DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda 27. decembra 2017

Adacta, Dis-K47, Fyasco, Old Hammer – 22.12.2017, Trenčín - Lúč


Pracovný rok konečne dospel k dlho očakávanej dovolenke. Tá nemohla začať lepšie ako koncertom. Do Lúča som sa vybral, aby som tam bol cca o 9ej. Už na moste som počul nejaké ruchy, ktoré nasvedčovali, že dnes sa začalo o čosi skôr ako obvykle.

Táto úloha pripadla mladej parte OLD HAMMER. Myslel som, že sú to miestni mladíci, no na plagáte mali označenie BA, tak neviem. Nech sú odkiaľkoľvek, podstatné je, že keď ešte na sebe zamakajú a gitarista sa vyprdne na sólovanie, bude to dobré. Rýchlejšie veci zneli nádejne, pripomínalo mi to G.B.H. v období koketovania s metalovými gitarami (ostatne, basák sa tričkom netajil, kde čerpá inšpiráciu), len tie gitarové sóla boli mimo a akosi navyše. A ešte chýba akási suverenita (čo bolo poznať už na prvý pohľad, no najmä po tom, ako vystúpili ostatné bandy) No potenciál tam istotne je.
DIS-K47
Druhí prišli na pódium jediný cezhraniční hostia zo Znojemských plání. Bez nejakých veľkých okolkov do nás začali hustiť ten svoj nemilosrdný disbeatový mlynček, ktorý nás nekompromisne rozomieľal parádnou súhrou dvoch gitár a basy. K tomu spievajúci bubeník a zlostne vrčiaca spevulda dotvorili správnu atmosféru. Skladby zneli v tomto žánri dostatočne zaujímavo. Najviac sa mi pozdávali zmeny tempa a rôzne spomalenia a strednotempové časti, ktoré po všetkých tých dis-smrštiach zneli viac ako dobre. Kúpa aktuálneho dvanásťpalca bola nutnosťou.
ADACTA
Po nich na pódium nastúpila ADACTA a bolo to podobné ako v TN asi vždy. Parádny set plný nasadenia a energie, na aký som od tejto party zvyknutý. Úvod obstarala pomalšia inštrumentálka, ktorou začínali svoj set aj onehdy v Seredi, keď sme s nimi hrali. Potom hneď odpálili „Z mostov stúpa dym“ ako jednu z mála starších vecí. Okrem nej ešte moja srdcovečka „Úzkosť“ či „Vlčia krv“, isto aj iné, no nejak extra som sa nezameral na podrobné sledovanie, ale skôr na zážitok. Gró setu stálo prevažne na novinkách z pripravovaného albumu. Tie zneli na druhý nástrel nádejne. Už teraz sa na nahrávku teším. Množstvo rýchlejších častí, ktoré zachádzali až kamsi k black-metalovému svišťaniu, ale ani o pomalé, hutné pasáže v nich nie je núdza. Každopádne tentoraz kapela stavia na podladenom švédskom zvuku gitary a silno skreslenej base, čo je (aspoň koncertne) možno trošku aj škoda, bo som sa miestami strácal. Iné to istotne bude, keď novinky dostatočne napočúvam. No výsledný dojem bol tradične veľká spokojnosť. Táto banda ma v Trenčíne ešte nikdy naživo nesklamala. Asi nejaká mágia abo čo...
FYASCO
Poslednou bandou večera boli organizátori tejto akcie, chaloši z FYASCO. V dvojici bez Štotyho som ich ešte nevidel a musím povedať, že tretí nástroj v ich muzike chýbal. Galo síce presedlal z basy na gitaru, no práve tie hlboké bubloty dávali chaotickému mixu fast coru, moderného hardcoru s kadečím ten tretí rozmer. Gitara zapojená cez 2 aparáty rezala nenormálnym spôsobom. Formálne všetko ok, parádne odohraté, len tá basa, hoši, tá basa. Dúfam, že časom sa všetko utrasie a pribudne aj ten brumlot v pozadí a doplní masakrujúcu mašinériu. Ľudia pod pódiom na to aj tak hľadeli svojím pohľadom a nenechali si zobrať chuť zabávať sa a užívali si to všetko ako sa patrí.

Záver? Sčítané a podtrhnuté: Parádny večer. Cca stovka platiacich, ktorí si v predsviatočných stresoch našli čas na zábavu a odreagovanie a dostavili sa uskutočniť to práve do Lúča. Viac ako pozitívny dojem. Vďaka za takú akciu.

-Majto C.-

fotky: Mistta



CRANIAL CARNAGE – Abhorrence (2017, Immortal Souls Productions, 33:35)

Existujú od roku 2009, prvých päť rokov však fungovali pod iným názvom a „Abhorrence“ je vôbec prvou oficiálnou nahrávkou pod tým novým. Neznáma banda z Uherského Ostrohu na južnej Morave, a rovno album u ISP? Práve Ďuro pred mnohými rokmi razieval zásadu, že skupiny by mali najprv vydať niekoľko demáčov a až potom siahať po CD, nuž, časy sa evidentne menia
Marty (gitara, vokál), Rebus (vokály), Mara (basa), Volcano (bicie) a Nagard (gitary) sú takto podľa fotky už tiež celkom „páni v rokoch“, zdá sa, že CRANIAL CARNAGE je ich prvým vážnejším účinkovaním na scéne, a z ničoho nič veľký debut. Ale Ďuro má vypestovaný slušný cit na kvalitné veci, poďme teda na to. Čože sa to ukrýva pod skôr oldschoolovým krvavo-rúhačským obalom?
Death metal, vážení, kov smrti. A veruže vydarený, nie nejaký moderný, skôr hlboko zakorenený v klasike. Našťastie nie retro nejakej konkrétnej DM školy, naopak prekvapivo podľa môjho gusta. Ono je to totiž v prvom rade naozaj brutálna, do extrému potiahnutá vec. V podstate skôr deväťdesiatky, ale masakrujúce, brutal death ako sa patrí. A navyše výborne skĺbený s temným, rúhačským podaním žánru. Hutný, podladený, ťažký zvuk, ponuré harmónie, zavýjajúce gitary, divoký, nemilosrdný vír prevažne v rýchlych a náklepových tempách. Občas pomalšia, ale taktiež zničujúca pasáž. Celkovo ide o hudbu skôr priamočiaru, hrubú, zúrivú a nemilosrdnú, pekelný mlyn točiaci sa rýchlosťou rotačného guľometu. Rúhavé témy textov prednáša hlboký growl, zabudovaný do stien gitár a bicích. Nie je dominantný, funguje tu ako jedna z rovnocenných zložiek hudby. Tá je podstatná, nejaké intrá (akustiky „inventárne“ zvony) sa tu pestujú fakt zriedka. „Abhorrence“ boduje hlavne celkovým barbarským vyznením, CRANIAL CARNAGE v podstate hrajú dosť svojsky, ťažko ich prirovnať k nejakému prefláknutému menu. Kedysi niečo podobné hrali Nemci CASTIGATE, ale mám pocit, že toto je ešte o triedu väčšia ukrutnosť.

Martin Lukáč



pondelok 25. decembra 2017

ABORTION "All You Need Is hate" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Otcovia slovenského Grindu, na čele s Leprom- opäť zdvihli prostredníky a postavili sa proti systému-ich najväčšími zbraňami- hudbou a sarkazmom. Rýchlopaľby doprevádzane správne mierenými textami-to je proste masáž...čo sa osvedčilo už na albume „Konvert“ to“All You Need Is Hate“ spečatilo- slovenčina proste ABORTION-u sluší! Je až obdivuhodne ako vie Lepra pracovať zo slovíčkami a v podstate na jednej vete zobraziť odkaz ktorý udiera priamo do xichtu ! Na toto nemá talent hocikto, je to skrátka to čo robí toto trio právoplatnou jednotkou na scéne- (aj keď takéto označenie by chalani asi skromne odmietli ).
Roky skúsenosti a odhodlania zobrali za svoje- chceš Grind- počúvaj ABORTION.


-ADAMParazit-

ARROGANT STATE / SLUTET split 7"EP 2017 (Phobia Records)

Dvakrát Švédsko, dvakrát neznáma. Už sa teším až padne ihla na drážku...
ARROGANT STATE- kurva pecka. Ako keby ste počúvali nevydané skladby Entombed z ranného obdobia. No toto ma prekvapilo. Fakt to má energiu, parádny Švédsky zvuk alá Soundlight štúdio z ranných rokov 90 tých. Znejú preto viac metalovejšie než punk a HC. Ale je to vlastne taký Death ´n´Roll, aký naštartovali práve Entombed. Prekvapenie a parádne to odsypáva, nenudí , skôr nútí klepať nohou a natriasať lebkou. Jednoznačne prekvapenie a píšem si do denníka, že túto kapelu muním mať vždy na oku. Dobrá práca
SLUTET hrajú taký mix punk/HC/temnoty, na ktorú majú tiež len ochranú značku Škandinávske kapely. Nie sú žiadny nováčikovia,ale ostrieľaný harcoši a veteráni scény z legiend ako 3 WAY CUM (moja oblúbená kapela v 90tych rokoch), WARCOLLAPSE. Takže aj v takomto štýle čakajte muziku.
Temný metalický HC /punk, energický, melodický no zároveň pochmúrny. Dve skladby energického ,melodického mixu hc,dis beatu a raw punku. Dobrý matroš!
-Lepra-
ARROGANT STATE
SLUTET
PHOBIA RECORDS

nedeľa 24. decembra 2017

DOGMA INC. „Blacksun Flowers“ CD 2017 (Slovak Metal Army)

Keď mi Erik kedysi poslal prvú ukážku z pripravovaného nového albumu, bol som prekvapený posunom, aký kapela urobila od prvého albumu „Before and after“ a to nehovorím o tej ceste od demáčových čias. Keď po dlhšom hľadaní vhodného vydavateľa album konečne vyšiel a vypočul som si ho celý, zostal som s otvorenými ústami. Napriek časovému odstupu a výmene polovice zostavy, kapela pokračuje v smere vytýčenom už v závere predošlého cd.
Hneď počiatočná pomalá pasáž v úvodnej inštrumentálke „Fake“ zdrapí za hlavu a núti ňou kývať po celý čas, aj keď sa song mierne rozbesní. Parádna Groove-mašinéria, ktorá pokračuje aj v nasledujúcom songu „Even god denial“ s rovnakou intenzitou a tlakom. Gitary si pekne riffujú a sádzajú skvelé vyhrávky, k tomu parádne nafrázované bicie, ktoré sú s gitarami zosynchronizované neskutočným spôsobom. Zafarbením hlasu speváka to tu trošku ťahá k vplyvom bratov Abbotovcov a ich najznámejšej bandy Pantera, no hudobne tam viac cítim Damageplan (a okrem pár momentov aj hlasovo), čo mi hneď nasledujúci song „The conqueror“ potvrdzuje. Pekne vygradovaná vecička, ktorá sa v stredných tempách plíži a hryzie, aby sa v závere rozbesnila a udupala nás v rýchlom tempe. Hneď nasledujúca „Skinless beast“ mi v strede potvrdila aj ďalší z vplyvov, ktoré tam cítim a tým je „The Blackening“ Flynnových Machine Head. Ten sekaný riff s pískačkou by sa krásne vynímal aj na tomto albume. K tomu šťavnatý drsný spev, ktorý to celé parádne dofarbuje. A to nesmiem zabudnúť na úvodný skoro až bluesový gitarový motív, ktorý to celé náladou ťahá do delty Mississippi, rovnako ako ťahavé záverečné sólo. Nehovoriac o sampli v úvode „Devil speed“, ktoré Erik doprevádza decentným klepaním divného parytmu. Ženský gospel je uťatý besnou klepačkou a vrniacimi gitarami. Grindujúce pasáže s mihotajúcimi sa pravačkami sa menia s decentnými, kde gitary kreslia parádne linky. Tento song asi najviac nadväzuje na predošlý album Dogmanov. Návrat do vôd MH nastane hneď s nasledujúcou atmosfericky sa pokľudne vinúcou „Oxidizer“, kde si gitary pokojne sekajú takty, občas zaburácajú, no celkovo song pôsobí menej komplikovane a priamočarejšie. „Shock till you drop“ má rovný rytmus songu „Fuck you“ Damageplan v slohách a podobne menej komplikovanú štruktúru, kde slohy sú v kontraste s valivejšími refrénmi. „Absolution, no progress“ je opäť pomalšia vecička s ráznymi zmenami pasáží, no stále dostatočne vražedne vyhladzujúca. Predposledná „Collapse“ má hutnosť a húpavosť Fear Factory, niektoré riffy sú priam beštiálne. Song patrí k technickejším. Jemný úvod záverečnej „Dead man walking“ mi opäť evokuje Damageplan, ktorí tiež svoj, žiaľ, jediný album „New found power“ tiež uzavreli pomalšou vecou „Soul bleed“, len tá bola celá pokojnejšia. Mŕtvy muž po jemnom úvode hryzie a buráca ostrými gitarami a hutnými salvami bicích. A v duchu predošlej tvorby si to v pomalšom tempe nekompromisne hrnie ku konečnej, kde zavládne zvuk dvoch čistých gitár, ktoré to celé uzavrú.
Výborný materiál, nápaditý a kompaktný. Veľkými pozitívami tohto albumu sú prepracované kompozície plné skvelej hudby, ale aj vyvážený zvuk, kde nič zbytočne nevyčnieva a všetko hrá ako má. Prínos nováčikov do celkového prejavu kapely je neprepočuteľný. To, čo v minulosti len v náznakoch vystreľovalo z besno víriacej brúsky, teraz naplno buráca a duní. Metal. Ale totálne nadupaný. Počúvam pol roka a stále si ho užívam ako „poprvé“. Myslím, že naša scéna nemá veľa podobných kapiel ako táto. Dúfam, že na ďalší album nebudem čakať toľko rokov...
-Majto C.-


štvrtok 21. decembra 2017

DOBYTČÍ MOR / 8DNÍ VENKOVA-„Pox/Budeš hodná“ Split 2017,12“ LP (samovydanie)


Od čias kedy si ešte v englištine vraveli Dobytci z Frýdku- Místku, „Murrain“ a splodili chorobné dielko „Famine“ pretieklo už vela piva a vyšli ďalšie 3 dlhohrajúce úspešne albumy. Tento rok toto komando prinieslo doslova smršť na 12“ v podobe splitka zo Zlínskymi prasiakmy 8 DNÍ VENKOVA (8.D.V.)
Strana Dobytčiho Moru ako som už naznačil je posiata nekompromisnym Death/Grindom a uprime,zanecháva za sebou aj posledné tri albumy- fakt! Už na úvod vám odjebe dekel aj s chrbtovou kosťou pecka „Izotope Bleed“ klepačky tu striedajú hutné riffy a v tomto zložení pokračuje celá nahrávka, vymakna rychlojazda- DOBYTČI MOR proste došiel k svojej povesti- žiadny progres, žiadne slaďaky- „Pox“ je vskutku mäsiarčina a zamiešali tým aj karty- uvidíme čo vyleze s tejto trojice „veteránov“ na budúcom full albume...
8.D.V. otváraju svoj set nazvaný príznačne „Budeš hodná?“ – na obálke krásne ocoverovanej mäsitým falusom stimulovaním ženskou rukou- áriou Mimoňov ktorú už následuje skôr pomalejši Grind- ale zato hútny- v rytme zombie maršu, bicie tu predvádzaju krásnu plecharinu- až mi srdiečko plesá, chalani tu predvádzaju paradnu plejadu rytmov- za doprovodu porno textov, avšak nečakajte 100 pornogrind alebo tupa-tupa, tyto chlapci to z nástrojmi fakt vedia a neboja sa ich použiť (nie nevravim teraz o ich klobásach,heh) ak by som mal porovnať tak 8.D.V. si razia cestu v štýle SxRxOxM.
Prijemnú bodku na zaver tvorí „The Femine“ od MURRAIN.
Keďže tento split vyšiel len na LP budú tentokrát fans ktorý dávajú prednosť striebornému kotúču ochudobnený o túto skvelú nahrávku, snáď v budúcnosti vyjde aj ako CD...tento matroš si zaslúži väčšie publikum, zas pre zberateľov vinylu je tento kúsok oto viac atraktivnejši, pretože sa tu ozaj jedná o klenot- a to nie je málo.
-Adam-

DOBYTČI MOR
8 D.V.

utorok 19. decembra 2017

SPACE GRINDER tour na Slovensku

Nášmu japonskému kámošovi Kameiovi sa tu u nás minulý rok tak zapáčilo, že sa rozhodol navštíviť Slovensko zas. Jeho česko/slovenské prázdniny začínali dvojdňovým výletom do Prahy, o ktorom by vám viac mohol prezradiť Rado, Kameiov osobný sprievodca po najlepších Pražských knajpách, ale podľa mňa si už aj tak okrem koncertu Black Witchery nič nepamätá haha. Aby to ale nebolo pre Kameia, iba turistické pobehovanie po pamiatkach, pripravili sme mu aj pár dní v hluku a možnosť predstaviť sa tak zase aj ako Spacegrinder. Na jeden deň sme vybavili nahrávaciu seansu v Badíne a potom dva koncerty v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Ako bonus sa sami od seba ozývajú ukrajinskí noise grinderi Maläd s ponukou, či by si nemohli prísť zahrať, len tak, že nechcú žiadne prachy, prídu na vlastné náklady vlakom a spravia si výlet s poriadnym nášupom. Tak to je sakra prístup!!!!! Jasné, že ich teda berieme do partie s tým, že keď prídu postaráme sa aspoň o spanie a jedlo.



2.11.2017 - nahrávanie Badín
Celý štvrtok sme strávili v SPK štúdiu u Mirčiho Speváka. Je to už pomaly naše domovské štúdio a spolupráca s Mirčim je vždy na najvyššej úrovni. Po prvýkrát nahrávame spoločne aj s Marekom a jeho pílou. Hneď na úvod sa to nezaobíde bez technických patálií ale šikovnosť a zručnosť štúdiového technika nás vyťahuje zo šlamastiky. Od tohto momentu už všetko ide bez chyby. Na niektorých veciach nám hosťuje Kamei na vokáloch a robí si jednu nahrávku aj sám ako Spacegrinder, kde mám tú česť sedieť za bicími. Plán sme splnili na 120% a Badín tak opúšťame s dobrým pocitom. Na druhý deň nás čaká koncert v Banskej Štiavnici.

3.11.2017 - Banská Štiavnica, Spojár – Spacegrinder, Maläd, Jakubysko, Sedem Minút Strachu, Hrobár, Hakes
Času máme habadej, neni sa kam ponáhľať tak sa s Marekom u mňa povaľujeme a relaxujeme pred náročným večerom. Cez deň sa najpopulárnejšou sociálnou sieťou preženie správa o zrušení účasti Hakes, kvôli vážnym osobným problémom. Škoda, bol som na nich zvedavý. Zo Zvolena vyrážame už za tmy v zložení Kamei, Rado, Marek, Monika a ja ako šofér. Rišo ide z Lovčického kraja ako samostatná jednotka. Klub Spojár je priamo na hlavnej ulici a je to budova, ktorá sa v tomto nádhernom banskom mestečku svojou postkomunistickou ohavnou architektúrou nedá prehliadnuť. Keď sme tu boli v auguste na Jašterica festivale, hemžilo sa to tu kopou pankáčov, metlošov a podobnou háveďou. Teraz je tu okrem nás ešte asi päť ľudí. Postupne však prichádzajú ďalší a nakoniec je účasť väčšia ako sme sami čakali. Chvíľku po nás sa v klube objavujú aj ukrajinskí noise grinderi Maläd. 
HROBAR
Z Kyjeva cestovali 24 hodín vlakom až sem, obrovský rešpekt. Po nich sa objavujú aj Jakubyskovci a večierok tak môže začať. Organizátor dnešnej akcie Lukáš dostáva úlohu otvoriť kultúrny program so svojou miestnou sebrankou Hrobár. Už z názvu vám musí byť viac než jasné akým smerom sa uberá ideológia tohto tria. Hudobne ide o surový a neohrabaný metal nasiaknutý starým trashom. Zvuk sa od obrovských stien klubu odráža zo strany na stranu a Bibo ako majster zvuku má čo robiť, aby to tu so svojím aparátom ukočíroval.
SEDEM MINUT STRACHU
Zhruba po polhodinke dostávame priestor na pódiu s naším sedem minútovým cirkusom a proste klasika. Ani neviem ako to celé ubehlo a podľa ohlasov to hádam nebol dáky prúser. Po nás sa chystajú zvolenské chlapčiská Jakubysko. Po rokoch stabilnej zostavy u nich prebehla zmena a Tomáša na base vystriedal Monky. 
JAKUBYSKO
Bol som tak zvedavý ako to mojim ex memberom idiotským pôjde po rokoch zase spolu. Maťo zaujme svoj typický postoj a s výrazom ostrieľaného profesionála mydlí na štyri struny, akoby hral s nimi odjakživa. Myslím že Jago s Filipom lepšiu náhradu nemohli nájsť. Jagov druhý vokál je ďalšou príjemnou zmenou v tomto triu a jeho srdnatý blakot posunul Jakubysko zase o krok ďalej. Za mňa (a verím, že nielen za mňa) maximálna spokojnosť!!!!! Súboj neozvučiteľnej miestnosti versus Vomitor aparát je v prospech majstra zvuku a aj napriek predchádzajúcim obavám Bibo opäť ukázal svoje kvality. Jakubysko svojou polhodinkou fast grind metalu uzavrú predstavenia slovenských „hudobných“ súborov. Je čas na zahraničných hostí. Kamei mi zase dáva neodolateľnú ponuku byť súčasťou jeho live performans. Príprava mu trvá trochu dlho a Bibo začína byť z toho málinko nervózny. Pobehuje, skúša, šteluje a mierna jazyková bariéra tomu vôbec nepomáha. OK!!! Všetko je pripravené, notebook s hlukovým podmazom nastavený, hlavná hviezda večera je ready, deštrukčná šou môže začať. A keď píšem deštrukčná, tak to berte skutočne v pravom slova zmysle, pretože keď Kamei vypustí démona a dostane sa do tranzu, nič a nikto mu nestojí v ceste.
SPACE GRINDER
Spoza bicích nestíham sledovať čo všetko sa dialo vpredu, len ho občas zaregistrujem ako vyskočí na pódium s rozpustenými havraními vlasiskami a hneď zase zmizne dole v dave. Celé toto šialenstvo trvá cca 4-5 minút, ja som však vyčerpaný akoby som hral hodinu. 
MALAD
Záver patrí Maläd. Títo Kyjevčania sú u nás neznámou bandou a väčšina návštevníkov sa s ich menom stretla pravdepodobne po prvýkrát. Duo v zložení Valentino basa/spev a Sirko bicie začína svoj pár minútový set monotónnym zvukom basy, na ktorej sú natiahnuté len dve struny a zúfalými výkrikmi. Celé mi to znie zo začiatku dosť apokalypticky. Ďalej už pokračujú v totálne noisecorovom duchu. Krátke chaotické rúbanice, punk predohrávky, kvílenie basy a lomoz na maximum. Nakoniec pridajú ešte pár sekundoviek iba vokály s bicími a je hotovka. Treba zas robiť tie najnepríjemnejšie veci každého koncertného podujatia a to pobaliť veci a napakovať do motora. Moje auto plníme čo to dá a ja s Monikou sa vraciam do Zvolena, Rišo s ostatnými kumpánmi ostáva spať v Štiavnici.

4.11.2017 – Banská Bystrica, Klub 77 – Spacegrinder, Maläd, S.O.T.E., The Public, Sedem Minút Strachu
V sobotu sa cez deň rozdeľujeme každý do svojho volebného okrsku, splniť si svoju občiansku, v tomto prípade skutočne povinnosť. Využívam čas na prípravu jedla pre hladné krky a Rišovi pripravil program pre zvyšok osádky. Zo Štiavnice boli všetci unesený a ani sa nečudujem. Večer sa všetci stretávame v 77čke s asi hodinovým predstihom. Krátko po nás šťastne dorážajú S.O.T.E. a potupne sa to tu zapĺňa známymi tvárami nielen z blízkeho okolia. Sedem Minút Strachu dnes ako prvý. Rozložíme si a pripravíme pódiovku, no zvukár sa asi vyľakal Mardokovho sláčikového zariadenia a povedal si, že nám to dnes nijako neuľahčí. Mám pocit, že na pódiu to hučí viac ako dole no nechceme to zbytočne naťahovať, ľudia sú už nedočkavý, tak to odklepem a ideme na to. Hráme skladby z novej dosky, v ktorých dostáva viac priestoru Marekove violon-saw-čelo. Všetci spoločne s Radom spievajú refrény, nadšene tlieskajú rukami nad hlavou a kričia ešte, ešte. Náš čas však po pár minútach vypršal a my sa rozlúčime najznámejšou skladbou z našej ďalšej novej dosky a prenechávame priestor pre Maläd. Valentino má zo začiatku problémy s káblami a keď pohýbe bustrom tak mu to vypadáva. Nejak zázrakom sa mu to nakoniec predsa len chytí a môže sa hučať. Toto bol pravý ukrajinský noise core mangel na plné gule. Ten istý apokalyptický úvod ako včera v Štiavnici a po ňom krátke, niekoľko sekundové prasopaly. Trochu punku, trochu tuca tuca, ale hlavne nájeb. Ani nie 10 minút a hotovka. Takto to má vyzerať.
S.O.T.E.
S.O.T.E. z Budapešti sú podľa mňa momentálne najlepšia grind core kapela široko ďaleko a to myslím kurva vážne. Táto štvorica mi zatiaľ zakaždým nakopala riť a inak to nebolo ani tu. Hneď od začiatku je to poriadne intenzívne a energické, že pri tom jednoducho len tak neobstojíš. Starý Warsore, Dahmer alebo Gore Beyond Necropsy v plnom prevedení. Borci sú ostrieľaný harcovníci a vedia si to na pódiu užiť naplno. Marciho dredy lietajú vzduchom, Markovi zakrýva tvár jeho brčkavá hriva pričom reve do mikrofónu ako jeleň, ďalší Mark za bicími bezchybný a presný ako stroj a sústredený Gabi po celý čas v jednom postoji vyťahuje jeden chytľavý rif za druhým. Celý koncert takmer bez pauzi, v maximálnych otáčkach, intenzívne a likvidačne. BOMBAAAA!!!! Už po niekoľký krát môžem úprimne povedať, že som nevidel slabý koncert S.O.T.E.!!!!!! 
THE PUBLIC
The Public z Čadce patria medzi kapely, ku ktorým mám roky obrovský rešpekt. Už nejaký ten piatok to hoblujú vo štvorici a veruže im to stále ide jedna radosť. Horákov mikrofón je celý čas slabo počuť a tak si chudáčisko ide hlasivky vyrevať. Nevzdávajú to však ani na chvíľu a rúbu ako pravý kysucký drevorubači čo to len dá. Ťažké valivé pasáže sa striedajú s rýchlymi a ukričanými a chytľavé refrény ťa vťahujú do celého dejstva aj keď nechceš. The Public zase raz ukázali prečo patria k špičke slovenského undergroundu. 
SPACE GRINDER
Na záver Spacegrinder. Bicie redukujem na minimum a prípravu predlžuje šlamastika s prepojením Kameiovho notebooku z čoho je trochu nervózny. No ako náhle je všetko OK a odklepávam, dostáva sa v momente do tranzu, mizne v dave, hádže sa o zem, zmieta sa v kŕčoch a reve ako zmyslov zbavený. Na chvíľu vyskočí hore, pobácha po čineloch, aby zas zmizol pod pódiom. Po zhruba dvoch minútach hádže mikrofón o zem, vypína notebook čo je bodkou za dnešným večerom. To sme si vlastne všetci mysleli, že by mal byť, no zrazu, z ničoho nič obsadia pódium Hakes a odohrajú svoju minútku slávy. Tak keď už to včera nevyšlo tak aspoň takto na chvíľu dnes. Nasleduje balenie, lúčenie, ďakovanie, fotenie a rozvoz pozostalých po okolí. Ukrajincov beriem spať ku mne, prichádzame však už tak neskoro, že neostáva energia na žúrovanie. Ráno im zisťujeme vlak do Košíc, Valentino kupuje cez net lístky na bus do Užhorodu, pomeníme ešte pri rannej káve nejakú muziku a odvážam oboch na stanicu. Majú pred sebou veru poriadnu štreku. Klobúčisko dole za takýto prístup a mali by byť príkladom všetkým rozmaznaným a nenažratým kapelám. Maläd si mimochodom z tohto vákendu spravili krátke minitour video tak ak chcete, dole kuknite youtube link. Ešte raz veľká vďaka všetkým, čo ste si počas tohto víkendu našli čas a prišli si pozrieť pár psychopatov uväznených v hluku.




Jan IP

nedeľa 17. decembra 2017

DO ŘADY! „Join The Army?!“ LP 2017 (Véva Records)

Vydanie tohto albumu bolo pre mňa milým prekvapením. Som rád, že Papagájovu snahu o oživenie záujmu o staršie punk nahrávky podporujú aj ďalší vydavatelia. Trochu v tieni vydaní PHR sa tak na svete objavila ďalšia doska, ktorá vyšla v porevolučných euforických časoch s množstvom iných, ktorých osudy boli rôzne. Priznám sa, že práve tento album mi vtedy netrafil do vkusu, aj keď songy Do Řady! z prvej Rebélie som mal veľmi rád, bo spolu s vecami Našrot tam patrili k tomu lepšiemu. O to viac mi srcco poskočilo v hrunnom koši, keď som na tento titul narazil. Ani tých 26 rokov od pôvodného vydania mu neubrali nič na kvalitách, práve naopak. Materiál znie sviežo aj v súčasnosti, hoci zvuk už je dnes trochu niekde inde, no práve tým znie originálnejšie a neotrelejšie. Gitara mi výškovejším nazvučením a zrnitým skreslením evokuje Husker Du (ale celkovo aj hudobne by som tam tipol jeden zo zdrojov inšpirácie kapely).
Hneď od úvodnej „Do řady!“ dostaneme porciu osobitého punku s netypickými postupmi a množstvom zborových spevov. V každom songu počuť rôznorodé vplyvy, napr. „Dost nám to vadí“ je trošku v duchu F.P.B., v „Občané“ počuť Dead Kennedys, „Šampus“ spevom trošku pripomína raný Plexis v období albumu „Půlnoční rebel“, „Hlava“ či „Federální vládo“ majú v sebe štipku melanchólie H.N.F., či psychotickosti Šanova 1, či najlepší song (albumu a v inej verzii aj Rebelie) „Nikomu nic“ s nosným post-punkovým gitarovým motívom, ktorý by nezanikol ani napr. u The Cure. A takto by sa dalo hľadať v každom songu niečo porovnateľné či známe, no všetky prímery aj tak pokrivkávajú, bo táto banda má všetky vplyvy vkusne namixované, že z toho lezie vlastná ojedinelá tvár. Či už je to mierny minimalizmus a rozjuchanosť v „Pogobál“, chytlavosť až hitovosť „Všichni“ alebo „Gastarbeiter“, pochodový rytmus „Tak se přidej!“ (tiež známa z Rebelie), novovlnné prvky v „Se slevou“, všetky si žijú svojím životom, no napriek rôznorodosti držia pokope ako jeden farebný obraz plný drobných detailov, ktoré dokopy z neho robia ten skvelý zážitok. Ak k tomu pripočítam aj nadštandardne zvládnuté hudobné výkony, stále je čo počúvať a zostáva len spokojne pokyvovať hlavou nad kumštom, ktorého je táto nahrávka napchatá na prasknutie. Je čas, aby som sa vrhol na neskoršie tituly, ktoré som obchádzal oblúkom, bo som zabudol, čo sa na nich ukrýva.
Ak máš rád starý, kvalitný punk s vlastným ksichtom, neváhaj ani chvíľku. Toto je extra veľká porcia kvalitného žrádla pre teba.

-Majto C.-



sobota 16. decembra 2017

TOMORROW´S HELL „History of the tricked ones...“ 7“EP 2016 (City Garage Syndicate/Miruus Levyt)


Ako je u mňa v poslednom čase zvykom, kým napíšem recenziu na čosi, čo mi neskutočne reže, kapela buď vydá medzitým čosi nové (v lepšom prípade), alebo sa medzičasom rozpadne (v tom horšom). Presne to sa mi stalo aj pri tejto krutej crust-brúske. Ukončenie činnosti ma v ich prípade mrzí. Už od prvého kontaktu s debutovým sedempalcom, ktorý som od kapely kúpil na dávnej trenčianskej akcii, som podľahol čaru ich severského zaklínania. To trvá až do dnešných dní pri každom ďalšom kontakte s ich tvorbou. Podobne je to aj pri tejto „rozlúčkovej“ nahrávke.
Ashes of Babylon“ začne parádny sekaný riff v strednom valivom tempe, aby ho po čase vystriedalo priamočiare severské besnenie prizdobené skvelou gitarovou vyhrávkou. Momentálne mráz vládne viac v izbe ako vonku. A ďalšou parádnou vyhrávkou song opäť v strednom tempe aj končí. „Spasm of extinction“ je náklep od prvej sekundy. Bicie poháňajú vpred zúrivo vrčiace gitary a duniacu basu, nad ktorými znie záhrobný hlas chŕliaci zúrivé slová zmaru. Ani tu nechýba spomalenie, v ktorom znejú gitary až Entombedovsky chrchľavo, ani krátka, ťahavá vyhrávka pred koncom songu. Titulný song začne v podobnom duchu hneď pekne zostra a vymláti z človeka dušu. Nehorázny náklep. Ten pokračuje aj v poslednom songu „... from nowhere“, ktorý navyše zdobí opäť ťahavá vyhrávka v duchu raných Edge Of Sanity v spomalenej časti, ktorá je okamžite rozmetaná ďalším náporom temného hnevu. Crust, hardcore, metal, temnota a chlad, smrť a záhuba. Toto je materiál ako sa patrí. Navyše s nadupaným, výrazným zvukom (Davos, Vyškov). Zážitok z počúvania tohto parádneho materiálu je o to silnejší. Ak sa už TH nedajú nikdy dokopy, jedno je isté – týmto materiálom sa rozlúčili na vrchole. Každému môžem len doporučiť.

-Majto C.-


utorok 12. decembra 2017

2.12.2017 – Vorgär (Hun), Jakubysko – Lučenec, Slimák


Koncert v Lučenci konečne, keď nemám pracovné a ani iné povinnosti, ktoré by mi to mohli nejako prekaziť. Do kalendára si teda prvý decembrový piatok značím červenou hneď ako zbadám prvé zverejnenie. Z trojčlennej zostavy kapiel tesne pred dňom Dé vypadávajú miestny Deside a Miňo je tak zúfalý, že by pozval aj Temnohoň alebo Hakes. Náhradu sa žiaľ nepodarí nájsť a tak to všetko ostáva na Jakubysku a maďarských Vorgär. Času teda dosť a aj keď do Slimáku prichádzame zhruba na čas plánovaného začiatku, nikto sa nikam neženie. Pódiovka sa akurát len pripravuje, čím vzniká priestor pre komunikáciu a konzumáciu. Zvolenské zastúpenie v Slimáku, tak ako to tu už zvykom býva, nesmie chýbať, no tvrdé jadro alko mosh powers má dnes na pláne zrejme niečo iné. O zábavu je aj napriek tomu postarané a nálada rapídne stúpa po tom ako sa na stole objavuje fľaša Finlandie. 
VORGAR
To sa už ale nazvučili Vorgär a spúšťajú spŕšku surového crust punku v minimalistickej zostave gitara, bicie, spev. Stretávam s nimi po prvý krát. Jediná známa postavička je Bence za mikrofónom, ktorého môžete poznať z Chappa´ai. Jeho prejav sedí do neotesaného a hrubozrnného štýlu ako riť na šerbeľ. Mení dve rôzne polohy vokálu bez mihnutia oka a je najživším členom posádky. Gitara by mohla byt pustená ešte cez basový aparát, no aj tak má na moje prekvapenie dobrý hutný zvuk. Celé mi to znie ako ranná tvorba Extreme Noise Terror a jedine čo mi trochu vadí je bubeník, ktorý pri každom prechode pláva. Ale aj napriek tomu odohrali dobrý set. Kto máte radi starý priamočiary crust HC nájeb, skúste sa po tejto bande pokukať.
JAKUBYSKO
Jakubysko sa už pár týždňov predstavujú v pozmenenej zostave s Maťom „Monkym“ na base. Premiérovo som ich videl pred mesiacom v Štiavnici (o tom ešte trochu neskôr v inom reporte) a tak som mohol porovnávať. Nebolo však čo, pretože Jakubysko nie sú žiadny amatéri a každý koncert odohrajú naplno. A ver, že inak to nebolo ani tu. Monky zapasoval do kapely lepšie ako všetci čakali. Suverénne odohraté s nadhľadom, perfektným zvukom a nasadením tak ako vždy. Presne takto to mám u Jakubyska rád. Popri starých hitovkách zaznievajú aj nejaké novinky, čo by si pýtalo aj nejakú novú nahrávku. No uvidíme ako sa s tým chlapčiská popasujú, ja ale verím, že v novej zostave sa ich krv znovu poriadne rozprúdi. Tak ako bol rýchly tento večierok, tak krátky bude aj tento report. Neni viac čo dodať akurát ešte snáď zaželať Miňovi, nech mu jeho nadšenie, chuť robiť koncerty a držať scénu v jeho rodnom kraji nad vodou vydrží čo najdlhšie!!!!!

Jan IP

nedeľa 10. decembra 2017

DEHYDRATED "Resurrection" CD 2017 (Immortal Souls Productions)

DEHYDRATED by boli jedna z trend určujúcích kapiel, keby si nedali asi 20 ročnú prestávku od ich poslednej nahrávky. Boli prvá kapela na Slovensku, ktorej vyšlo CD (Bolo to splitko s Bestialit) a sľubnú dráhu death metalovej kapely zbrdzdili veci ako drogy a aj odchod gitaristu Braňa do zahraničia. Po návrate obnovil kapelu, kde nezostal už kameň na kameni a okrem neho pribral ľudí, ktorých už Slovenská scéna viac menej preflákla a po prvopočiatočnej rošáde z reunionu sa im zostava ustálila a šľapú na plné guľe!!! Vydanie CD bola len otázka času a iný a trefnejší názov si ani zvoliť nemohli. Znovuzrodenie.
Vždy sa mi páči ako starý fotríci musia sa vratiť na scénu a ukázať tým sračkám, ako sa z hovna pletie bič! Takto to je aj v tomto prípade. Väčšina kapiel už svôj death metal kríží aj s kozou, Dehydrated si zvolili starú vyšľapanú cestu, zarastenú machom a pavučinami. Old school death metal so všetkým, čím ho milujeme. Cd je pomerne krátke, kedže obsahuje len 6 skladieb z čoho je jedna coverka od Massacre. Pre mňa je top skladba "Don´t laught you´re dying". Má v sebe hitovejší potenciál, teda najhitovejší odhliadnúc od coverky Massacre.
Ináč,ako som už napísal, nájdete tu všetko čím bol starý old school death metal zaujímavý, akurát ma trocha mrzí, že nesadili aj kartu na starý zvuk, ale ten vám tu už nikto a nikde nedokáže urobiť. Analogové štúdia sú fuč a sterilita digitálných štúdii vlastne zabíja aj death metalový zvuk. ale s tým sa už fakt nič nedá robiť a mladá generácia detah metalovýcg fanúšikov je už na toto zvyknutá.
Podtrhnuté, podčiarknuté, až chcete poriadnu dávku death metalu, nech sa páčí. Videli ste ich už naživo určite, takže až ešte toto CD nemáte, napravte tú chybu!
-Lepra-

BANDCAMP

piatok 8. decembra 2017

ŠANOV 1 „On the shit“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

V dobách dávno minulých bolo veľa kapiel a veľa nahrávok, ktoré odvial čas a dnes si na ne spomenieme len vďaka Papagájovým reedíciám. Vďaka mu za ne. Ale je niekoľko takých, ktoré by sme radi znovu oprášili, no do ich znovuvydania to bolo už aj dosť nemožné. Po albumoch Davovej Psychózy prišiel rad aj na iné punk-šperky. K nim patrí aj druhý album teplických punkov Šanov 1. Pôvodne vyšiel 2 roky po surovom a neučesanom debute „Konec světa“ (ktorý mám dodnes rád presne pre tú surovosť a nedokonalosť), no na vinyle sa objavil až teraz, cca štvrťstoročnicu po vydaní na cd a kazete. Zbierka 12 songov, z ktorých mnohé za ten čas skončili vo výkladnej skrini „Skvosty českého punku“ dostala tradične vylepšenú zvukovú fazónu. Tento album je zvukovo ošetrený parádne, no niekedy sa mi zdá až trošku moc uhladený. Najmä pomalšie veci („No fun“, „Vlastenec“, či angličtinou postihnutá melodická „What for“) znejú síce skvelo, no chýba mi tam tá neurvalosť, pričom rýchlejšie veci ako „Hej hou“, „Neverending story“, „Idioti“ či „Zlatý oči“ by v pohode splynuli aj s vecami z debutu, bo sú dostatočne surové a intenzívne (samozrejme s čistejším zvukom a presvedčivejšími hudobnými výkonmi), no hlavne plné zmien. Ale napríklad niektoré pomalšie veci majú zas naopak skvelú atmosféru, ktorú mám na mnohých starých kapelách rád, napr.: „Brouček“ (uvoľnená, ľahšia záležitosť v duchu Znouzectnost, s krásne zvonivou basou v úvode), „Krysy“ (z tej vanie divná melanchólia a mrazenie), ale v podstate aj „Šlem“ (tá by mohla byť aj trošku nápaditejšia, bo na rozdiel od ostatných songov plynie poklidne v jednom tempe), alebo najstarší song „Na běžícím pásu“, ktorý vo mne od prvého počutia (už na prvej Rebelii) vyvoláva pocity beznádeje a márnosti života. Neublížil jej ani čistejší zvuk a celý album dôstojne uzavrela. Ticho po jej doznení je hmatateľné... Kapela pekne narábala s atmosférou už na debute, no tu to chlapi dotiahli do dokonalosti. Samozrejme aj tu najviac uši trhá jedna z typických značiek tejto kapely, Šantrůčkov nezameniteľný mekotavý prejav, na ktorý si zvyknúť vždy chvíľku trvá, no neviem si predstaviť tieto songy s iným hlasom. A druhou vecou je text jedinej nespomenutej skladby. O tomto pamätníci vedia svoje. Inak tento album ani po rokoch nemá vážnejšie nedostatky a spolu s debutom pútajú náležitú pozornosť i dnes.

-Majto C.-


štvrtok 7. decembra 2017

DISSEKERAD "VI" 7"EP 2017 (Phobia Rec.)

Ďalšie  EP od Švédských crusterov na ich materskom vydavateľstve  je číra radosť. Mám rád nájeby typu sedempalec na 45´tke, to sedíte zväčša rovno pri gramci a v kuse otáčáte. Presne ako v prípade nových 4 songov od týchto fotrov a pamätníkov Švédskeho punk/d-beatu. (Kapela je poskladaná z účastníkov zájazdu z kapiel ako Makabert Fynd, Avskum,Krigshot,Totalitär). Takže až máte pochybnosti o ich presvedčení, rovno to hodťe za hlavu. Otvorte si jedno extra silné pivo, sadnite si a vypeckujte to. Preletí to vašou hlavou,ako guľka pri Ruskej rulete. 4 songy surového raw soundu, uvrieskaného revu a disbeat rytmu, proste nikoho za triezva nenechá stáť len tak. Energia sa dá krájať a surovosť k tomu máte ako bonus. Texty v rodnom jazyku a bez prekladu v booklete, kto by sa stým aj sral. Krič,ako ti narástol jazyk, to len mi si tu liečime nejaké mindráky s angličtinou.
Až miluješ spomínané kapely,nič nerieš,ihneď ber a až chceš rozrhať gate muzikou, skús!
-Lepra-

BANDCAMP