S vznikom v roku 1986 patria
BLOOD medzi praotcov nemeckej grindovej aj deathmetalovej brutality
a najneskôr od štvrtého albumu „Mental Conflicts“ si
zaslúžia označenie kultová kapela. Ale to hádam aj skôr, nás
tu rozmetal už debut „Impulse To Destroy“. Za desaťročia sa
udialo kadečo, vrátane tvorivého útlmu po albume „Dysangelium“
z roku 2003. Odvtedy až do minulého roku BLOOD nenahrali nič,
až koncom septembra 2017 sa vrátili s novým albumom
„Inferno“. Novým ako novým, 16-skladbová zbierka ukrutností
mieša niekoľko nových skladieb s nanovo nahraným výberom
toho najlepšieho z najstarších albumov. Nový zvukový kabát
klasikám prospel, hrá to skutočne brutálne a mohutne a staré
grindovice sa nebijú s novšími grind/death/metalovými kusmi.
Takto je album dostatočne živý a počuť, že ani v starých
„bordeloidných“ časoch BLOOD nehrali nejaké nezmysly.
Priamočiary náklep i ponuré drvivé pomalšie veci, chytľavé
linky a temné harmónie, mohutný hlboký growl navrátilca
Martina „Witchskinnera“ Jägera, pôvodného vokalistu v rokoch
1989 – 1993, rúhačský grind/death, som naozaj spokojný. Táto
parta pánov v rokoch má stále na to, aby natrhla triko
o polovicu mladším hudobným extrémistom.
Martin Lukáč
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára