DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 10. decembra 2017

DEHYDRATED "Resurrection" CD 2017 (Immortal Souls Productions)

DEHYDRATED by boli jedna z trend určujúcích kapiel, keby si nedali asi 20 ročnú prestávku od ich poslednej nahrávky. Boli prvá kapela na Slovensku, ktorej vyšlo CD (Bolo to splitko s Bestialit) a sľubnú dráhu death metalovej kapely zbrdzdili veci ako drogy a aj odchod gitaristu Braňa do zahraničia. Po návrate obnovil kapelu, kde nezostal už kameň na kameni a okrem neho pribral ľudí, ktorých už Slovenská scéna viac menej preflákla a po prvopočiatočnej rošáde z reunionu sa im zostava ustálila a šľapú na plné guľe!!! Vydanie CD bola len otázka času a iný a trefnejší názov si ani zvoliť nemohli. Znovuzrodenie.
Vždy sa mi páči ako starý fotríci musia sa vratiť na scénu a ukázať tým sračkám, ako sa z hovna pletie bič! Takto to je aj v tomto prípade. Väčšina kapiel už svôj death metal kríží aj s kozou, Dehydrated si zvolili starú vyšľapanú cestu, zarastenú machom a pavučinami. Old school death metal so všetkým, čím ho milujeme. Cd je pomerne krátke, kedže obsahuje len 6 skladieb z čoho je jedna coverka od Massacre. Pre mňa je top skladba "Don´t laught you´re dying". Má v sebe hitovejší potenciál, teda najhitovejší odhliadnúc od coverky Massacre.
Ináč,ako som už napísal, nájdete tu všetko čím bol starý old school death metal zaujímavý, akurát ma trocha mrzí, že nesadili aj kartu na starý zvuk, ale ten vám tu už nikto a nikde nedokáže urobiť. Analogové štúdia sú fuč a sterilita digitálných štúdii vlastne zabíja aj death metalový zvuk. ale s tým sa už fakt nič nedá robiť a mladá generácia detah metalovýcg fanúšikov je už na toto zvyknutá.
Podtrhnuté, podčiarknuté, až chcete poriadnu dávku death metalu, nech sa páčí. Videli ste ich už naživo určite, takže až ešte toto CD nemáte, napravte tú chybu!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 8. decembra 2017

ŠANOV 1 „On the shit“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

V dobách dávno minulých bolo veľa kapiel a veľa nahrávok, ktoré odvial čas a dnes si na ne spomenieme len vďaka Papagájovým reedíciám. Vďaka mu za ne. Ale je niekoľko takých, ktoré by sme radi znovu oprášili, no do ich znovuvydania to bolo už aj dosť nemožné. Po albumoch Davovej Psychózy prišiel rad aj na iné punk-šperky. K nim patrí aj druhý album teplických punkov Šanov 1. Pôvodne vyšiel 2 roky po surovom a neučesanom debute „Konec světa“ (ktorý mám dodnes rád presne pre tú surovosť a nedokonalosť), no na vinyle sa objavil až teraz, cca štvrťstoročnicu po vydaní na cd a kazete. Zbierka 12 songov, z ktorých mnohé za ten čas skončili vo výkladnej skrini „Skvosty českého punku“ dostala tradične vylepšenú zvukovú fazónu. Tento album je zvukovo ošetrený parádne, no niekedy sa mi zdá až trošku moc uhladený. Najmä pomalšie veci („No fun“, „Vlastenec“, či angličtinou postihnutá melodická „What for“) znejú síce skvelo, no chýba mi tam tá neurvalosť, pričom rýchlejšie veci ako „Hej hou“, „Neverending story“, „Idioti“ či „Zlatý oči“ by v pohode splynuli aj s vecami z debutu, bo sú dostatočne surové a intenzívne (samozrejme s čistejším zvukom a presvedčivejšími hudobnými výkonmi), no hlavne plné zmien. Ale napríklad niektoré pomalšie veci majú zas naopak skvelú atmosféru, ktorú mám na mnohých starých kapelách rád, napr.: „Brouček“ (uvoľnená, ľahšia záležitosť v duchu Znouzectnost, s krásne zvonivou basou v úvode), „Krysy“ (z tej vanie divná melanchólia a mrazenie), ale v podstate aj „Šlem“ (tá by mohla byť aj trošku nápaditejšia, bo na rozdiel od ostatných songov plynie poklidne v jednom tempe), alebo najstarší song „Na běžícím pásu“, ktorý vo mne od prvého počutia (už na prvej Rebelii) vyvoláva pocity beznádeje a márnosti života. Neublížil jej ani čistejší zvuk a celý album dôstojne uzavrela. Ticho po jej doznení je hmatateľné... Kapela pekne narábala s atmosférou už na debute, no tu to chlapi dotiahli do dokonalosti. Samozrejme aj tu najviac uši trhá jedna z typických značiek tejto kapely, Šantrůčkov nezameniteľný mekotavý prejav, na ktorý si zvyknúť vždy chvíľku trvá, no neviem si predstaviť tieto songy s iným hlasom. A druhou vecou je text jedinej nespomenutej skladby. O tomto pamätníci vedia svoje. Inak tento album ani po rokoch nemá vážnejšie nedostatky a spolu s debutom pútajú náležitú pozornosť i dnes.

-Majto C.-


štvrtok 7. decembra 2017

DISSEKERAD "VI" 7"EP 2017 (Phobia Rec.)

Ďalšie  EP od Švédských crusterov na ich materskom vydavateľstve  je číra radosť. Mám rád nájeby typu sedempalec na 45´tke, to sedíte zväčša rovno pri gramci a v kuse otáčáte. Presne ako v prípade nových 4 songov od týchto fotrov a pamätníkov Švédskeho punk/d-beatu. (Kapela je poskladaná z účastníkov zájazdu z kapiel ako Makabert Fynd, Avskum,Krigshot,Totalitär). Takže až máte pochybnosti o ich presvedčení, rovno to hodťe za hlavu. Otvorte si jedno extra silné pivo, sadnite si a vypeckujte to. Preletí to vašou hlavou,ako guľka pri Ruskej rulete. 4 songy surového raw soundu, uvrieskaného revu a disbeat rytmu, proste nikoho za triezva nenechá stáť len tak. Energia sa dá krájať a surovosť k tomu máte ako bonus. Texty v rodnom jazyku a bez prekladu v booklete, kto by sa stým aj sral. Krič,ako ti narástol jazyk, to len mi si tu liečime nejaké mindráky s angličtinou.
Až miluješ spomínané kapely,nič nerieš,ihneď ber a až chceš rozrhať gate muzikou, skús!
-Lepra-

BANDCAMP

štvrtok 30. novembra 2017

NAPALM RAID "Wheel Of War" 12"LP 2017 (Rawmantic Disasters/Phobia Rec.)

AAAAAAAAAAAAAA!!!!! Konečne je vonku ich nový album!Týchto Kanaďanov priam milujem. Ich poňatie dis beatu, je proste úchvatné a trčí von z priemeru týchto kapiel na kilometre.
Je to aj možno ich štruktúrou riffov a hlavne faktu, že metalický crust sa dá hrať aj zaujímavo a hlavne ,nie nudne. To je tu ten hlavný faktor, kedže pri podobných kapelách sa už pri tretej skladbe strácate v monotónosti, tu každú skladbu pekne rozoznáte. Na zaujímavý kokteil potrebujete, zaujímavý zvuk. Toto balancuje už na hrane škandi crust zvuku,ale predsa si to zachováva svôj feeling,takže to tam nemôžete priradiť. Potom sem hodíte klasické Discharge riffy,ale pridáte tomu trocha nápaditosti a chytľavosti. To toho všetko trhajúcu basu a hlavnú devízu a zároveň poznávací znak tejto kapely: Spev! Ano tu robí spev muziku. Hovorí sa,že dobrý spev je ako ďalší nástroj v kapele a tuto to platí doslova. Znie to ako štekot chorého psa,ktorý práve umiera ale ešte ho trápi besnota a vymlátené zuby! Paráda!
Ináč tu nájdete všetko čo potrebujete k tomu,aby ste tento štýl milovali ,myslím tým všetko od Discharge,cez Wolfbrigade až po špinavosť starých Bathory (od nich nahrali raz už aj cover).
Neviem sa dopočúvať tejto nahrávky, pre mňa absolútné peklo v tomto štýle! Mńamka!
Nadprirodzene odporúčam!!!!!
-Lepra-

BANDCAMP





pondelok 27. novembra 2017

POSTCARDS FROM ARKHAM – Manta (2017, MetalGate, 40:31)

Keď sa metalom a potom hlavne jeho extrémami zaoberáte vyše tridsať rokov, ľahko dospejete k pocitu, že ste už počuli všetko a objavovanie nových vecí u vás skončí na vedľajšej koľaji, lebo už žiadne nové veci nie sú. To naštve, predsa len chcete počuť niečo ak už nie vyslovene nové, tak aby vás to oslovilo nejako inak než bežne. Len kde to vziať a nečarovať? Už nejaký čas som v časopisoch a na nete narážal na hojné zmienky o havířovskej kapele POSTCARDS FROM ARKHAM. Tak reku poďme na to, Lovecraftovo dielo mám rád, aj ho zhudobňujú zástupy tvrďasov, otestujme, ako to vyzerá v post a progresívnom podaní. Nie že by som sa v týchto veciach rochnil 24/7/365, ale niečo z toho baví, aj nejaké takéto koncerty som už zažil.
Na Youtube som natrafil hlavne na tvrdé skladby tohto spolku, ani nie veľmi post, ale haluzné atmosférické rubárne s často fakt strhujúcimi linkami, tento vír ma vtiahol naozaj hlboko, zaujali viac než väčšina súčasného atmo/melo black a death metalu. Tvrdé, divoké, atmosférické, vokály zloba a celé trochu inde, proste prekvapenie. Viem, že majú už tri albumy, pustil som sa do aktuálneho „Manta“, vydaného pred pár mesiacmi. Je na ňom deväť kusov za sympatických štyridsať minút, teda žiadne kilometrové post- plochy, nálady a halucinácie, skôr klasické skladby na počúvanie i koncerty. Hudobne ťažko zaraditeľná záležitosť, silne atmosférický a svojský mnohovrstvový materiál, v ktorom samozrejme nájdete klasické postrockové výrazivo vrátane „trademarkových“ postupov, nálad a znenia, viacero skladieb je skôr inštrumentálnych a atmosférické nárezy ako napríklad „The Kvlt Ov Dream“ sú možno aj v menšine. „Manta“ však rozhodne boduje mnohovrstvovosťou, atmosférou tajomna, vášne, mrazivej neistoty a divnej melanchólie, kontrastmi divokých a uvoľnených plôch, bohatými aranžmánmi s pôsobivým začlenením husľových a klavírnych liniek a širokou škálou vokálov od growlov, revu, zastretého šepotu po recitáciu, k slovu sa dostane aj ženský element, je tu toho hojne a zároveň neprepchato. Miestami táto hudba pôsobí ako stret 90-kového atmo-extrému a novodobých post- výletov do iných dimenzií, možno že práve to ma na nej baví najviac.

Martin Lukáč



CONTWIG „Freibad“ LP 2015 (kooperácia)

Ďalší z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku, ktorý skončil v zabudnutí pod záplavou starších vecí. Tak si teraz sypem popol na hlavu, no teší ma fakt, že muzika v jeho drážkach ma baví rovnako ako keď som si ho priniesol domov.
Od prvej spätnej väzby v „A sleepless night“ zaútočí táto francúzska partička zbraňami silného kalibru. Pomalé tempo s matematickými gitarami a šialencom s mikrofónom. Jeho rev dodáva už aj tak dostatočne neuchopiteľnej hudobnej produkcii na väčšej chaotickosti. Nie je veľa kapiel, ktoré dokážu produkovať takúto formu šialeného hardcoru, kde počujete mix riffov Behold the Arctopus, noise rockovej gitary s vreskotom šialenca ála Meshuggah, no viac výškovejším. K tomu bubeníka striedajúceho protirytmy s grindovou klepačkou a stredným tempom, to všetko vždy len na pár taktov. Jednoducho rana na solár, ktorá okamžite vyrazí dych. A keď chvíľu vydrží bubeník držať jeden rytmus, menia sa gitary. Iné to nie je ani v nasledujúcich songoch „Full of rage“ a „With the target of my knife“, ktorá je navyše plná prevažne pomalších temp. A keď sa v polovici objavi emocorová pasáž s vybrnkávanými čistými gitarami a hovoreným slovom za decentného vyklepávania, ktorá v podstate vydrží až do konca, je to zmena ako sa patrí. „As only doubt“ začne bubeníkovým klepaním, akoby pokračoval song predošlý, do čoho po chvíľke zaburáca basa a zakvília gitary v svojich šialených linkách. Gitary sú tu obzvlášť vydarené a jeden znepokojivý repetitívny riff sa začne prepletať zmenami rytmu a spolu s bicími nakoniec gitary pekne vygradujú v záverečnom finále. Druhá strana tiež nešetrí zmysly ani trochu a hneď songom „But afterall“ pokračuje tlak na zdravý rozum po všetkých stránkach. No najväčší útok príde v nasledujúcej smršti „From mars“, kde po grindujúcej klepanici prídu sekané gitary jak z debutu čechov Sebastian „Sny o Marii“, aby sa nenápadne preliali do záverečnej kľudnej pasáže. Po nej nasledujúca „Everything you hate“ zostane verná názvu a naplní vás nepokojom rovnakými prostriedkami ako song predošlý, len pasáže sa striedajú v iných poradiach a pomeroch. Nič nám nezostane dlžná ani záverečná vec „(and) Love is just a single tiny dot“. Znovu rev psychopata do pokrútených gitár a šialene tepajúceho rytmusmajstra. Jedno sa tejto kapele uprieť nedá. Keď rozlúsknete škrupinu neprístupnosti tvorenej šialeným hlukovým terorom, objavíte množstvo muzikality a dokonalej harmónie skrytej pod nánosom spätných väzieb a surového hluku, ktoré naoko neladia. A ešte keď si uvedomíte, že nahrávka je v štúdiu len znovu zmixovaný živák, nebudete chápať asi rovnako ako ja. Títo chlapci asi nie sú z tohto sveta, čo môže potvrdiť každý, kto ich videl na pódiu v Seredi napredposlednom Ffud feste. Ak niekde v distre uvidíte tento nenápadný obal a máte radi šialenú formu hardcoru, isto po ňom siahnite.

-Majto C.-



sobota 25. novembra 2017

PIVNICA „Pod lampou je najväčšia tma“ 7“EP 2015 (Ventilatorr Rechords)

Je toľko kapiel, ktoré objavujem až s odstupom času, pričom ich mená registrujem dlhodobejšie. V súčasnosti však je toľko vecí a titulov, že mi všetky „objavy“ trvajú dlhšie ako by som sám chcel. Do tejto kategórie spadá a j tvorba tejto banskobystrickej punk-úderky. Kúpil som až ich posledné vydanie, ktorým je práve tento sedempalec a aj ten až dva roky po vydaní. O to príjemnejšie prekvapenie na mňa čakalo v jeho drážkach.
Keď sa kotúčik roztočil, zažblnkotala príjemná akustická pasáž úvodnej „Človek ako nástroj smrti“, po ktorej nastúpi ostrý gitarový riff a rozbehne hardcore-punkové besnenie par excellence. Čistá škola česko-slovenského hc-punku, aby som bol presnejší. V nástupe gitár mi to evokuje trochu Kritickú Situaci, no s nástupom spevu je to Davová Psychóza či Ilegality. Našľapaný, svižný song s mierne melodickou gitarou a striedaním nasratých vokálov. Intro v druhej „Legendy idoly“ obstará výrok Judáša slovenského punku, pána „za tradičnú bielu rodinu“. Potom sa ozve melodická vyhrávka, taká tradičná žánrová. Potom zas len nášup, striedanie spevov a duniaca basa. Tempo opäť nachvíľku spomalí v úvode „Obete peňazí“, no dlho to netrvá a svižný nápor punku nás zatlačí k zemi. Po otočení na druhú stranu „Kolobeh energie“ zas roztočí kolotoč rýchlostí, aby v refréne v strednom tempe pripomenul ďalšiu zabudnutú partičku HT, hlavne spevom. Nasledujúci song „Čo ich spája“ otvorí pekná vyhrávka. Celým songom sa nesú pekné melodické riffy a ozve sa aj vkusné, jednoduché sóličko. Tempovo smršť ako aj v ostatných. A v tomto duchu je aj záverečná „Maličkosti“ otvorená skvelými gitarami, aby dodržala intenzitu zbytku materiálu a uháňala vpred závratnou rýchlosťou, spestrená ďalšou melodickou vyhrávkou. Skvelá vec. Nedokážem vybrať len jednu, ktorá by vyčnievala nad ostatné. Materiál parádne drží pokope a dobre ide do ucha, čomu isto napomohol aj parádny zvuk. V každej skladbe je niečo, čím upúta.
Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. Ak si fanda tohto žánru a nie si spomalený ako ja, isto už týchto 6 songov poznáš odpredu-odzadu, ak nie, isto ešte nejaký kus z 250 vydaních čaká na svojho majiteľa.

-Majto C.-


AKEPHALOS "Headless Demon Angel" CD 2017 (Immortal Souls Prod.)

Zase musím básniť na adresu Jura Haríňa. Kým ostatné vydavateľstvá sa predbiejhajú,akú sračku a vrznutie vydajú od momentálne letiacich kapiel, tak Juro sa sústreďuje na neznáme ,ale kvalitné záležitosti. Takým ja aj tento one man project AKEPHALOS z Ameriky. V živote som o tomto projekte neočul, no vedel som, že to bude kvalitka. A teda aj je!!
V prvom rade musím uznať nesmierné kvality gitaristu a maníka čo to celé spáchal Brandona Bolinga. Jeho hudobný vkus ťažko formuloval Morbid Angel a presne tomuto odpovedá aj jeho muzika. Technické kvalitné riffy, ktoré na rozdiel od iných kapiel, neskĺzavajú do nudy ale celkom vkusne ženú do predu, nenudiacu muziku.
Špeciálitkou nahrávky,ale podľa mňa sú sóla! Áno čítate dobre. Pri sólách zistíte , že dotyčný pán má celkom široký záber, čo sa týka muziky, takže v jeho sólách budete počuť vlyv naozaj všetkého, od country,cez heavy metal ,filmovú muziku až po spomínaný Morbid Angel. Platí pravidlo v muzike, že než by si mal nahrať zlé sólo, radšej ho nenahraj. Tu som nenašiel ani jedno zlé, každé sólo dáva zmysel a to ich je tu teda požehnane dosť!!
Album má cez 40 minút a vôbec nenudí. Predsa som len vyrastal aj ja na Morbid Angel,takže som sa len potešil,že si ich niekto takto poctil.
Nemôžem povedať krivého slova na túto nahrávku, až miluješ Morbid Angel (nie ten posledný), tak si oblížeš aj prsty na nohách!
-Lepra-

BANDCAMP


pondelok 20. novembra 2017

SAMORAST „Samorast“ 10“ 2017 (Kutač Krju/Rosa Punx Collective/Amygdala)


Keď sme sa vo februári vydali do Spišskej odohrať jeden z dvojice koncertov s Rosa Parks a Apolita, netušil som, aké zjavenie ten večer otvorí akciu. Tým bolo zoskupenie Samorast. Štvorica mladých ľudí, ktorých kvalitná produkcia a úprimný prejav ma dostali na prvý dojem a dodnes sa na tom nič nezmenilo.
A presne taký je aj album, ktorý kapele vyšiel toto leto v kooperácii troch labelov na desaťpalci s pekným motívom na obale. K tomu priložený booklet s textami a reportmi na všetky dovtedy odohraté koncerty + nejaké zamyslenia sa členov kapely a vydavateľov.
Hudba samotná je pre mňa ako z iného sveta. Hneď úvodný riff v „Nedovoľ“ drapne za srdcový sval a stláča ho podľa bpm kapely. Po rýchlej časti sa ozve žblnkot vybrnkávania a mierne tempo, ktoré zmiznú v paľbe bicích a drhnutiu strún a striedaní spevov Paľa a Wrba za bicími. Textovo reflexia posledných mesiacov, kedy sa masy zmietajú v médiami a konšpirátormi vyvolanom strachu z neznámych nepriateľov našich tradičných hodnôt. Plynulo na ňu naviaže „Evolúcia revolúcie“, keď po jemnom úvode vyštartuje beštiálny riff s podporou rýchlych bicích a striedaním spevov. V strednej, pomalej, až emo-corovej časti sa ozve gitarka v duchu Kritickej Situace, aby sa plynulo vrátila divoká sloha. Textovo pľuvanec na všetkých súčasných pc-revolucionárov, ktorý vymenili ulice za klávesnice a päste dvíhajú len virtuálne. „Zmysel slovám“ začína po vzore The Citadel s vybrnkávanou gitarou a pomalým, postupne na intenzite naberajúcim nástupom s parádnym spevom. Príjemná pomalšia emo-hardcorová vecička, ktorá spätnou väzbou prejde do rýchlej „Tiene veľkomiest“ o bezdomovcoch a ich vyčlenení zo spoločnosti. Tiež pekne intenzívna a členitá skladba. Druhú stranu parádnym riffom otvorí ďalšia vec na aktuálnu tému utečencov „Zober si ich domov!“. Pod ostrou gitarou pekne zvoní basa najmä v pomalších častiach. V rýchlejších sa ozvú až blackmetalové rezačky. Pre mňa asi top song tejto platne. „Sami pre seba“ je kratučká miniatúra, ktorej názov napovie textový obsah. Do vybrnkávanej gitary sa mení tempo bicích od úvodnej klepanice až po záverečné pomalé údery. „Cesta stráca sa“ je opäť svižný hardcore-punk s gitarou vykresľujúcou rôzne vyhrávky a zvonivou basou dodávajúcou songu hlbší zvukový rozmer, k tomu rýchle a nápadité bicie a množstvo skvelých zmien. „-A,-Y“ v pomalom tempe s peknou basovou vyhrávkou ma zaujala už na spomenutom koncerte, bo ukazuje jemnejšiu tvár kapely a napriek odlišnosti stále tvorí so zbytkom songov jednoliaty celok. Pripomína mi to „Biely holub zostrelený“ z druhého dema Galanťanov. Tiež jedna z výraznejších vecí. Dúfam, že kapela bude pokračovať v nastúpenom trende a ponúkne nám ešte veľa vecí v podobnom duchu ako sú tie na tejto nahrávke. Pre mňa jeden zo sviežich vánkov našej zatuchnutej scény.
Doporučujem zohnať bez otáľania, bo vyšlo len 130 kusov tohto skvostu.

-Majto C.-

nedeľa 19. novembra 2017

PRŮMYSLOVÁ SMRT „Invaze změn“ jednostranný 12“ 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Jihlavská úderka Průmyslová Smrt má na konte množstvo titulov, no ja mám len ich 3 sedempalce s rôznymi bandami a tento samostatný titul, ktorý je lahôdkou už pre oko. Pekne graficky spracovaný vinyl poteší každého zberateľa.
O hudobnej náplni som si po skúsenosti s posledným splitkom s The Tchendos už ani nedovolil pochybovať. Ich nekompromisný, extrémny hardcore som si obľúbil ešte viac ako predtým. 15 zbesilých peciek, ktoré tvoria náplň tejto nahrávky vás nenechá na pochybách s kým tu máte do činenia. Od úvodného riffu v „Guerilla bomb“ vás zmietne vlna besných bicích ženúcich neľútostnú gitaru s beštiálne vrniacou basou, nad všetkým agresívne freneticky štekoce Miči jedovaté slová plné hnevu a zloby. Fastcore s thrashom a hutným hardcorom. Úplne úchvatná anihilácia zmyslov, kedy vás obtekajú rýchlo sa striedajúce pasáže jednotlivých rozbesnených, krátkych songov. Guľometné dávky otrávených guliek priamo do čela v rýchlom slede. Na prvé počutie si ani neuvedomíte, že vás odstrelili. 15 guliek za cca 13 minút napovie o aké extrémne vyhladenie sa jedná, pričom nejde len o primitívne tlačenie na pílu, ale každá skladba je pekne štrukturovaná a plná rôznych zmien, stopiek a medzihier. Suverénny a nekompromisný výprask aký zdobí aj ich živé vystúpenia. Ak máte radi takéto prevedenie hardcoru, isto už tento skvost doma držíte. Ak tak niekto ešte neurobil, mal by to napraviť.

-Majto C.-




NA KREV „v/a“ LP 2014 (kapely vo vlastnej réžii)

Jedna z nemnohých výberoviek v mojej zbierke, ktorú som si však kúpil hlavne kvôli kapelám, ktoré na nej sú. Neváhal som preto ani chvíľku, keď som ju videl v ponuke. Kapely si ju vydali spoločnými silami a hoci je už dnes predsalen staršieho dáta, muzika na nej stále znie sviežo a texty tiež, žiaľ, nestratili na aktuálnosti ani za mak.
Úvod obstará skladba „Ježíš na výrobním pásu“ od ALIUSTERRA. Ostrý, valivý punk v strednom tempe, ktorý vystrieda svižná „Podvod svět“ brňákov MACGYVER (jedna z kapiel, kvôli ktorej som po tejto platni skočil) v ich tradičnom štýle s parádnymi gitarami a osobitým spevom. Parádnou gitarou v úvode je opatrená, rýchlo šľapúca „Něco si přej“ INNOXIA CORPORA (druhý dôvod kúpy). Kepela vo vrcholnej forme ma vždy udrží v plnej koncentrácii.. Od prvého počutia naživo až do dnes sa mi ich tvorba pozdáva stále viac. Ich sliezsky hardcore-punk je stále vyzretejší. Intenzitu výberu posunie ešte ďalej „Osudová přitažlivost“ juhočechov DEZINFEKCE. Ich drsné poňatie tohto žánru mi tiež pekne hýbe bunkami vždy keď sa na mňa ich tvorba valí z reprákov. A hoci je tento song na ich pomery viac v strednom tempe, vyhladzuje rovnako. Potom Aliusterra pridá ešte do kotla minimalistickú rychlovku „Granule pro hlídací psy“, aby záver prvej strany zahltili svojou špinou EVIDENCE SMRTI drsným crustcore výplachom „Běžný občan?“. Členitá a nápaditá vec vo svižných tempách, ktorá má výborný spád a prospievajú jej aj spomalené pasáže. Nevedel som si predstaviž tvorbu brňákov na jednom nosiči s ostatnými kapelami, ktoré sú predsalen žánrovo kdesi inde, no pri počúvaní mi to absolútne neprišlo a ES som identifikoval len vďaka záhrobnému prejavu vokalistu. Aj po tejto stránke skvelé.
B-čko otvorí Dezinfekce druhým príspevkom „Vždycky víc“, ktorá sa mi pozdáva viac ako prvý song. Je členitejšia a tempovo rôznorodejšia, no stále surová až na kosť. Gitary úplne až masakrujú. „Nikdo, kdo by se divil“ Macgyver začne basovou linkou jak od NoMeansNo a v strednom tempe si pokojne plynie v sekaní tlmených gitár, aby v refréne rozochvela zmysly ostrými tónmi. Príjemná vecička, ktorá by isto nezanikla ani na ich zatiaľ jedinom albume „Panthalassa“. Posledný príspevok Aliusterra „Nože“ začal gitarami, ktoré mi zvukom a jednoduchosťou pripomenuli dávny album „Zen arcade“ amíkov Husker Du. Aj tretíkrát ostrá punkovka s drsným hlasom a osobitými linkami gitár, ktorej hrany otupí až pomalá, valivá úvodná časť songu „Závist“ Evidence Smrti, ktorá sa však vzápätí prehupne do uklepanej smršte v slohe, no netrvá dlho a ozve sa opäť valivé dunenie bicích a parádne riffy gitár. Posledná sloha nám znovu vyklepe kožuch v rýchlosti. Skľudnenie príde s úvodom songu „Zbytky“ Macgyver, ktorá sa opäť v stredných tempách s výraznou basovou linkou a decentnou vyhrávkou gitary v slohách plazí a omotáva medzihrami a drsnými refrénmi. Skvelá vec. Absolútny záver celej výberovky je v réžii Innoxia Corpora a ich strednotempovej „Zbytečný člověk“, ktorá plní funkciu dokonalého záveru dokonalo. Valí si to k záveru, kde ešte mierne spomalí a striedajú sa parádne vyhrávky a keď skončí, vždy mám chuť pustiť si celý album znovu.
Veľmi dobrá výberovka je to. Parádna, účelná, jednoduchá grafika, červený vinyl a priložené cd. Veľkým plusom tejto kompilácie je, že skladby držia pekne pokope ako jeden celok a vôbec nevadia odlišnosti zvukové, interpretačné ani iné. Úplne plynulo sa prelievajú jedna do druhej a navzájom sa vkusne dopĺňajú. Myslím, že v tomto sa „Na krev“ nič len tak nepriblíži.

-Majto C.-



utorok 14. novembra 2017

HNISAVÝ PROCES "Zahnívanie spoločnosti" CD 2017 (Slovak Metal army)

Priznám sa, že tento krok som od Jura nečakal. To že niekto vydá túto už dávno zabudnutú nahrávku na CD, to by ma ani vo sne nenapadlo. Jedná sa o demáč z roku 1992 a bol jediný, lebo kapela po sebe nezanechala nič iné. HNISAVÝ PROCES neboli žiadnou kultovkou, neodohrali veľa koncertov a ani toho moc nevydali, no táto nahrávka sa zapísala do histórie, nie svojou kvalitou,.alebo originalitou,ale tým, že bola v tých rokoch možno jedna z piatich nahrávok v štýle grindcore, ktoré na Slovensku vyšli. Začiatok 90 rokov síce zahŕňal plno projektov (Lues De Funes,Abortion, Imbecilofília atd..) ale len zlomok z nich sa rozhodol nahrať svoje pokusy. Jedna z mála nahrávok, bola práve aj táto. Nič kvalitné, nič výnimočné (totálna kopírka starých Napalm Death), no naše . Obsahuje 19 vecí z čoho prvý a posledný song je vlastne ukradnutá industriálna vec od Napalm Death "Harmony Corruption" (vyšla na EP "Suffer The Children").
Ale aj tak historický mílník aj keď zvuk je ako z tých rokov ale na moje prekvapenie neznie až tak na hovno, ako som ho mal ja doma na kazete (ano asi 5 kópia). Keď to vypeckujete,tak sa to dá a dokonca texty v rodnom jazyku , sú celkom zaujímavé, keď tak škrekom a murmurom ich odriekavajú.
Starý bardi sa tomuto CD určite potešia a mladý majú možnosť spoznať pravek grindcore na Slovensku.Dôstojná poklona tejto nahrávke je toto CD.
P.S. Obal nakreslil dokonca Luisma z Haemorrhage.
-Lepra-

Slovak Metal Army

nedeľa 12. novembra 2017

BOMBY NA NITRU fest 11.11.2017 NItra, Mariatchi Pub

Nápad na koncert v Nitre sme už nosili dlho v hlave, akurát nám do kariet nehral fakt, že moji kolegovia z kapely majú ešte iné kapely a k tomu aj náročné zamestnania. Takže dohodnúť si koncert, dá občas fušku. Navyše, aby to nebolo jednoduché, tak sa v našich radoch objavil aj nový gitarista, ktorý je takpovediac ešte v zácviku u nás a toto mala byť jeho premiéra. Klub Mariatchi na tento fest bol zvolený náhodne, kedže Stará Pekáreň bola týmto dátumom obsadená a navyše ani moc sa mi tam nechcelo, kedže tam, keď príde 100 ľudí, tak máte pocit, že je tam poloprázdno (alebo poloplno, záleží či si negativista,alebo pozitivista). Mariatchi, okrem toho ,že je neslávne preslávené tým nazi incidentom, má príjemnú atmosféru, a poriadný výber skvelých pív. Koncertný plac je určený tak na 60 Ľudí a v tento večer bola jeho kapacita prekročená o 100%.. Takže sa nedalo dýchať,ale na druhú stranu, každý si to vychvaľoval. Zvukár a náš gitarista v jednej osobe ináč mal blízko k tomu,aby nezošaľel, kedže jeho aparát sa sem nevôjde a tak improvizoval s požičaným, menším aparátom, ktorý celkom obstál a zakaždým aj hrozilo, že nám vypadne elektrika,kedže tento klub nie je stavaný na kakofonické melodie. Ináč Mariatchi mi príde, že z neho bude také Nitránske CBGB.
Takže sa postavím na najnevdačnejšie miesto počas koncertu (vyberanie vstupného).
Medzi tým svôj rachot spúšťajú zástupcovia Slovenského noise core, už v novej zostave, doplnený o zbustrovanú pílu. Ano čítate dobre. Týmto decibelovým maniakom a kakofonickým bohom, už
SEDEM MINÚT STRACHU
nič nie je sväté. A to je dobre. Ľudia vybuchujú salvami obdivu . Proste je to hluk na tých najvyších
možných otáčkách. Dobrá práca.
Ľudí pri tom neustále pribúda, neviem či je to dátumom skončenia prvej svetovej,alebo nemajú čo na robote,ale zlieza sa tu celá plejáda milovníkov tvrdej muziky, ktorých som už dlho,dlho nevidel. Bál som sa, že dajú prednosť mrtvolám Ex Tip, ktorý hrajú v pekárni a ich "turné" spočíva v tom, že v každom meste pokrstia album. Presne pre toto nikdy nekrstíme naše nové albumy.
Druhý nastupujú Stropkovský GRINDING JESUS BROTHER, Slovenský zástupcovia ,severského poňatia grindcore. Šlape to junákom parádne a  aj sa im dostáva parádnej odozvy. Chlapci sú fakt dobrý. Toto treba vydieť a pochopíte to.
Maďarský BLACKMAIL mi na poslednú chvílu odriekli účasť kvôli zdravotným problémom basáka Slayera,môjho dlhoročného kamoša.Takže som zase prepásol príležitosť ich vidieť
ABORTION
Takže nastupujeme s ABORTION a svojim krstom ohňom prechádza náš nový gitarista Ondro. Je nás ako Kelly Familly a ja sa musím priznať, ešte som v živote nehral vo štvorici na podiu. Skvelý pocit, môžete sa mýliť a nikto si to nevšimne, hehehehe. Odozva parádna, ľudia šalejú a vysia snáď aj zo stropu! Výborná odozva a däfam, že aj mi sme podali adekvátny výkon.
DEHYDRATED
Po nás to rozbaľujú DEHYDRATED a oni proste nemôžu sklamať. Vidieť na nich, že si to užívajú aj keď vokalista Dragan je totálne chorý a nadopovaný natibiotikamu, proste idú. Mám ich rád, lebo za ich muzikou vidím, len tú číru radosť z hrania. Keď si vydržal hrať death metal aj po štyridsiatke , tak to už asi znamená, že ho miluješ až do smrti. Potrebuje niekto ešte presvedčivejší dôkaz?
Odsypú si svôj set a rozprávky je koniec. až by som celé zhodnotil,tak riskantná stávka na koncert, teraz vyšla na výbornú, hojná účasť, dobrý zvuk ,skvelá zábava a či to robíte presvedčivo, nie je lepšieho dôkazu,ako keď príde k vám chlapík v triku Rotten sound a povie "Určite si ma nepamätáš, chodil som k tebe do obchodu ako mladý chalan a počúval heavy metal a ty si mi stále púšťal grindcore a iné brutality, noa teraz som tu a počúvam už len túto muziku" . Pre tento pocit sa to oplatí sa to robiť...
-Lepra-


pondelok 6. novembra 2017

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS „Reactions“ LP/CD 2015 (Press Gang Records)

Je to rok, čo mi na prvom ročníku trenčianskej mutácie Okthoberfestu spadla sánka z vystúpenia novozélandského tria Hollywoodfun Downstairs. Taký zvukový masaker sa tam v ten večer nepodarilo nikomu dosiahnuť (a nešlo o dodrbanie zvuku efektami ako to predviedli Systemic Damage). Totálne vyhladenie zmyslov, po ktorom muselo nasledovať neodvratné – kúpa lp, cd aj trika. A to bolo najmenej, čo sa po takom zážitku dalo urobiť.
Pri prvom počúvaní doma ma trošku sklamalo potlačenie rytmičáku v celkovej zvukovej podobe, bo naživo tam bubeník rúbal nehorázne klepačky, že v ten večer mohol učiť mnohých grinderov (v podstate to mrzí dodnes, no keď sa zameriam na bicie, sú tam kdesi v pozadí). Jedna z nich sa nachádza hneď v druhej polovici úvodného songu „Plastic fascinations“, ktorý začne skvelou Voivod-ovskou gitarou a mierne skreslenou našlapanou basou. Do toho všetkého vysoký freneticky ujačaný hlas gitaráka, ktorý mi robil veľké problémy hlavne naživo, no pri počúvaní z albumu si naň časom ucho privykne a neviem si predstaviť iný hlas do tejto šialenej sonickej zmesi, kde chvíľami znejú voľnejšie rockové časti aby ich vzápätí zmietla kakofónia vreskotu a kvílenie gitary. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúca „Her venomous ways“, v ktorej však všetko stojí na basovej linke a parádnej bubeníkovej hre. Gitara tu hrá len nutné jednoduché doprovody. Oproti prvému songu, skôr taká oddychovka. To nasledujúca „Pocket cool“ je psychedelická záležitosť, kde do decentného vyklepávania žblnkoce gitara a basa hrá jednoduché spodky. Spevák skôr šepoce, no dôjde aj na naliehavejšie odtiene jeho hlasu. Tomu zodpovedá aj hudobný podklad a zahusťovanie atmosféry. Ku koncu už Kurt zvyšuje intenzitu hlasového prejavu. „Options“ je ten song, kde klepačka úplne zanikla, čo je škoda, bo po grindovo uklepaných slohách vyznievali rýchle, hardcorovo nasraté bicie v refrénoch viac ako skvelo. Na albume je dojem z nich len polovičný, čo je veľká škoda. Titulná vec (na vinyle uzatvárajúca prvú stranu) je tiež silno atmosferická záležitosť v duchu „Pocket cool“. Začne hypnotizujúcou hrou bubeníka a parádnou basovou linkou, do čoho Kurt kvílivo spieva. V refrénoch sa tempo mierne zrýchli a zvýši sa celkový tlak, vrátane vreskotu. Jednoznačne najdlhšia vec kolekcie, no dostatočne pútavá. „Maxine caffeine“ je zaujímavá už len svojím sekaným úvodom plným stopiek. Ale aj slohy či refrény sú skvelé. Nadupané bicie v strednom tempe tlačia celú túto šialenosť stále ďalej a nedajú ani na moment poľaviť v sonickom tlaku, ktorý toto trio vytvára na vašu nervovú sústavu. Niekedy to vyvoláva až taký zvláštny nepokoj, no nedokážem to len tak vypnúť. Pekne psycho je aj záver tohto songu, ktorý znie akoby začal song iný. Absolútna dokonalosť. „The postal service“ znie v úvode ako talianske inštrumentálne trio Chaos Conspiracy, no po 25-ich sekundách sú to zas šialenci z Wellingtonu, valiaci do mojich sluchovodov svoje poňatie punku. Tu štipka NoMeansNo, tam drobec Fugazi, k tomu zrnko šialeného vreskotu a noisovej gitary. V „Ice Cold Factory“ mi na myseľ príde ešte nekonformná tvorba českých Michael´s Uncle na parádnom albume „Svině!“. Čiže mierna dávka podprahovej melodiky do tých noise vrčiacich gitarových riffov. „Crimes“ je tiež strednotempovka, v ktorej nie je až toľko rytmických zvratov ako v iných veciach tohto albumu, no napriek tomu neznie fádne a nezaujímavo. Záver albumu obstará, podobne ako na prvej strane, vec skôr atmosferickejšia „1929“, kde sa do valiaceho rytmu a vrniacej basovej linky ozýva jemnejšie deklamovanie, aby v refrénoch skríkla spolu s Kurtovým hrdlom aj jeho gitara. Slohy sa striedajú s refrénmi a občasné vybrnkávané vyhrávky príjemne spestrujú a dofarbujú celkovú farebnosť tejto vecičky. Keď skončí, hneď máte chuť pustiť si celý album zas a znovu opakovať ten pocit mrazenia zo šialenstva a neurvalosti, ktorým je tento album vrchovato napchatý.
HD už majú aj nový album, ktorý sa mi do rúk nedostal, no tento starší titul môžem každému fanatikovi do neortodoxných foriem punku len vrelo doporučiť.

-Majto C.-


DAVOVÁ PSYCHÓZA „Nakŕmte prežratých“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)


Po vydaní všetkých starších titulov muselo byť jasné, že Papagáj neobíde ani posledný dlhohrajúci album Davovky a dá aj jemu vinylovú podobu. Poviem na rovinu, že do tohto titulu som sa svojho času dostával asi najdlhšie. Neviem, čím to bolo spôsobené, no trvalo mi nejaký čas, kým som sa plne uvoľnil a vychutnal si ho v celej jeho kráse. Možno to bolo celkových zjemnením zvuku, čo som vtedy nebral s takou otvorenou mysľou ako dnes. Možno to bolo zmenou rytmickej sekcie a hoci som mal rád Testimony, v DP som si chvíľku zvykal na Cibiho technické fintičky aj na Hulov gitaristický prístup k hre na base v kombinácii s Marcelovou gitarou. Možno k tomu prispela aj odlišná koncepcia albumu, kedy sa oproti minulosti viac vsadilo na stredné tempá v skladbách. Takýchto songov je tu viac, no ani pomalšie tempo z nich nerobí slabšie veci a majú tu svoje dôležité miesto. Keď sa po rýchlej titulnej veci v úvode ozve hneď jedna z nich „Strata pamäti“, zdá sa to možno skoro na spomalenie toho tlaku, no naliehavosti neubúda. A rozkopanie tváre vždy zabezpečí nasledujúci sarkastický rýchlik „Zlodej a syn“ o jednej z našich národných, povahových čŕt. „Sila fanatizmu“ zas šliapne na brzdový pedál. Plná melodických vyhrávok a skvelej basy si v strednom tempe klepoce a šľape. „Skepsa“ so zaujímavým textom o pocitoch týraných žien je taká typická, krátka a rýchla výplachovka, akých sa napr. na „Svet žaluje“ objavilo hneď niekoľko. V podobnom duchu sa nesie aj „Toto mesto“, kde sa blysne Marcel aj s jedným zo svojich melodických sóličok. „Nie je čas“ poľaví síce na tempe, no sila odkazu a miera intenzity isto nepoklesne. Parádne vystavaný song s množstvom dobrých pasáží, kde poteší už úvodná akustická časť. Jeden z mojich obľúbenejších z tejto kolekcie. V rovnakom tempe sa nesie aj „Svet chce byť klamaný“ s Hulovými vyhrávkami koketujúcimi takmer až so sólami. Na druhej strane v nadupanej „4 pravdy“ sa opäť v úvode ozve španielka, ktorú vzápätí zmetú dravé bicie a opäť množstvo skvelých gitár. Ďalšia z nesmrteľných vecí, ktoré sa neopočúvajú, ktorú nasleduje ďalšia rýchla a priamočiara šleha „Diskusia“ a trošku vyfintenejšia „Tvár plná nenávisti“, kde sa v rýchlom slede prestrieda viac častí a blysne niekoľko zmien. Trochu kľudu do rozbúrenej krvi vnesie zas až „Len vtedy keď...“, ktorá začne v strednom tempe, no v strede sa zrýchli a ozvú sa slová, ktoré z hlavy nemôžem dostať celé roky: „Ešte sú dúfam napnuté tetivy našich tiel. Ešte rastú stromy, ktoré sú plné plodov. Nechajte ma ochutnať jeden z nich, nech viem aké to je. Skôr než zomriem, nech pochopím prečo som žil. Otvorte obal, ktorý prikrýva len naše telo, nech nám všetkým pomaly žilami natečie... Čistá duša, nalej aj mne, čistá duša, nalej nech ma roztrhne...“. Po tejto svižnej časti song na pár taktov opäť spomalí, aby v závere zas mierne vygradoval. „Posledný súd“ sa nesie v tempe tohto albumu a opäť obsahuje nesmrteľný refrén, ktorý z hlavy nevylezie nikdy. Záverečnú epickú „Echo v raji“ odštartujú gajdy so žblnkotom akustiky a dunením Cibiho kotlov, aby sa po jednej slohe ozvala skvelá gitara a song v strednom tempe príjemne plynie a hladí na duši. Nádherná prelínačka punko, rock´n´rollu s folklórom. Dokedy som raz nepozrel na display prehrávača (ešte v časoch počúvania pôvodnej cd verzie), nikdy som si neuvedomil tú nehoráznu dĺžku tejto skladby (cez 7 minút), čo je tiež dôkazom jej kvalít. Záver patrí opäť kňučaniu gájd a žblnkotu akustických gitár.
Tak ako som ho v minulosti točil, bo mi nešlo popod fúz, že ho nemôžem vstrebať, tak ho počúvam furt dokola dnes, bo sa ho nemôžem nasýtiť. Zrelá tvorba zrelej kapely s dokonalou textovou nadstavbou. Skvelý album, ktorý som dlho vstrebával, no dnes je pre mňa dôležitou súčasťou koloritu slovenskej punk-scény, ktorému by mal každý dať minimálne šancu.

-Majto C.-


nedeľa 5. novembra 2017

SUFFERING MIND / GUANTANAMO PARTY PROGRAM split 7"EP 2014 (Kooperácia)

Dvakrát Poľsko. Aj keď sa nachádzajú obe kapely na jednej lodi, pri potápaní, by nasadali do dvoch rôzných člnov. Jeden čas bolo celkom sympatické spojiť dve kapely, ktoré názorovo sú jednotné, no muzikou ,úplne odlišné. Robili to aj Gride, ked vydali  split s Thema 11. A tak isto je to aj v tomto prípade.
SUFFERING MIND nasekali tri skladby ich poňatia fastcore/grind mixu, aký produkovali. Sypanice, rúbačky, spomalenia, celkom pestrá a agresívna/energická muzika. Táto kapela ešte zatiaľ nesklamala.
GUANTANAMO PARTY PROGRAM tu majú len jeden song. Ktorý je typický pre emo core kapely. Pomalý song plný vybrnkávačiek,tvrdých sludge riffov, urevaného vokálu a poriadne negatívnej atmosféry! Aj mi pripomínajú ináč Thema 11 (ja viem Thema 11 zase pripomína  niečo iné).
Pekne spracovaný obal, pekný vinyl ,pekná práca!
Až moc neškatulkuješ muziku a máš rád ako vypaľovačky, tak aj pomalé veci, toto je pre teba!
-Lepra-

SUFFERING MIND
GUANTANAMO PARTY PROGRAM

pondelok 30. októbra 2017

UERBEROS "Tormented By Faith" CD 2017 (Immortal Souls Productions)

Oživenie kultovej značky Immortal Souls už dalo vedieť viacerým pametníkom scény, že nás zaplavia nahrávky death metalového charakteru. A nikto sa nemýlil!  Juro robí presne to, čo od neho očakávame. Bude nám predstavovať neznáme kapely,z ktorých nám budú padať sánky. Presne táto firemná politika sa mi na ňom páči!
Poliaci UERBEROS hrajú tak starý a typický death metal, že Vás nič nemôže už ani prekvapiť. Mne ako starému pamätníkovi to pripomína Morbid Angel a Deicide mix. Kvalitný zvuk, kvalitná muzika, poriadný growling, bicie ako guľomet. Najprv som mal taký pocit, že sa unudím (stáva sa to dosť často), ale naštastie nápaditosť a zmeny v tempách a riffoch vás nenechajú nudiť sa. Ide to ako starý dobrý buldozér, čo pred sebou drví všetko živé. Dobre sa to počúva a nenudí. To sú hneď dve skvelé veci, čo potrebujete k zaujímavej muzike. Až si death metalista, neváhaj ani minutku. Kvalitná vec.
-Lepra-

BANDCAMP                   

piatok 27. októbra 2017

SINNERS MOON "Far Beyond The Stars" MiniCD 2017 (Slovak Metal Army)

Moc takúto muziku nepočúvam, viem že existuje a v časoch Nightwishboomu som si aj občas len tak pustil túto muziku. Ono občas je dobré zapriahnúť kone a prebehnúť sa po lúke.
Toto mini CD obsahuje 5 skladieb z čoho jeden je cover od Tublatanky a jedna demo verzia titulného songu. No a muzika? Predstavte si, že Nightwish kopíruje celkom slušné množstvo kapiel. No a predstavte si, že aj tie kapely, čo kopírujú, niekto kopíruje. Horšie je, keď už aj tý čo kopírujú,kopírujúcíchj, niekto skopíruje. To je asi prípad Sinners Moon. Muzika je kvalitná, čo sa týka zvuku, proste klasické postupy, kde do metalovej gitary hrá popíkovské melodie synťák, dvojkopák ide v kuse ,ale čo je celkom prúser je ženský spev.Počúvám a stále mi nesedí, nevýrazný a slabý. Dávam tomu pri každom počúvaní šancu, ale pri každom novom spustení ma ten spev znervózňuje viac a viac. Až príde moja priateľka, ktorá má tiež klavírne vzdelanie a hudobný sluch a povie vetu "Prosím ťa vypni to, ten spev je  strašný". Naholo sa to ukáže v coverke od Tublatanky "Skúsime to cez vesmír". Kriste pane. Občas mi to svojou nedokonalosťou pripomenie prvý album od The Gathering (To ešte Anneke tam nebola) ale myslím si, že tento štýl svojou pompéznosťou by mal byť založený práve na vokále a to v tomto prípade nefunguje, aspoň nie na tejto nahrávke. na živo som kapelu ešte nevidel. Keby tam vymenili role spevákov, že ten mužský by to hral solo a občas sa do toho miešal ženský, ešte sa dá, ale takto to  u mňa nefunguje. Žiaľ.
Až máš rád koňo metal  alebo ti nevadí tretia trieda pod Nightwish,tak to skús. Na dedinu dobré.
-Lepra
-
BANDZONE

pondelok 23. októbra 2017

OKTHOBERFEST 2017 - 20.-21.10.2017 Trenčín, Piváreň U býka / Klub Lúč


Keď po náročnom týždni na rameno zaťuká piatok, každý ma svoju víziu ako ho prežiť. Jeden sa opije a ďalších päť s ním, iný čumí na tv a zbytok visí na sociálnych sieťach a tvári sa, že žije aktívne. Našlo sa ale zopár ľudí, ktorí sa rozhodli zamieriť do podzemných priestorov trenčianskej pivárne a nechať sa vyžmýkať podzemnou produkciou zúčastnených spolkov. Keď som prešiel zafajčenou prednou miestnosťou, bol som nemilo prekvapený tradične nízkou účasťou ľudí. Stále viac nadobúdam dojem, že v tomto meste je viac kapiel ako ľudí chodiacich na koncerty. A veď ich problém.
Návštevnosť spôsobila tradičné posunutie začiatku akcie, ktorý po pol desiatej zrealizovali Galanťania ALEA IACTA EST. Dnes opäť v oslabenej zostave bez Tomiho basy. Možno tým utrpela trochu hutnosť zvuku, no na druhú stranu sa nezlievali gitary. Cca polhodinka ukrutného grind-crust-hc náteru, ktorý nikdy neurazí, V posledných dvoch songoch Attilovi vokálne vypomohla Majča (Basal Banar). Opäť som si po dlhom čase pozrel túto skvelo šlapajúcu mašinériu.
Po trošku dlhšej pauze ako bolo milé spustili svoj set bratislavskí „garážmajstri spod prístavného“ RIGHT TO KILL. Neveľkú miestnosť vzápätí naplnil ukrutný severský crust jak z učebnice. Chvíľami síce trošku škrípala gitara, no nejak extra to nekazilo skvelý zážitok z ich produkcie. Skôr by som oželel niektoré príhovory (keď alkohol začne vládnuť jazyku, všetko vypáli inak). Napriek tomu musím povedať, že som celý čas spokojne dupal nohou do rytmu a pokyvoval hlavou. Na záver ešte 2 covery od Wolfpack a Disclose, pričom ten druhý už bol asi navyše, ale nevadí. Užil som si to celé oveľa viac ako na ffude. Niektorým kapelám skrátka viac sedia klubové sety a toto je presne ten prípad.
Martinčania ZOZOO pokračovali v podobnom duchu. Násilný hardcore s rýchlymi klepačkami, ktorý mi miestami pripomínal starý Cripple Bastards. Krátko, rýchlo, agresívne. Zahrali tiež jeden cover, konkrétne od Spišiakov Ničiteľ. Prišli, rozmetali nás svojou produkciou za 15 minút a odišli. Excelentné.
Ale ani po všetkých tých výplachoch mi ani len náhodou nedošlo, ako ma zmietnu SEE YOU IN HELL. V novej zostave s dvomi gitarami do nás valili pecku za peckou s ohromným nasadením. Kupředu, Útok, Jen mrtvý dech, Monument... všetko to ženie Beňo na bicích a do toho buráca basa a gitarový dvojzáprah s takou intenzitou, že by človek nepovedal, že takto banda nehrá odjakživa. Som vážne vďačný, že to chlapi nezabalili a nesú odkaz aj naďalej. Aby moje slová potvrdili, záver patril prídavku v podobe novej skladby, ktorá znela nádejne.
Po sete brnenských prišiel čas k odchodu, bo únava sa už dlhšie hlásila o slovo. Oželel som teda Dášov set (robil náhradníka za anglánov Dawn Ray´d, ktorí zrušili celé turné z technických príčin), aj keď si ho vždy pozriem rád, bo všetky sú neopakovateľné (aj preto nemám rád, keď sa začiatky akcií stále posúvajú čoraz viac) a verím, že aj ten trenčiansky bol taký, bo prišiel tradične naštartovaný a plný energie.

Sobotný večer vyzeral spočiatku lepšie. Keď som krátko po deviatej dorazil do Lúča, už tam bolo vcelku dosť ľudí (istotne aspoň o polovicu viac ako v piatok) a na pódiu prebiehala prednáška chlapov z VLK-a o ich aktivitách v Poľsku pri blokáde ťažby dreva v Bielovežskom pralese. Vcelku zaujímavé a zároveň smutné, že človek si všade tak uzurpuje právo rozhodovať a manipulovať s niečím, čo nevytvoril a v podstate ani nevlastní. Politici sú všade rovnakí arogantní čuráci.
Vzhľadom na okolnosti, aj prvá dnešná kapela začala s príznačným meškaním (kedysi len pre toto mesto, no v poslednom čase je to už normou všade). Táto úloha pripadla L'ANIMA LIBERA z Otrokovic. Taký jednoduchší punk so ženským spevom. Chvíľami to znelo aj vcelku zaujímavo, no chce to ešte trochu sa vyhrať a osekať niektoré pasáže, ktoré sa opakujú zbytočne dlho. No na úvod celkom vhodný adept.
L ´ANIMA LIBERA
Po nich si nástroje rozložila jihlavská pätica LÁJE. Vedel som, že takáto parta existuje, zaznamenal som aj, že im vyšiel album, no predbežne som im nevenoval pozornosť. Asi aj preto mi tak vyrazilo dych keď spustili produkciu. Parádne nazvučený a ešte parádnejšie zahratý valivý stoner-metal s nasraným ženským spevom. Atmosféru okrem hudobných výkonov umocňuje aj video projekcia na zadnej stene. Úchvatné. A keď po niekoľkých songoch produkcia zrazu stíchla, zdalo sa mi to až príliš krátke. V tomto by som si porochnil kľudne aj raz tak dlhý čas.
Potom prišla kapela, na ktorú som sa osobne dosť tešil. Slovenský výber SAMORAST. Tento rok som mal tú česť tretíkrát a opäť to bol nevšedný zážitok. Energický, osobitý hardcore punk podaný s ohromným nasadením. Ak k tomu prirátam sympatické vystupovanie a inteligentné preslovy medzi skladbami (občas vďaka hladine alkoholu v hľadisku boli aj velice veselé momenty), tak nám tu dozrieva ďalšia mocná záležitosť na scéne.
SAMORAST
A ako sa v piatok narýchlo hľadala náhrada za anglánov (resp. pár dní pred akciou), aj v sobotu bolo miesto pre jedného náhradníka za zdravotne odpadnuvšiu kapelku Proti Srsti (ďalšia vec, ktorú si vždy rád pozriem). Šancu dostali miestni punkeri UHOL DOPADU. Liezli mi na nervy zvukovkou, ktorá nemala konca, no setom to potom mierne napravili. Spočiatku ma ich melodický, angažovaný punk aj bavil. Spevom mi to pripomínalo staré HT-čko, do pár songov im zadul aj nejaký kamoš na saxíku, tam boli citeľné vplyvy ska. Nepochopil som pokus o rozospievavanie publika. Takúto činnosť by som čakal kdesi na gympelrocku abo podobnej stredoškolskej zábave, ale reku ok. No čas bežal, chlapci sa nejak nemali k odchodu aj pod pódiom to začínalo rednúť. Skrátka 45-minutový set ma nebaví ani pri iných kapelách. Tak som to už nezvládol a o 1-ej po polnoci opustil priestory a to ešte nevyzeralo, že by chceli končiť, práve naopak. Ospravedlňujem sa týmto pánom z ROZPORu, že som si neužil ich muziku spod pódia, snáď nabudúce. Istotne to bolo skvelé vystúpenie.
Ku cti im slúži aj, že sa vzdali ¾-tín obvyklej taxy v prospech VLK-a, na ktorých činnosť sa na festivale podarilo vybrať 200 jurášových mincí.
Druhý ročník Okthoberfestu dopadol o čosi lepšie ako štartovný, tak dúfam, že na ďalšom bude všetko ešte lepšie.

-Majto C.-

fotky: Mirec


nedeľa 15. októbra 2017

MOB 47 Flexi 7"EP 2016 (Insane Society Records)

Flexi platne vo mne vyvolávajú nostalgiu na moje školské roky a časopis Ruskej propagandy "Veselije Kartinky",Bol to časopis, ktorý bol vo formáte 7" a stránky lemovali flexi sedempalce. Ako viem si toi predstaviť ako nejaký grindcore časopis, aj keď Papagájuv hlasatel sa už o to pokúsil. Keby som ja vtedy v čase normalizácie tušil, že za 20 rokov budem počúvať protisystémovú muziku, práve v tejto forme. Predpokladám, že aj Barváka chytila asi nostalgia.
Jednostranné flexi 7"EP slúži skôr ako raritka (vyšlo v 400ks náklade) a tak isto obsahuje raritné skladby od legendárnych Švédskych punkers MOB 47. Jedná sa o čiste skúšobňovú záležitosť a to hneď po ich reunione v roku 2005. Materiál obsahuje 5 skladieb, z ktorej prvá "Carnival In Rio" je nahratá v inej zostave,ako ostatné (tam už spieva Per z kapely Discard/Aroni).
Surový, skúšobňový mix punk/crust/hc v tej najprinmitívnejšej podobe,ako si dokážeš predstaviť. ale počúa sa to náramne dobre. Je to špinavé, hnusné ,presne ako punk má vyzerať.
Až miluješ túto legendu, nie je čo riešiť. 19 bodov za muziku a raz toľko za spracovanie a vizualizáciu. Toto je punk!
-Lepra-

WEB

streda 11. októbra 2017

EXCRUCIATING TERROR / CYNESS split 7"EP 2016 (Fat Ass Records)

Toľko splitiek od legendy Excruciating Terror zase až nevyšlo, takže človek využije každú príležitosť, chmatnúť po nejakom dobrom splite, aj keď z toho smrdí vypočítavosť od vydavateľa, ale čo už narobíme. Nový materiál už asi nikdy nevydajú, tak nám stačí len toto.
EXCRUCIATING TERROR, legenda punkového grindcore z Ameriky nám tu predstaví 3 live songy. Prvé dva boli nahraté na inom koncerte,ako posledná , tretia. Na počudovanie, tie prvé dve veci znejú zvukovo fajn a dajú sa počúvať.Horšie je to z treťou vecou, ktorá je o 5 tried na tom zvukovo horšie a znie to ako nejaká mono nahrávka na nejaký kazeťák z konca osemdesiatych rokov.Všetky songy boli nahraté v roku 2014. Ako sme vďačný za tieto songy, no príde mi to ako úplná zbytočnosť. Klepni si na Youtube a tam si toho vieš pozrieť o nich a vypočuť toľko, koľko vládzeš. Príde mi to celkom ako vypočítavosť...
CYNESS to naštastie zachraňujú v plnej miere. parádny grindcore s parádnou gitarou, dobré riffy a fajnovo sa to počúva.4 skladby poriadnej porcie grindcore ako má byť. Posledná vec "Get Over It" je fajn old schoolová pársekundovka. Fajnovka!
Už len kvôli Cyness sa oplatí toto splitko.
-Lepra-

CYNESS

utorok 10. októbra 2017

DEAD INSTRUMENT / P.L.F. split 7"EP 2014 (Raw Birth records)

Pomaličky si tak archeoložím a doplňujem  pár vecí do zbierky. Tento počin mi ušiel, keď mali spoločné turné ešte v roku 2014,tieto dve kapely a zastavili sa aj v Bratislave (report TU) ale radšej neskôr ako nikdy.
DEAD INSTRUMENT sú pre mňa osobne, najlepšia Dánska Grindcore kapela. Nie že by ich tam bolo veľa,ale toto je absolútny TOP. Tri skladby absolútneho pekla na zemi. Intenzívne ako prasa, nasadenie na maximum a od začiatku až do konca výklep. Po týchto troch skladbách sa cítíš ako nedeľný rezeň vyklepaný. Skôr ako škatuľku grindcore , by som použil už asi powerviolence a aj svojim pekelným nasadením mi pripomínajú práve Hellnation.A tých ja milujem!
 Kvalita, nasadenie, Grindcore. Neni čo dodať!
P.L.F. z  USA sú tiež už starý známy. Dve skladby, trocha menej inzenzívne, zato viac prepracované, viac zmien. Stále však grind/thrash ako remeň! Strašne sa mi páči vokál Dave, ktorý mi silne pripomína debut Immolationu. Druhá skladba "Another Rejection" je coverka od legendy Excruciating Terror.
Parádne splitko, až miluješ intenzívny grindcore v dobrej kvalite, neváhaj ani minutku!!!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa 8. októbra 2017

SEVEN PAINFUL "Entrophy Of Soul" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Parádne je, že SMA vydáva neznáme veci, ktoré ešte na scéne nie sú až tak obohraté a zabehané a tak sa občas prekvapím, buď pozitívne, tak negatívne (prípad Sinner Moon). Lenže v tomto prípade mi Juro vyrazil dych. poviem Vám na rovinu, keby som niekde zbadal toto CD, určite si ho nekúpim.Ale nie je to muzikou, ale od strachu z nenznámeho, sklamania.
Ale mne SEVEN PAINFUL touto nahrávkou doslova vyrazili dych. To som fakt netušil, že takto pestrá a nápaditá, chytľavá muzika, ktorá si navyše hovorí death metal, sa hrá na Slovensku. Oni to nazvali progresívny death metal,ale pod škatuľkou "progresívny" sa pre mňa skrývajú už viac menej nepočúvateľné veci.ale toto je presný opak toho. Toto je chytľavé, technické, nápadité. Strašne mi to občas pripomína Edge Of Sanity, hlavne tým druhým, čistým vokálom, ktorý je fakt parádny a vážne sem padne. Málo ľudí na Slovensku sa opováži nahrať si svôj čistý spev na nahrávku a tvrdiť, že je vokalista, ale v tomto prípade poklona!!!! Chlapci nie sú žiadny nováčkovia, veď dlhé roky si odmakaly v kapele MARIA CHUANA a to sa na ich výkonoch a hlavne sebeistote aj odzrkadľuje.
Som unesený z tejto nahrávky. Som unesený z hrubého vokálu, ktorý znie fakt ako vystrihnutý z 90 tych rokov.Som unesený z čistého vokálu, ktorý občas znie ako Joe Belladona na ranných nahrávkach Anthraxu, som unesený z technických riffov, ktoré neskĺzli do onanie typu, aha čo viem, ale umne zapadnú a sú hitové a chytľavé. Unesený som zo zvuku neznámeho štúdia, ktoré tiež znie ako retro 90tych rokov. No a z čoho som najviac unesený? Že to všetko, čo som vymenoval, zapadá a funguje spolu.
Až miluješ nápaditý a technický death metal alá Dan Swano, vy&skúšaj toto!! Odporúčam!
-Lepra-

BANDZONE

streda 4. októbra 2017

COFFIN BIRTH / TOTAL FUCKING DESTRUCTION / INSOMNIA ISTERICA / SKRUTA 4 way split 7"EP 2016 (Kooperácia)

Mám rád takéto splitká. Keď nepoznám niektoré kapely, tak na predstavenie bohate stačí takýto nosič, kde sa každá kapela prezentuje v dvoch minutách, čo aj na tento štýl (grindcore) presne stačí. Nie nadarmo vravia, že sedempalec bol vymyslený pre tento štýl a hodí sa k nemu na 100%.
 COFFIN BIRTH (Austrália) Tri skladby. Zostava, bicie, gitara,spev. Neohrabaný , hrubý grindcore, občas tupačky, ale stále odl school ako remeň!
TOTAL FUCKING DESTRUCTION (USA)nám pripravili dve hitovky, ktoré dokážu podať len oni. Ich atypické poňatie grindcore vzbudzuje u mnohých rešpekt ale aj pohŕdanie. Je to tak, že buď ich milujete,alebo ignorujete, nič medzi tým neexistuje.Song "Is Your Love A rainbow?" je až pop hitovka, zabalená do grindcore. Chlapci zase nesklamali a ich chaotický grind zasahujúcu do všetkých žánrov, vrátane popu, funguje zase!
INSOMNIA ISTERICA (Švajčiarsko).Až občas powerviolence znejúca trojica. 3 skladby,pískanie gitár, mastenica, punkové riffy, dva vokály- Dobrá energická vec.
SKRUTA (Ukrajina). Tiež tri skladby,tiež trojka (Bicie,vokál,gitara) trocha metalovejšie znejúca nahrávka,ale stále je to grindcore s jedným vokálom a typickými postupmi. Prekvapko v podobe, maďarského textu v jednej skladbe. Dobrá vec!
Až si chceš urobiť prehľad za pár minút o celosvetovej grindcore scéne, tak tu je jeden prostriedok k jeho uskutočneniu. Dobré EPko.
-Lepra-

COFFIN BIRTH
INSOMNIA ISTERICA
SKRUTA

utorok 3. októbra 2017

BRUTALLY DECEASED „Black Infernal Vortex“ LP 2014 (Doomentia Records)

Viem, že tento titul už je predsa len staršieho dáta, no zatiaľ som sa k novšiemu ešte nedostal a za ďalšie si myslím, že si zaslúži trošku pozornosti aj pár rokov po vydaní, bo jeho obsah je nadmieru výživný. Keď sa povie Švédsko, prvé čo mi blysne hlavou je Štokholm, Sunlight štúdio, death metal. Myslím, že tieto kľúčové slová znejú aj v hlavách tejto partičky z Čiech, bo čo sa valí z drážok tohto vinylu nie je nič iné ako čistý a nefalšovaný švédsky death metal starej školy s chrastivým zvukom gitár a dunením bicej artilérie, do čoho chrochtá a reve nejaký maniak. Od prvých tónov „Divinity and decay“ sa mojimi útrobami rozlieva blaho. Presne toto som mal rád na starých kapelách v časoch, keď ich albumy vtrhli do povedomia a zvalcovali všetko, čo sa im postavilo do cesty. Jasné odkazy na prvotinu Dismember v riffovaní, ale aj na Grave v drsnosti vokálu, či Entombed v štruktúre songov (najmä „Clandestine“ majú borci isto dobre napočúvaný), no v rýchlych klepačkách mi pripomínajú neskoršiu generáciu švédskej brutality v podobe kapiel Coercion (najmä ich druhý album „Deleted“ bol vynikajúci) či u nás známejších Vomitory. Zašli ďalej ako svojho času Holanďania Absorbed na albume „Visions in bloodred“, ktorí svoju inšpiráciu hľadali len v bande okolo Matti Karkiho. Páči sa mi, keď kapela spomalí, ako napr. v songu „Day of darkness“, kde sa nekompromisne valí hradba kopákov a chrchľajúcich gitár, do čoho kvíli vyhrávka a sólo ako v Dismemberáckej „In death´s sleep“ z debutu. Ostatne sóla ako aj vyhrávky tu dostávajú dostatočný priestor, čo robí z tejto kolekcie veľmi zaujímavý materiál, ktorý neznie nudne ani náhodou. Najbrutálnejším náklepom je asi song s najdlhším názvom „Regurgitation of blood, devoured flesh and gastric juices“, kde blastbeaty odkazujú až kamsi do vôd brázdených Necrony, no jednou nohou sa stále držia death-metalovej ťažoby. V podstate každý z tejto deviatky songov má čo ponúknuť milovníkom spomenutých kapiel, bo nápadmi tento pražský kvartet nešetril ani náhodou. Myslím, že ak ho niekto z nich ešte nemá, mal by to čo najskôr napraviť. A ja sa poobzerám po novšom titule.

-Majto C.-


nedeľa 1. októbra 2017

KONVENT ,JUPITERIAN, HEXEN, Ungdomhuset, 30.9.2017, Kodaň

Je sice hezky trcet 3 mesice vprostred lesu ve Svedsku a je hodne krasny 2 mesice stanovat v uplnem tichu a samote, ale clovek obcas potrebuje nejaky to povyrazeni. Nejlip tak se navalit v hospode, jeste lip s nekym a uplne nejlip zajit do hospody a pak na nejakej ten koncert kapel, z jejichz produkce se normalnimu cloveku dela spatne. Ale normalni veci jsou pro normalni lidi a ti jsou mi ukradeni, ze jo.
V hospode testuju vzorky a Brewski Pango me vrha do nefalsovane pivni extaze. Utopil bych se v tom! Z hospody troska te mestske cyklistiky (nesnasim to!) a uz jsem na "baraku" (ungdomhuset), kde se schyluje pomalu k produkci. 3 kapely, vetsinou doom/death/sludge. Starej klasickej doom metal mam rad, tak jsem zvedavej, co se bude dit. A hned ze startu se deji veci! Si rikam, ze je tu nejak podezrele moc fanynek, ale to je samo sebou paradni. No ale jeste lepsi je, ze ty baby lezou na podium a chapou se nastroju!
KONVENT
Coze??? All girl doom band? No tak to jsem jeste nevidel! Holky maji tak kolem 20, kytaristka (danska kraska par excellance) vypada na 17. Konvent! I kdyz ma kytaristka tricko Paradise Lost, tak o takovy doom metal se nejedna. Melodiemi se setri a sazi se a jednoduche party v ultra pomalem tempu. Zpocatku to je dobry, po case je to vynikajici. Hned po prvnim songu propuka v obecenstvu poradna vrava a holky nas castuji usmevy od ucha k uchu, nervozita z nich pada a koncert nabira na drtivosti. Specialne zvuk kytary lame kosti. Je mozno spatrit a slyset nemale rezervy a prehmaty, ale mam pocit, ze na to nikdo moc nehledi, baby valcuji neskutecnym zpusobem. Pasaze, kdy do ciste basy chropti zpevacka a song se po te zvrtne do stredne tempeho drceni, jsou skutecne vystavni. Nemene interesantni je synchronni headbanging ctyr blondatych hlav. Vybornej koncert! Tezko rict, jak dlouho to holkam vydrzi a dokdy je to bude bavit, ale potencial je tam obrovskej. No uvidime!
Druzi jsou brazilsti Jupiterian. Neznam. Doma z youtube to ale znelo dobre a ceskej koncert se netu vychvaloval. No... Prvne. Borci jsou v pohode, ale jak nezvucili, tak se sli prevliknout do habitu s kuklou. Nesnasim tyto teatralni picoviny, fakt ne! No ale hraje jim to skutecne nevsedne. Po primitivnim drceni od divcich Konvent se hraje jina liga. 2 kytary, ktere skutecne hraji. Pro me tezko uchopitelna muzika, dost narocna na poslech, i kdyz skvele zahrana, mam potize se do toho obcas dostat. Pasaze, ktery vyrazeji dech a clovek jen krouti hlavou, ze kurva co to tam hraji, se stridaji s nudnymi do nekonecna se opakujicim ubijejicimi pasazemi. I odezva lidi je slabsi. Nicmene kvalitu a originalitu to melo obrovskou, to byl proste neprehlednutelny fakt. Ale koule mely holt vetsi paradoxne holky z Konvent. Posledni jsou Nemci Hexen. Prichazi pomalovani nejakym warpaintem ci cim a ja uz pomalu odchazim. Kytarista s basakem maji pod nohama poradnou sestavu pedalu a vsude hori svicky a zapaleny vonne tycinky. Toto nevypada vubec dobre! Jeden clen se venuje ciste podmazujicim plocham. Jsem uz skoro pryc, kdyz superzdlouhave zacinaji. Mozna to uplna picovina nebyla, ale uz tech ubijejicich temp mam tak akorat. Jdu za kamosem, co jsem nevidel 9 let, do hospody. Ale ani tam jsem to uplne nevyhral, panacek uz sedi v hospode moc dlouho...
Ale cert to vem, vecirek byl super. Mlady Danky skutecne prekvapily! Jejich prirozenost a zapal byl odzbrojujici. Jupiterian byl vybornej taky, jen mi to tak nesedlo.
No nic, za tyden The Grind Core Family Weekend!!!
-Beggard-Zbyňo-

TELEX „Řeznickej krám“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)


Nebolo veľa punk nahrávok, ku ktorým som sa dostal v časoch ustupujúceho socializmu, no práve kazeta Telexu bola tým klenotom, ktorého xy-ontá kópia skončila v kamošových rukách, aby sme ju následne po večeroch dychtivo hltali s výrazom, že toto je presne ono. Áno, bol tu aj Radegast a demá Kritickej situace, ale až Telex nám načechral kožuchy svojou rýchlosťou a nasadením. Keď začal Papagáj vydávať staré nahrávky, čakal som kadečo, ale že budem v rukách držať „Řeznickej krám“ na vinyle, to by mi ani vo sne nenapadlo. Škoda, že sa tohto dňa nedožil spomenutý kamoš, isto by sme sa zas na seba sprisahanecky pozerali, keby sa kotúč roztočil na prístroji a z bední by sa ozvali známe zvuky. Vzchutnávam si ho aspoň sám.
Kam vítr tam plášť“ ma zmetie hneď zkraja a už letím tobogánom dole do minulosti, jedna rýchlovica za druhou mi režú kožu. V „La la la“ sa zjaví chvíľkové spomalenie z nasadených rýchlostí, no kapela drví nekompromisne ďalej. Presne toto sme na nej mali radi. Žiadne sranie, len pekne tvrdo na vec. „Skateboardová Růžena“ je dodnes najsilnejším songom tejto kolekcie, rovnako ako titulná „Řeznickej krám“, či „Lidi, děti, kanibali“ (hardcorové orgie najvyššej kvality aj s textom platiacim do dnešných dní), alebo z béčka „Dnes ráno v šest“, „Umírající nosič vody“ či „Kluci jdou do války“. Zvoľnenie na prvej strane predstavujú len songy „Co tě nepálí“ a úvod a záver posledného songu „Mírnej pokrok“. Béčko otvorí minutová sypanica „Kámoš“ a valí to zas ako predtým. Song strieda song, jeden rýchlejší ako druhý, občas sa objaví spomalenie, sem-tam nejaké intro vyvolávajúce konkrétne spomienky. Stále sa to však počúva absolútne parádne, hoci zvuk nedosahuje parametre žiadané dnešnými poslucháčmi, hudba a nasadenie to všetko nahradia. Dokonca si myslím, že súčasný zvuk by asi tejto kolekcii viac uškodil. Táto surovosť a neučesanosť je priliehajúca k celkovému prejavu kapely. Nevadia dokonca ani drobné nesúzvuky v niektorých veciach, stále to má svoje čaro ako celok a aj tie disharmónie do toho patria.
Neviem čo viac napísať o tejto notoricky známej nahrávke (teda aspoň pre moju generáciu a niektoré blízke). Všetko už niekto popísal lepšie a čo nie, nájdete v booklete, s ktorým sa vydavateľ tiež vyhral. Ak by ešte náhodou niekto nevedel, kde sú korene československého hardcore-punku, má jedinečnú možnosť objaviť jeden výhonok aj pomocou tejto platne.

-Majto C.-




sobota 30. septembra 2017

REVENGE DIVISION „The grey eminence“ CD 2017 (Slovak Metal Army)


Súčasnú slovenskú metalovú scénu podrobnejšie už nejaký ten čas nesledujem, no názov tejto bandy z Považskej Bystrice som pred časom pri nejakej príležitosti zaznamenal, no nejak som po nej nepátral. Mne tieto novodobé žánre skrátka akosi nejdú popod fúz. Tak nejako som pristupoval aj k tomuto titulu a v podstate nečakal nič, na prvé počutie sa moje predpoklady aj stali skutočnosťou. Album ako celok sa mi zdal akýsi nesúrodý, no i tak som započul momenty, ktoré strhli moju pozornosť, potom ďalšie posluchy už boli samozrejmosťou a s každým ďalším som aj začal odhaľovať jeho klady a bolo ich stále viac..
Hneď od krátkej úvodnej inštrumentálky „The beginning of enlightenment“ som skupinu hodil do švédskych vplyvov (podobnými úvodmi svojho času oslňovali kapely ako Ablaze My Sorrow, Sacrilege, či In Flames), čo hneď nasledujúca „Call to service“ aj potvrdila. Drsné thrash-death podklady s riadne nasrdeným vokálom, valivá smršť bicích a riadna porcia melódií vo vyhrávkach. Melodické spevy mi evokujú iných Švédov Soilwork a v podstate aj celková štruktúra väčšiny songov, kde nášupové, agresívne časti striedajú melodickejšie refrény, vyhrávky a sóla. Celkovo je hra gitaristov na úrovni, síce mne sa viac pozdávajú skôr drsnejšie doprovody ako trilkovanie sólo-gitary, no verím, že ľuďom prahnúcim po ekvilibristike prstov majú veru čo ponúknuť. Niekedy skĺznu až do melodiky Iron Maiden, Anglánov dokonca takmer až citujú v záverečnej časti songu „Deep in the dark“, kde záverečné zrýchlenie ale aj harmónie akoby napísal sám Harris. Menším negatívom pre mňa sú spevy v drsných častiach, hlavne hrubší sa mi častokrát zdá dosť monotónny. Asi aj preto pozitívne vnímam ich striedanie so škrekľavejšími a s čistejšími, ktoré niekde znejú aj mierne povedome (napr. v „Die or survive“ ako Lunatic Gods v časoch „Sitting by the fire“, či „We all could have been brothers“ ako na „Elegy“ od Amorphis, „Die with me tonight“ je celá taká rockovo odľahčená aj textovo). Keď už som načal texty, myslím, že aj po tejto stránke nie je kapela len deklamátorom prázdnych fráz, ale nesú aj nejaký odkaz. Síce mi niektoré prídu mierne klišovité, no dosť z nich je naozaj dobrých a na tento žáner v súčasnosti asi aj netradičných. Veď v metale sa dnes príliš nenosia antimilitaristické témy, či kritika materializmu. K textom je náležite uspôsobený aj booklet, kde každý song má svoju grafiku. Škoda, že vo výsledku by som na titulný obrázok použil niečo výraznejšie, ale to je len môj pohľad na vec. Čo sa mi páčilo od prvého momentu, bol parádny zvuk, rovnako ako aj mix. Výborne vyvážené pomery medzi jednotlivými nástrojmi a vokálmi, skvelo znejú aj akustické časti (čisté gitary v „The beginning of enlightenment“, husle v „We all could have been brothers“ a spolu s gitarou aj v titulnej veci). Skrátka, na našincov zvuk svetových parametrov, čo dvíha celkový dojem z počúvania.
Myslím, že napriek mojim výhradám si tento mix thrash-death metalu s množstvom melodiky s temnejšími a atmosferickejšími časťami isto nájde svoju cieľovú skupinu, bo má svoje nesporné kvality. Neváhajte a nechajte sa ním pohltiť.

-Majto C.-


nedeľa 24. septembra 2017

INDOCTRINATE „Aftermaths“ LP 2015 (kooperácia)


Kúpil som raz od Adrika 7-palec tejto rakúskej partičky, že na skúšku. A skoro som sa vtedy posral. Ich tvorba ma dokonalo zasýtila len z tých dvoch vecí, čo na ňom boli. Povinnosťou bola kúpa ich lp, hneď ako som ju zbadal v nejakom distre. A materiál z neho je ešte výživnejší.
Hneď úvodná grindovka „Praise the plastic lord“ s textom o vymývaní mozgov v dnešnom konzume ako aj nasledujúca „Ecocide“ (už názov napovie o čom je text) sú minútové vypaľováky v duchu starých Carcass (najmä chrastivým zvukom gitary a spevákovou farbou hlasu). Dostali ma do vytrženia. „The outlaw“ je komplexnejšia vec plná rôznych pasáží, od pomalého úvodu, cez strednú crust-hardcorovú časť po nasekaný záver. „Set fire to kingdoms“ o vymývaní mozgov cirkevnými vyhláseniami o „znášaní utrpenia v tomto svete, bo vykúpenie príde v nebi“ je song podobného charakteru, s nadstavbou parádnych melodických vyhrávok. „Outcomes of the sickness“ je drsný hardcore s carcassáckym škrekotom. Nikdy by som nepovedal, že tento druh prejavu tak parádne vynikne v inej muzike. Znie to úplne beštiálne aj v takej „Wheels“, ktorá je tempovo pomalšia a celkovo aj hudobne miernejšia, no tento spev ju pritvrdzuje. Zato nasledujúca „In silence they suffer“ napriek začiatku v pomalom tempe po pár taktoch zrýchli, no je spestrená rôznymi stopkami, zmenami temp a rôznymi vyhrávkami. Textovo o utrpení animálov, no podané zaujímavou formou. „F.O.A.D. Fuck off and decompose“ je rýchla, hardcore-nadupaná antifašistická agitka s parádnym spomalením v závere. „Prayers“ začne grindovým nášupom, no tradične v závere spomalí. Kým sa tak stane, band prestrieda zopár tempových zmien. Popisuje nenažranosť súčasného molocha – kapitálu. „The aftermath“ je najdlhším kúskom tejto kolekcie a podobne ako ostatné v sebe nesie prvky od grindu, cez hardcore až po vybrnkávanú pasáž s temne vrniacou zboostrovanou basou a dunením kotlov v strede. Úžasná vec. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná „New homes for the have-nots“, kde tiež po rýchlych častiach song vrcholí v pomalej sekanej pasáží a atmosférickom praskaní aparátu.
Nadupaný album, ktorý mi stále má čo ponúknuť aj po toľkých vypočutiach.
Silne mi tvorba rakušákov páchne tvorbou orlovských Hibakusha na albume „Pandora“. Tiež do crust-grindových základov namiešavajú množstvo prvkov hardcoru, punku a melódií. Ak k tomu prirátam ten beštiálny vokálny prejav... Kto má rád nadupaný, grindujúci hardcore so silným politickým presahom, nemá čo riešiť. Toto je placka pre neho.

-Majto C.-