešte si spomínám na jeden koncert v skúšobni Idiots Parade, ktorý sa konal na poslednú chvílu.  Takže tento klasický kulturák aj s veľkým balkónom, by sa viac hodil na väčšie festivali ,lebo keď vám príde 200 platiacich, tak to tam vyzerá celkom prázdne. Tento večer sa tu zišlo niečo pod touto hranicou.
Na cesty vzrážame z Nitry za totálneho lejaku a pred Žiarom to vyzerá ešte horšie, ako keby sme vchádzali do Mordoru. Na mieste sme na čas, že to práve rozbaľujú IMMORALITY a ich old schoolový death/thrash je ako keby vykopali neandrtálca s gitarou a donútili ho hrať.
IMMORALITY
No ale presne toto potrebujeme, nie? Z ich vokalistu Bakulu, pomaly rastie charizmatický frontman. Každopádne je na nich čo sa tohoto týka, spoľah. Je to pravá undergroundová smečka, hrajúca práchnivý ,starý death/thrash. Prítomný sa ešte len zahrievajú,takže nejaké pohyby pred podiom sa už dejú. Odohrávajú skoro 45 minut a pomaly sa odberajú za podium, ktoré bolo fakt veľké. Rozmermy už pomaly ako na Obscene.
Za to po nich nastupujúci ACID FORCE bolo o niečom inom. Bol som na nich zvedavý, ako zasiahla vlna retro thrashu Zvolen a celkom to ušlo v rámci normy. Chlapci sú zohratý ako hrom
a pomaly sa už aj učia, ako sa získáva publikum. Vidieť že sú vo fáze, prekvapíme a nakopeme
ACID FORCE
svojou muzikou a energiou každého. No a celkom im to ide. Energia a mladícký elán, neskazený alkoholom a apatiou, je u nich až na rozdávanie. Sledujem ich od zadu a kecáme s chlapcami z Dehydrated, že mi by sme už asi nemali takto skákať, kvôli svojvoľnému úniku moču.
Chlapci to zaklincujú coverom od Motorhead "Ace Of Spades" a majú komplet každého v hrsti. Musím uznať, aj mňa! Viacerý reptajú na túto retro thrash vlnu, ale zase zoberte to z tej druhej strany. Retro by mohlo zažiť aj Glam Rock alebo Grunge!! To čo, natupírujeme sa a vytiahneme naše kockové flanelky znova? Desivá predstava!!!
Grinderov ALEA IACTA EST som už dlho nevidel naživo a stále je to ten mozog rozjebávajúci, energický grindcore náhul, ako remeň! Oni už nemôžu sklamať a vie to každý. Grinders pod podiom
ALEA IACTA EST
sa dajú do pohybu a ich každý song odmeňujú revom jak hrom. Šlepe to, dobré to je, proste už klasika a úroveń, ktorú už od nich očakávam a oni nikdy nesklamú. Paráda!
DEHYDRATED sú štýloovo, zase niekde inde a mne sa páči na tejto akcii to, že sa chlapci rozhodli pre zánrovo celkom pestrý guláš kapiel. Takže si na svoje môže prísť každý. Dehydrated oslovili hlavne old schoolových death metalistov, ktorých tiež prišlo celkom dosť na nich, len škoda, že to nedali najavo aj pred podiom. ja viem, ten únik moču, ale mohli si aspoň trocha ponamáhať svoje staré kosti. Na podiu pradaže všetko šľapalo na 100% a chlapcom to zjavne sekne teraz.
Mi s ABORTION,  uzatvárame celý festivalík a musíme si máknúť, lebo do určitej hodíny musíme proste vyklidit priestor, lebo nám hrozí ,že sa bude platiť nájom navyše. tak skracujeme náš set a Miro dokonca si nestíha ani poriadne rozložit svoje bicie a hrá aj tak. (Je to kúzelník) Odozva parádna a tie reči z publika. proste Zvolen v tomto vždy vedie. Toľko uletených týpkov, že vás už niekedy bolí bránica od smiechu.
Ešte lúčenie s kapelami, fotky, rýchle opíjanie, ktoré ma naštastie míňa, kedže som šofér, ale vysvetlite to do hulváta ožratému Bakulovy! heheheheh.
Dúfam, že sa tieto akcie ujmú a ľudia neprestanú chodiť na tieto koncerty. Dobré miesto (trocha veľké podium pre mňa) a hlavne zvuk ako víno! tak ale to sme si už pri Vomitor sounde mohli zvyknúť! Na budúce, DOZDIVENIA!
-Lepra-


pondelok, 1. mája 2017

BIRTH AD "I Blame You" CD 2013 (Metal age Prod.)

Nechápem,ako mi mohla doteraz táto kapela utekať z hladáčika? Až kamoš ma na ňu upozornil a to už len fakt, že týchto Texasanov, vydáva Slovenské vydavateľstvo. Poviem na rovinu, že odvtedy, čo som si toto CD zaobstaral, som ho z prehrávača ešte nevybral! Presne chlapci trafili to, čomu som veril na začiatku 90 tých rokov. Parádny retro crossover, zmiešanie thrash metalu, Hardcore. Všetko v tradíciách velikánov tohoto štýlu ako D.R.I. , M.O.D., Odpaľovačky, ktoré nepresiahnú minutáž 1,40, zborové refrény, občas to prejde do vypaľovačky a hlavne, podľa čoho spoznáte ,že sa jedná o perfektný retro pokus, je Vokál! Ako, ten vám udrie do uší ako prvý. Je proste parádny, presne ako keby som počúval Billy Milana -)) (berte tento výrok s rezervou). Pecky ako "This Scene Sucks" alebo "Popular war", ma nútia triasť gebulou a pogovať po obyvačke. Jadnoznačne pre mňa najpeckovejšia nahrávka ,ktorú som objavil v poslednom čase. Kedže ti už Municipal Waste kysne a nedáva to, čo potrebuješ a staré pecky od  D.R.I., M.O.D.,sú opočúvané. Pusti si toto!!!!! Neoľutuješ!

-Lepra-

BANDCAMP

25.4.2017 – Cryptic Void, Needful Things, Controlled Existence, SxOxTxEx, Father Bluebeard – Budapešť, Dürer Kert

Útok Texasskej grind mašiny Cryptic Void na starý kontinent bol avizovaný už pred pár týždňami a mne od prvého momentu vŕtala v hlave myšlienka pozrieť si ich niekde v okolí naživo. Západnú časť turné prešli s Trigger a na východ sa išli spoločne s Needful Things a Controlled Existence. Z prvoti som špekuloval nad Bratislavskou Fugou no nakoniec sa situácia vyvinula lepšie pre Budapešť a tak som v utorok po práci nabral kurz Lučenec, kde odstavujem golfíka a presadám do motora k Miňovi, s ktorým pokračujeme na miesto konania. Tým je Dürer čo je jedno parádne miesto. Veľká stará budova v ktorej je niekoľko sál na hranie. Robia sa tu haldy koncertov od malých klubových až po veľké kapely všemožných štýlov. Celu cestu som bol na tento vychválený flek zvedavý a keď prichádzame zisťujem, že sme tu vlastne už hrali minulé leto s japoncami. No bolo to v takej bočnej pivnici a ani som netušil aký komplex sa tu skrýva. Máme čas a tak si to tu celé obzerám a vegetíme na dvore pri pive. Stretávam staré známe budapeštianske xichty a po cca hodinke prichádzajú aj ostatné kapely. Nasleduje vrúcne zvítavanie a večierok sa môže začať. Úvod patrí domácej kapele Father Bluebeard s organizátorom Bendem za bicími. A hned z fleku nás prefackali valivým gore grindom. Výborne nakombinované rýchle rúbanice s pomalými ťažkými pasážami obohatené o harmonizer a hall vokály. Toto bolo naozaj skvelé a u mňa teda riadne prekvapko. Čumím ja ak cicina z gatí čo za masaker to chlapčiská vytiahli a všetkým old schol gore grinderom vrelo odporúčam pokukať sa po tomto triu. Po krátkej pauze ich na pódiu strieda ďalšia domáca banda SxOxTxEx. Kapela poskladaná z členov Human Error a Chapa´ai naservírovala priamočiari grind plný rýchlych klepačiek. Rytmičák zvoní ako gulomet, pred ktorým sa nemáš šancu ukryť a servíruje do teba jednu dávku za druhou. Toto je ďalší dôkaz že maďarská scéna začína ožívať. Ako tretí v poradí idú na pódium Controlled Existence. Zmena na poste gitaristu vyrovnala česko slovenský pomer v kapele na 2:2 a ja som bol zvedavý ako sa to prejavý v praxi. Už po pár songoch zisťujem, že sa neni vôbec čoho obávať pretože Šimin sa svojej úlohy zhostil viac než dobre. Myslím, že Cotrolled našli za Gifa skvelú náhradu a môžu tak šíriť svoj power violnece grind ďalej. Ich pár minútový set v Budapešti prefrčal rýchlosťou blesku a aj keď som ich už videl nespočetne krát stále ma to riadne baví. Predposlednou kapelou večera sú ostrieľaný harcovníci Needful Things. Hneď od začiatku sa do toho opierajú naplno a tlačia do bubienkov jednu skladbu za druhou. Spevák Tomáš pobehuje medzi ľuďmi a strieda rôzne polohy revu bez mihnutia oka. Obidve gitary sa zas predbiehajú v rýchlosti tak ako sme u nich zvyknutý. Opäť sa potvrdilo že Needful Things právom patria k špičke českého undergroundu. No a na záver zlatý klinec programu Cryptic Void. Táto kapela ma zaujala hlavne postavou na bubeníckom poste, ktorou nie je nik iný ako Frank Faerman. V minulosti udával tempo v P.L.F., alebo Insect Warfare a v súčastnosti drví ešte v niekoľkých ďalších skvelých bandách. Cryptic Void predviedli útok ako sa headlinerov patrí a nikomu z prítomných neostali nič dlžný. Surový rýchly grind mazec so silným metalovým feelingom, ktorý cítiť v každej jednej skladbe. Frank drží paličky pevne v rukách tak ako to poznáme u jeho iných kapelách a ženie celú túto mašinu skazy vpred. Po zhruba pol hodinke intenzívneho rachotu všetko stíchne a je koniec. Cely dnešný večer bol v znamení poriadne rýchlej muziky a dostal som presne to kvôli čomu som sem meral cestu. V aute zaspávam v momente ako si natlačím žalúdok bagetou a budí ma až Miňo pred jeho barákom, kde pokračujem v spánku u neho na gauči za čo mu patrí moja obrovská vďaka. Aj keď som celý druhý deň unavený, neľutujem ani sekundu z tohto parádneho večera.


Jan IP

nedeľa, 23. apríla 2017

DEHYDRATED , ABORTION Senica club 61 ,22.4.2017

Asi tak za tri týždne zbuchnutá akcia. Bez plagátu, v klube vstup voľný. Ponúkli nám ho chalana z Deyhdrated, tak sme kývli. Aj tak sme práve boli uprostred nahrávania vokálov na nový album Abortionu, tak sme si vyrazili. Len ku všetkej cti brata Alzhaimera, som nejako si nepomyslel na jeden fakt, že dva dni budem musieť v kuse vrieskať. V nedeľu, keď píšem tento report, už mám hlas, za ktorý by sa nemusel hambiť ani sám nebohý Lemmy. Každopádne vyrážame s malým oneskorením, leje ako z krhly, proste ideálny čas na koncert. Na mieste sme o hodinku a pol a vypakujeme veci. Bratské zvýtanie s Dehydrated, veď mi sme spolu hrávali v 90 tych rokoch a od ich rozpadu sme sa vôbec nevideli. Takže celý večer s anesie v nostalgickom spomýnaní. A bolo teda na čo aj spomínať!
Kedže vystupujú len dve kapely, nie je sa kde ponáhľať.Vypakujeme veci na podium, nazvučíme a popíjame pifko. Na moje počudovanie, je tu plno starých ksichtov zo starých čias, ale aj mladých a to je podľa mňa dobré znamenie. Dokonca dve,asi 10 ročné dievčatá aj v sprievode otca počas vystúpenia Dehydrated ,len tak krútili vlasmi. Nech len krútia , kým majú. Ocinko v ničom nezaostával!  Tak som tu stretol chlapcov z Radiation, Pegasa z Hypnosu, ktorý po
DEHYDRATED
mne celý večer ,opitý vykrikoval, "Lepra, ty legenda jedna kurevská". darko, pochádza z Nitry a to proste nejde zatajiť! hehehe. Prvý to rozbaľujeme s ABORTION. Odjebeme štandard a hlasivky mi dostávajú poriadne zabrať. Navyše ide sa bez odposluchov, čo je smrť každého vokalistu. Ale Dávame to tak, že na konci už ledva rozprávám. Pritomných cca 50 ľudí sa zabáva v pohode a to je hlavné.
Po nás nastupuje DEHYDRATED a ja som ich ešte od ich reunionu vôbec nevidel, len viem, že sa tam za krátky čas premlelo celkom veľa ľudí a dokonca som sa musel zasmiať, že aj náš bývalý bubeník sa uchádzal o post basgitaristu. Chlapci sa zasmiali celkom dobre pri jeho požiadavkách.
DEHYDRATED
Každopádne mi padla sánka dole, ako začali hrať DEHYDRATED. Kurva parádny, old school death metal. Fakt na jednotku a myslím si, že podobne na Slovensku asi nikto nehrá (ja viem, dá sa o tom polemizovať) ale, starých psov asi novým štýlom nenaučíš a robia len to čo vedia a teda podľa mňa kurevsky dobre. Už s ateším na ich album. Ľudia už trepú vlasmi, ostatný aspoň podpazuším. Skvelý gig.
Po koncerte ešte kecáme, pijeme, smejeme sa. ťažko s alúčíme,ale o týžden sa vidíme zase, takže sa nakoniec predsa len rozlúčíme! Skvelá akcia, aj keď zo začiatku som mal určité pochybnosti, ale nakoniec sme sa zabavili na jednotku
-Lepra-

sobota, 22. apríla 2017

MEDICATION TIME Demo kazeta 2016


Kazety sa mi doma začínajú zase pekne množiť a mňa hrozne teší, že sa kapely vracajú k tomuto kultovému formátu. Jednu veľmi peknú si prichystali aj Medication Time z Lučenca. Čisto biela kazeta v čiernobielom obale a hneď ako prvé si všímam kresbu od Jana Obludu. Pre neho trochu netypický motív strapatej tváre v okuliaroch, no ťahy a technika sú proste jeho poznávacím znamením. Medication Time je pomerne mladá banda v ktorej za bicími sedí aktívna lučenecká postavička Miňo alias Fog, bývalí bicman Mizar a organizátor všemožných (ne)kultúrnych podujatí v jeho rodnom kraji. Začiatkom roka prebehli niekoľko klubov u nás, v Čechách a Maďarsku takže ste sa s nimi už mohli stretnúť minimálne naživo. Trio v klasickej zostave gitara, bicie, spev nasúkalo na pásku krátku, no zato poriadne intenzívnu dávku power violence grindu. 10 skladieb rozdelili po piatich na každú stranu a zrejme ani jedna z nich nepresahuje jednu minútu. V krátkej stopáži každej jednej je natlačených niekoľko rifov, ktoré sú jednoduché a úderné. Na konci strany A sa málinko uberá na rýchlosti a najpomalšou skladbou na kazete je cover song od Weekend Nachos. Po prehodení na Bčko sa už zase šlape ďalej s plynom na podlahe. Nahrávalo sa v priebehu minulého roku v Budapešti a zvukovo je všetko tak akurát vyvážené a zrozumiteľné, nič neprečnieva ani nesplýva čiže aj po tejto stránke si naozaj dali na tom záležať. Medication Time pripravili na svojej prvotine parádnu smršť a pre mňa je to veľmi príjemné prekvapko na našej scéne.

Jan IP

sobota, 8. apríla 2017

NEUROPATHIA / STRAIGHT HATE split 7“EP 2016 (Fat Ass rec./The Child With No Name)

Fat Ass records vypľúva zo svojich útrob jednu nahrávku za druhou. Pawel tento krát spojil sily s rozbiehajúcim sa labelom The Child With No Name a vsadil všetky karty na domácu grind scénu. Do kopy dal ostrieľaných harcovníkov Neuropathia s menej známou bandou Straight Hate. Neuropathiu poznám roky. Ich staršie nahrávky ako split s Vampiric Motives alebo Graveyard Cowboys CD mi náramne chutili, no potom som ich nejak prestal sledovať. Bol som tak zvedavý kam sa ich tvorba posunula za tie roky. Zo starej zostavy ostal už len bubeník Psychoradek a táto zmena je žiaľ dosť cítiť. Od staroškolského gore grindu prešli viac do grind´n rollu, kde muzika, zvuk aj vokály sú napáchnuté severským štýlom. Prvé dve skladby sú crust grindový kolotoč s trochu predvídateľnými rifmi a obidve pôvodne vyšli na split kazete s Ojciec Dyktator. Posledná tretia je venovaná Jerczymu, zosnulému spevákovi Grossmember a je z nich aj najgrindovejšia. Celkovo je to poctivý a kvalitný nárez, ktorý určite mnohých stále poriadne rajcuje, ja mám ale radšej ich staršie obdobia. Straight Hate to chytili viac za pačesy a svoju muziku poňali trochu technickejšie. Počuť tu viac zvratov, rôznych prešmyčiek a zmien tempa, čo robí ich muziku pestrejšou a nápaditejšou. So Straight Hate som sa stretol na tomto splite po prvý krát a tak som hneď googlil a zistil, že tu mastia bývalý členovia Parricide a hlavne bubeník „Wizun“ má poriadne bohaté muzikantské skúsenosti s rôznych black / death kapiel, čo samozrejme počuť aj tu na jeho vyšívaní. Poľská grind core scéna bola vždy silná a toto je len ďalší dôkaz, že má stále čo ponúknuť.

Jan IP



nedeľa, 26. marca 2017

EARSTURBATION fanzine no.1 (A5,76strán)

Vracia sa doba temna. Aktivizujú sa hybernovaný ľudia, ktorý voľakedy tvorili chrbticu Slovenskej UG scény. Vychádzajú fanziny znova, CDčka. Bojím sa však, že pre väčšinu mladých sú všetci týto maniaci (a v tomto prípade maniačka) niečo také, ako keby začali znova vonku chodiť dinosaury. Nevieš ako sa máš k ním správať. Voľakedy boli páni zeme, lenže teraz už sú nemoderný. To je pohľad mladého človeka, čo sa snaží mať rád tvrdú muziku a nemieni za ňu platiť. Chce všetko ihneď a všetko pravdaže zadarmo. To je krutá realita.
EARSTURBATION (kde se prišli na tento nevysloviteľný názov) je vlastne pokračovanie zaniknutého fanzinu Hyberned Childrens Dream.
Vidieť aj zo samotných rozhovorov, že nie sú šablonovité,ale dotyčná osoba sa do tejto muziky a štýlu aj rozumie a každú z oslovených kapiel aj pozná veľmi dobre. A to, že tu najdete rozhovory poväčšinou s takými istými fosíliami ako napr. Embalmer, Putridity,Demilich, Rebaellium,Internal Suffering atď... pravdaže recenzie (trocha málo), live, niečo o pive. Presne takto vyzerali fanziny obsahovo v ich najlepších rokoch. Všetko pravdaže v plnofarebnom prevedení a vo vnútri ešte halda plagátikov. Až mi slza vyhrkla pri tej nostalgii. Trocha škoda, že je zameraný len jedným štýlom, ale na druhú stranu aj chápem, lebo Moony (ktorá to celé spáchala) sa predsa len v tomto štýle vyzná asi najlepšie. Ja jej držím palce, aby to neskončilo tak skoro a nadšenie nevyprchalo hneď po prvom neúspechu. Takže rovné šiltovky a a čapice nastoknúť po nos, briadku učesať a pome na to! Kvííííí
-Lepra-
mail : moony.mokosova@gmail.com

nedeľa, 19. marca 2017

BRUTE "Henchmen" CD 2017 (SMA)

Po strastiplnej ceste došiel nový materiál BRUTE konečne ku svojmu vydavateľovi ktorý v krátkom čase tento album aj skutočne vydal, áno SMA bombarduje slovensky UG“ trh“ v intenzívnej frekvencii a nemyslím že tento dážď len tak utíchne v blízkej dobe...
Do celého albumu nás vnesie celkom pokludné intro- ako býva dobrým zvykom- a potom už čaká pohodlná masáž, prvá pieseň „Mutual Punishment“ je technicky skvost dáva jasne najavo že čosi je inak- neľakajte sa „technický“ neznamená byť nutne na pretekoch- všetko zo sebou krásne ladí !
BRUTE ukazujú na tomto albume jasný krok v pred a utužujú pozíciu na Slovenskej scéne, album neznie nijak nútene a ide do uší sám- u predchodcu „Pillory“ som mal trochu problém sa plne sústrediť a nedokázal som sa plne vžiť do hudby, aj preto som mal trochu obavy akú cestu si chalani výberu a myslím že zvolili správnu- koktail techniky, brutality a melódii namiešaný v správnych dávkach dokážu len hudobníci zo skúsenosťami a tie už členovia BRUTE rozhodne majú!
Na stoličku za biciu súpravu v štúdiu opäť zasadol skvelý Jirka Zajíc (HEAVING EARTH,CULT OF FIRE,AHUMADO GRANUJO...) a úprimné nezávidím hrať tieto party novému bubeníkovi Marekovi Baranovi tieto party kde tečie pot a krv... Samozrejme držím palce a snáď sa týmto pádom zostava konečne uzavrie a spolči do pevného celku!
Behom 35 minút tejto nahrávky mnou prechádza doslova okamžikom, človek na nejakú nudu ani nemá čas pomyslieť- neostáva nič iné ako stlačiť „Play“ odznova a tento rituál sa bude najbližšie dni opakovať dosť často...
Skvelá hudba, skvely album!!!

-AdamParazit-



pondelok, 13. marca 2017

Deterrence / Yattaï split one side 12" LP (kooperacia labelov)


Verím, že mnohých z vás pri tejto nahrávke ako prvé napadne, ako by sa to celé v kludne zmestilo na sedempalec, že takto máte menej muziky za viac peňazí a podobne. Áno priznám sa, že v prvom momente to napadlo aj mňa, no názor som zmenil hneď ako som sa s dotyčnou nahrávkou spoznával bližšie. O jednu stranu šedo fialového 12 palca sa podelili poliaci Deterrence a francúzska drtička Yattai. Deterrence je nová kapela z Lublinu a toto je ich prvá nahrávka s ktorou vstupujú do podsvetia grindu. A veru sa vôbec nemajú za čo hanbiť. 9 skladieb sem narúbali v čase necelých 5 minút a už toto vám môže naznačiť, že pôjde o dobrú víchricu. Ono sa ani niet čo čudovať, veď gitarové party má na starosti Kuchar, známa to postavička polskej grind scény hlavne zo Suffering Mind. Od prvej sekundy sa všetci štyria do toho poriadne opierajú a tempo sa málinko zmierňuje až niekde v polovici, kedy chvíľu ostáva znieť len spätná väzba a po krátkej predohrávke sa už grinduje ďalej. V booklete sú uvádzaný dvaja speváci čo ma trochu prekvapuje, lebo celou nahrávkou sa nesie hlboký murmur v jednej úrovni a nepočuť vôbec striedanie dvoch hlasov. Skladby šlapú jedna za druhou takmer bez pauzy a treba dávať bohovský pozor, aby si postrehol kedy ide ďalšia. Absencia basy je tu čo sa týka celkového zvuku dosť citeľná. Čakal by som možno viac masívnejší, ale to je len taká moja osobná chybička krásy. Inak tejto nahrávke neni čo vytknúť. Francúzi Yattai niesú na scéne žiadny nováčik. No aj napriek ich početnej diskografii som sa tu s nimi stretol po prvý krát. Grind core v ich podaní má značný hard core / violence nádych. Zvuk je silný a vyvážený s ostrou gitarou. Vokály sú štekavejšie a agresívnejšie a celkovo je to oproti Poliakom priamočiarejšie, také viac od podlahy. Svojich 5 minút začínajú aj končia sekundovkami no ani zvyšných 8 songov niesú žiadne slaďáky. Na tomto splite sú pre mňa obidve kapely príjemné prekvapenie. Na vydaní sa podieľalo 5 európskych labelov takže nebude problém to nájsť niekde v distre.

Jan IP



nedeľa, 12. marca 2017

GALADRIEL "Lost In The Ryhope Wood" CD 2017 (Pařát)

Táto kapela je stará, ako Slovenská metalová scéna sama. Je to jeden z posledných dinosaurov na Doom/Death scéne Slovenska. Ich frontman Dodo, neúnavne ťahá túto káru, hore dole a presviedča každého o svojej pravde,muzikou.
Ich nová nahrávka vyšla ko príloha k časopisu Pařát, čo je podľa mňa parádny ťah a v neposlednom rade asi aj budúcnosť CD nosičov.
CD obsahuje 8 songov z ktorých dva sú ako demo verzia (aj s horším zvukom,lebo sú z roku 2003). Skladby boli nahrávané v Grécku, v štúdiu Grindhouse pod taktovkou George Bokosa (Melechesh). Jednoznačne musím prehlásiť, že zvukovo sa jedná asi o top nahrávku tejto kapely. Hudba je ten pravý old school death/doom, presne ten, čo sme počúvali začiatkom 90 tych rokov, keď nás ohromovali ranný Gathering/Tiamat/Paradise Lost a podobné veci. Presne tieto pocity vo mne vyvoláva počúvanie tejto nahrávky. K tomu pridajte ešte nástroje ako husle,violin a atmosféra je na svete. Striedavý murmur so ženským vokálom, dobré riffy, fajnovečka! Fakt sa to dobre počúva a hneď sa to vryje pod kožu. Nemôžem nič, len odporúčať.
Jediná vec, čo sa mi tak trocha nepáči, je obal. Ale to je vec vkusu a ja ho mám asi dosť odlišný. Ináč nemôžem tejto nahrávke absolútne nič vytknúť! Bezkonkurenčne jedna z najlepších vecí roku 2017 čo sa na Slovensku v tomto štýle urodilo!!!
A že starého psa, novému zvuku,nenaučíš???

-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

sobota, 11. marca 2017

5.3.2017 - ČAD, CATASTROFY, JAKUBYSKO, PIVNICA - DK ŽSR Zvolen


Pro Music majú na starosti mnoho rôznych kultúrnych udalostí vo Zvolene a bolo len otázkou času, kedy zabrúsia aj do extrémnejších a tvrdších vôd. Dobrou príležitosťou na to bolo aktuálne turné Čad a Catastrofy, ktorý niekoľko víkendov po sebe brázdia po Slovensku a Čechách. Toto bol ich prvý koncert turné a tak to bolo treba tourbus poriadne nakopnúť. Miesto konania vybrali kultúrny dom ŽSR, kde chalani robia väčšinu svojich akcií. Obavy z veľkosti priestoru sa rozplynuli ako náhle sa sála začala napĺňať známymi aj neznámymi tvárami. Nesmierne potešujúce bolo vidieť ľudí aj z ďalej ako sú okolité dediny. Mnoho známych xichtov som videl po dlhšej dobe a tak bolo príjemné si s nimi zase štrngnúť. Dokopy tipujem tak 250-300 ľudí čo je si myslím úplne skvelá účasť. Začiatok bol takmer načas podľa plánovaného harmonogramu a Pivnica dostala priestor na pódiu ako prvá. Hneď na úvod na seba prezrádzajú, že na takéto veľké pódium nie sú zvyknutý, no podpora z pod neho v podobe prvých roztancovaných a zábavychtivých fanúšikov im dodala odvahu. Pivnicu som sledoval tak na polovicu vďaka rozptyľovaniu sa s kadekým naokolo. Jakubyskových chlapčiskov, ktorý po Pivnici preberali štafetu poznám ako svoje smradľavé bagandže, no aj tak sa na ich koncert vždy veľmi teším. Ich tvorbu hlavne z poslednej split LPčky im žerem aj s navijakom a tak ako vždy aj teraz je to naživo odmakané naplno. Na úvod zapílili novinku a potom už dreli staré známe odrhovačky. Zo začiatku to trochu z PAčka plešťalo a gitara sa mierne strácala no po dvoch troch skladbách je už všetko v cajku. Zvuk mal celý večer pod palcom Mirči Sevák, tak som sa žiadneho prúseru z tejto strany neobával. Jakubysko opäť nesklamali a potvrdili, že patria k tomu najlepšiemu čo tu máme. Je čas ovlažiť si ústa. Pri vetraní sa pred DKčom sa nejak zahováram a do sály vbieham, keď sú Catastrofy už rozbehnutý. O tejto kapele sa v poslednej dobe hovorí až až a neni takmer možné si ju nevšimnúť. Aj napriek tomu ich vidím naživo dnes večer prvý krát. Ľudia pod pódiom sú už pekne odviazaný kapela sa snaží čo to dá. Image, štýl, prejav a všetko okolo je u Catastrofy v old schoolovom trash core štýle 80-tych rokov. Muzikantsky precízne zvládnuté, spevák šouman a nechýba tomu nič čo tento štýl potrebuje. Ale keďže ja som asi najhorší trash metalista v okolí tak to nejak detailne rozoberať nebudem. U mňa dnes večer na pódiu OK, ale doma z nahrávky asi nie. Na záver Čad. Jednými ospevovaný, inými zatracovaný. Máš to Pišta ťažké ty vyvrhel, hehe. Opäť, tak ako si už v poslednej dobe zvykáme, nabehli na pódium len vo dvojici. Áno, súhlasím trochu s názorom, že tá basa tam chýba no aj napriek tomu vedia Pišta s Valérom narobiť stále solídny nátresk. Striedajú sa nové skladby so staršími legendami opradenými hitmi ako piče idú do polusu, alebo varič pika. No a keď som už spomenul toho Valéra, kurva fix chlape, to čo ty dovádzaš za tými bicími?????!!!!! Ale to však vy všetci vlastne dobre viete. Myslite si kto chcete čo chcete, mňa Čad hlavne naživo stále kurevsky baví. Po koncerte ešte kupujem tričko Jakubysko,(ÁNO!!!! Jakubysko majú tričko!!!!!) a spokojný v neskorej nočnej hodine opúšťam priestory kulturáku. Dúfam, že chalanov z Pro Music táto vydarená akcia nakopla a bude to zas aspom z času načas vo Zvolene hrmieť.

Jan IP