DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

piatok 8. decembra 2017

ŠANOV 1 „On the shit“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

V dobách dávno minulých bolo veľa kapiel a veľa nahrávok, ktoré odvial čas a dnes si na ne spomenieme len vďaka Papagájovým reedíciám. Vďaka mu za ne. Ale je niekoľko takých, ktoré by sme radi znovu oprášili, no do ich znovuvydania to bolo už aj dosť nemožné. Po albumoch Davovej Psychózy prišiel rad aj na iné punk-šperky. K nim patrí aj druhý album teplických punkov Šanov 1. Pôvodne vyšiel 2 roky po surovom a neučesanom debute „Konec světa“ (ktorý mám dodnes rád presne pre tú surovosť a nedokonalosť), no na vinyle sa objavil až teraz, cca štvrťstoročnicu po vydaní na cd a kazete. Zbierka 12 songov, z ktorých mnohé za ten čas skončili vo výkladnej skrini „Skvosty českého punku“ dostala tradične vylepšenú zvukovú fazónu. Tento album je zvukovo ošetrený parádne, no niekedy sa mi zdá až trošku moc uhladený. Najmä pomalšie veci („No fun“, „Vlastenec“, či angličtinou postihnutá melodická „What for“) znejú síce skvelo, no chýba mi tam tá neurvalosť, pričom rýchlejšie veci ako „Hej hou“, „Neverending story“, „Idioti“ či „Zlatý oči“ by v pohode splynuli aj s vecami z debutu, bo sú dostatočne surové a intenzívne (samozrejme s čistejším zvukom a presvedčivejšími hudobnými výkonmi), no hlavne plné zmien. Ale napríklad niektoré pomalšie veci majú zas naopak skvelú atmosféru, ktorú mám na mnohých starých kapelách rád, napr.: „Brouček“ (uvoľnená, ľahšia záležitosť v duchu Znouzectnost, s krásne zvonivou basou v úvode), „Krysy“ (z tej vanie divná melanchólia a mrazenie), ale v podstate aj „Šlem“ (tá by mohla byť aj trošku nápaditejšia, bo na rozdiel od ostatných songov plynie poklidne v jednom tempe), alebo najstarší song „Na běžícím pásu“, ktorý vo mne od prvého počutia (už na prvej Rebelii) vyvoláva pocity beznádeje a márnosti života. Neublížil jej ani čistejší zvuk a celý album dôstojne uzavrela. Ticho po jej doznení je hmatateľné... Kapela pekne narábala s atmosférou už na debute, no tu to chlapi dotiahli do dokonalosti. Samozrejme aj tu najviac uši trhá jedna z typických značiek tejto kapely, Šantrůčkov nezameniteľný mekotavý prejav, na ktorý si zvyknúť vždy chvíľku trvá, no neviem si predstaviť tieto songy s iným hlasom. A druhou vecou je text jedinej nespomenutej skladby. O tomto pamätníci vedia svoje. Inak tento album ani po rokoch nemá vážnejšie nedostatky a spolu s debutom pútajú náležitú pozornosť i dnes.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: