DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok 22. januára 2018

ANTISOCIAL SKILLS „s/t“ 7“ EP 2017 (Burina Records)



Keď sa zo scény nenápadne vytratila skupina Time Of My Life a zanechala za sebou nevydaný kvalitný materiál „Social life is overrated“, aj ma to mrzelo, bo chlapi mali nakročené správnym smerom. Ich posledná tvorba bola melodickejšia, no stále dostatočne drsná a nekompromisná. Škoda. Prešiel nejaký ten rôčik a udialo sa nejaké to ojedinelé vystúpenie naživo, no inak je banda oficiálne stále ležící, spící. No časť jej členov sa sčuchla v Prahe a dali dokopy nový band, ktorý pokračuje tam, kde TOML skončili. Vzhľadom k tomu, že polovicu zostavy tvorí časť Dášovho bandu Rúbanisko, nie je nič nečakané, že ich prvotinu im vydáva práve on na svojom labeli.
Keď sa rozoznie prvá „Different frequencies“, je hneď jasné, že Antisocial Skills je pokračovaním TOML ako sa patrí, typické gitary a stredné tempá, už len ten Kubov hlas tam chýba. Priamočiary, surový hardcore punk plný nekomplikovaných nápadov a jednoduchých melodických liniek. Songy dobre plynú a nenudia a ani si neuvedomíte ako a končí piaty nasraný „Ahh fuck!“ a treba vstať a otočiť placku, aby vás na druhej strane hneď pohladila príjemná melodika „Keep fucking up“, čo je strednotempovka s rinčiacimi gitarami a tepajúcou rytmikou a zároveň najdlhší song kolekcie (kúštik cez 2 minúty). „Dilemma“ potom vyznie dramaticky a naliehavo, hoci nie je rýchlejšia. Rýchlosťou oplýva „Move on“, ale aj napr. uklepaná „Decline“, či rýchla punkandrollka „Dear god“ z áčka. Na úplný záver sa v strednom tempe bicích a bublajúcej basy pridajú gitary a slovenský spev v „P.N.S.“, aka songu o našich antislniečkároch a slušných ľuďoch, ktorí vedia viac. Príjemná desaťpoložková záležitosť, ktorej Blum so Šamanom zabezpečili nekompromisné vyznenie, čo ich tvorbe sedí ako riť.... veď to poznáte.
Kto holduje šťavnatému old-schoolovému hardcore-punku, nemal by váhať ani chvíľu a siahnuť či už po tejto nahrávke, abo navštíviť koncert tejto party. Verím, že neurobí krok vedľa.

-Majto C.-


piatok 12. januára 2018

MAGADAN "Perm-36" 12"LP 2017 (Sky Burial/A.P.E.L.)

Keby sa dávali vyznamenania za originálne nápady v oblasti coverov obalov , tak jednoznačne by vyhralo vydavateľstvo Nomad Sky. Ich nápadité obaly, proste občas šokujú. No vymyslieť niečo originálne na 12 palcový vinyl sa moc nedá, teda aspoň sa pohráme s grafikou a tá je fakt parádna. Temná, asi ako história Sovietských gulagov, ktorým aj svoje texty (teda niektoré), tento projekt venuje. Samotný vinyl je trikrát zabalený ako v trojobale  rezeň.. Fakt čo sa týka obalu a grafiky, je to namakané,ako sme si už zvykli od nich.
MAGADAN (jediný zachovalý gulag) je noise project , presne ako keby bol vystrihnutý zo začiatku industriálnej muziky na prelome rokov 80/90. Na konte majú zatiaľ jednu kazetu "Sojuz" (ktorá bola tiež fakt geniálne zabalená do krabičky od vyznamenaní, aké sa počas komunistickej éry bežne dávali ,len vyvoleným.Kazeta vyšla v náklade 43 kusov.
Pozitívum tohoto projektu je aj fakt, že sa zaoberá sociálnou tématikou, špeciálne záhadnými experimentmi ľudstva a znie to ako keby taká sonda do temnej hĺbky ľudskej duše a čoho všetkého hrozného sme schopný,keď slúžíme nejakej ideológii,alebo náboženskému presvedčeniu.
Hudba ako som už somínal, docela pripomína starý industrial, čiže zvukové kolízie, pazvuky, mechanického duhu ako podmaz a do toho zefektovaný vokál v podobe hovoreného slova,alebo škriekania. Pustite si nejakú apokalyptickú hru (ja som to dal pri FallOut4) a máte parádny podmaz.
Má to fakt temnú atmosféru!!! Prekvapenie sa koná napríklad v podobe prevzatého textu "Manifest" od Sepultury. Kto by to čakal, že?
Milovníci industrial/noise máte jedinečnú príležitosť. Vinyl vyšiel len v počte 146 kusov. Takže máte možnosť vlastniť raritku!
-Lepra-

MAGADAN
SKY BURIAL

nedeľa 7. januára 2018

BLOOD – Inferno (2017, samovydanie, 27:13)


S vznikom v roku 1986 patria BLOOD medzi praotcov nemeckej grindovej aj deathmetalovej brutality a najneskôr od štvrtého albumu „Mental Conflicts“ si zaslúžia označenie kultová kapela. Ale to hádam aj skôr, nás tu rozmetal už debut „Impulse To Destroy“. Za desaťročia sa udialo kadečo, vrátane tvorivého útlmu po albume „Dysangelium“ z roku 2003. Odvtedy až do minulého roku BLOOD nenahrali nič, až koncom septembra 2017 sa vrátili s novým albumom „Inferno“. Novým ako novým, 16-skladbová zbierka ukrutností mieša niekoľko nových skladieb s nanovo nahraným výberom toho najlepšieho z najstarších albumov. Nový zvukový kabát klasikám prospel, hrá to skutočne brutálne a mohutne a staré grindovice sa nebijú s novšími grind/death/metalovými kusmi. Takto je album dostatočne živý a počuť, že ani v starých „bordeloidných“ časoch BLOOD nehrali nejaké nezmysly. Priamočiary náklep i ponuré drvivé pomalšie veci, chytľavé linky a temné harmónie, mohutný hlboký growl navrátilca Martina „Witchskinnera“ Jägera, pôvodného vokalistu v rokoch 1989 – 1993, rúhačský grind/death, som naozaj spokojný. Táto parta pánov v rokoch má stále na to, aby natrhla triko o polovicu mladším hudobným extrémistom.

Martin Lukáč



AFTERLIFE "S/t" 12"LP 2017 (Phobia Rec./Pureheart)

Čisté prekvapenie z labelu Phobia, kde už predsa len človek je zvyknutý na Švédske d beat brúsky a tu zrazu žánrovo odlišné,aj keď motiváciou na tej istrej strane brehu stojace. AFTERLIFE pochádzajú z Čiech a hrajú úplne melancholickú, metalovú záležitosť, ktorá je plná vybrnkávačiek, uvrieskaného HC vokálu. Ono teraz tieto novšie záležitosti majú na to takú škatulku, že postaapokalyptický HC/post metal. Keby to vyšlo začiatkom 90tych rokov, tak si to prisvoja na sto percent metalisti a zaradia do vyzrievajúcej Doom scény. Píše sa však rok 2018 a na tento štýl existujú už asi desiatky škatuliek. Ja by som so svojim starým pohľadom na svet asi povedal, že je to mix a zrážka kapiel,ako Anathema/Neurosis.
Každopádne, sa to príjemne počúva, skvelé melodické linky gitár, ktoré občas celkom geniálne dokážu podtrhnúť melancholickú časť skladby. To toho občas čiste noise party v podobe pískajúcích gitár. Môj favorit je posledný song "The Key Of Life" , kde sa mi strašne páči na začiatku to noisovo znejúce vybrnkávanie a celkovo vláčnosť celej skladby a v neposlednom rade, parádny hlavný riff.
Celkom všetky 4 skladby znejú parádne a nenašiel som tu doslova, nejakú slabú chvíľku ,takže čas určený, je využitý podľa mňa na 100%.
Pre mňa osobne prekvapenie a rád si ich pozriem niekedy naživo!
-Lepra-

BANDCAMP
PHOBIA RECORDS

štvrtok 4. januára 2018

THE PUBLIC „No Grave Is Deep Enough“ jednostranné LP 2016 (Heavy Metal Vomit Party)


Mám vo zvyku zabúdať. Čo s tým už narobím. Nosím v hlave toľko vecí, že niektoré automaticky zahrabem ďalšími. Tak to dopadlo aj s recenziou na tento titul. Nosil som ju v hlave toľko, až sa stratila pod inými vecami. No spomenul som si i znovu spísal dojmy z tejto placky Čadčanov po ich zmŕtvychvstaní a do pekiel vstúpení. Twiggy krajanom vydal pekne graficky spracované dielko, ktoré jemu ani bande isto ostudu neurobí. V jednoduchosti je sila.
Muzika už zas až tak jednoducho nepôsobí, no na to už si človek znalý ich tvorby dávno mohol zvyknúť. A čo je počuteľné hneď na prvý dojem, že oproti veciam z minulosti majú borci mohutnejší, povedal by som, že až metalovejší zvuk. Ten tentoraz dal vyniknúť riffom viac ako v minulosti. Úvodné, pomaly sa valiace Intro tak plynulo prejde do prvej veci „Nepriateľ štátu“, kde sa po úvodnej slohe banda rozohní do bieleho grindového inferna, aby sa znovu skľudnila v parádnej vyhrávke. Gitary znejú riadne husto a nasrano, do toho šum činelov a pod tým všetkým bicie nekompromisne klepocú. Aj nasledujúci song „Kosti“ začne v pomalšom, húpavom rytme, ktorý tvorí základ songu, no nie je núdza ani o rýchle hardcore časti. „Pach hliny“ začne pár akordami čistej gitary, ktoré zaniknú v burácaní rýchlych bicích a skreslených gitár. Čistá gitara sa síce ešte ozve v pár slohách, no gró tvorí agresivita a tvrdosť. Posledný song „12 hodín“ je coverom bandy Superapes, ktorú tvorili The Public + nejakí ďalší ľudia v polovici nultých rokov. Hudobne sedí v mantineloch tvorby bandy a je rovnako energická a intenzívna, hoci sa nesie poväčšinou v pomalších tempách. Škoda, že tu je koniec tejto nahrávky. Ako oznam, že beštia sa vrátila do života je tento matroš viac ako dobrý. No na zasýtenie môjho hladu po kvalitnom hardcore je to príliš malé sústo – len na zašpinenie mojich preriedených zubov.
Mám vo zvyku zabúdať, no na kvalitu, ktorú produkujú The Public je to až trestné. Našťastie somzabudol len napísať. Užívam stále.

-Majto C.-



NAŠROT „Totálně našrot“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)


Držím v rukách dielo, po ktorom som túžil celé roky.Demo Našrotu, ktorých sme síce objavili až na Rebelii, no vzápätí bolo nevyhnutnosťou pozháňať celú nahrávku a dostali sme sa práve k tomuto materiálu, ktorý predčil naše očakávania. A nie inak je to aj teraz s touto vinylovou verziou. Papagáj jej dal dôstojnejšiu grafickú podobu, no podobne ako pri Telexe, ani tu v booklete nechýba originál. Zvukovo opäť kdesi inde ako je dnes zvykom, no pre staromilcov je všetko v pohode, sound je autentický, dobový. Pre nás lepší a zrozumiteľnejší, bo odpadol šum kazety a pátranie po partoch a slovách. Album, ktorý bol nahratý za deň v skúšobni. Album, ktorý svojho času ukázal punkerom, ako ich žáner môžu hrať ľudia pochádzajúci z iného prostredia. Album, ktorý možno dnešných stúpencov hardcore-punku neosloví. No môže im aspoň ukázať, kde sú korene tohto štýlu v našich krajoch. A hoci kapela po vydaní debutového albumu „Destructive tour“ opustila UG vody, odkaz jej predošlej tvorby pretrval aj vďaka tomuto vydaniu.
Hudobne ma to masakruje ako pred rokmi. Úvodná výplachovka „Našrot“ má rovnako devastačné účinky ako vtedy. Rovnako ako nasledujúca „Jsem šťasten, že jsem člověk“, ktorá síce začne pomalšou psychedelickejšou časťou, no potom sa rozkmitá rýchla pravačka basáka a song rozbúri zmysly v šialenom tempe. K tejto kategórii môžeme kľudne priradiť aj šiesty song „Anarchy in the CS“, v ktorom sa pomalšie časti striedajú s rýchlymi náklepmi. V podobnom duchu sa nesie aj stranu A uzatvárajúca „Král je mrtev, ať žije král“, kde pomalý úvod vystrieda besná stredná časť, aby sa pred záverom zas všetko stlmilo a do gitary znel len spev. Finále však opäť patrí besnote a tvrdosti. Ťažký odér českého undegroundu zas vnesie „Mahaj beham“, ktorá sa v strednom tempe sunie vpred, ozdobená skvelými basovými linkami a minimalistickou gitarou, do čoho Hraboš šteká text v svahilčine. Spektrum farieb a žánrových odnoží tu dopĺňa dvojica rýchlych, priamočiarych hardcore-punkových vecí „TN“ a „Hodnej kluk“ (ktorá spolu s úvodnou vzbudili náš záujem o bandu na spomenutej kompilačke). Béčko otvorí “Spravedlnost“ v strednom tempe, ktorej pohodový dojem odstrelí besniaci „Strýc na výboře“ ako aj krátky (skoro až grindový) „Nemám už naději“. Zato ďalšiu dávku psychotična vnesie „Princip zrcadla pomocí kterého můžeme pozorovat věci postavený na hlavu“, ktorá mi znie skoro až Majklovo-strýčkovsky. Skvelý kus. „Schovej se“ pokračuje v nastavenom smere stredných temp, zasekávaných pasáží a alternatívnych spevov. „Hnijící královná“ je baladická vec v strednom tempe s kvílivým gitarovým sólom. Záver albumu obstará hospodská „Sexy story“. Povedal by som, že akási povinná jazda starého českého punku, bo asi každá kapela vtedy mala podobnú. Hudobne ani textovo žiadny zázrak, no tu má svoje miesto, aby bol obraz doby vzniku dokonalý.
Album, ktorý možno nemusí každý, no ja ho veľmi rád.Pre mňa má svoju nostalgickú hodnotu a okrem toho je aj tak plný kvalitnéhi starého hardcore-punku, ktorý pomáhal utvárať moju hudobnú orientáciu.


-Majto C.-

pondelok 1. januára 2018

Toto sme počúvali v roku 2017

Majto Cagala:


ADACTA – Tma LP 2015

Tento album je pre mňa dlhodobo skvelým sústom. Sú na ňom skvelé songy (Úzkosť, Z mostov stúpa dym, Katastrofy, Zuby závisti, Zlosť) a je obdarený skvelým zvukom. Jeden z dlhodobo skvelých titulov slovenskej hc-punk scény.


DEZERTER – Wiekszy zjada mniejszego LP 2014

Poľský punk so všetkými typickými prvkami, ktorý táto kapela produkuje už cez 30 rokov. Skvelé melódie, chytľavé songy a texty na úrovni. Počúvam ho už pár rokov častejšie ako staršie tituly, no užívam si ho rovnako ako keď som ho kúpil. A hoci sa mi spočiatku nezdal až tak namakaný ako predošlý „Prawo do bycia idiota“, s každým ďalším vypočutím mi odkryl svoje krásy.

DOGMA INC – Blacksun Flowers CD 2017

Nový album Dogma Inc. musí chytiť každého, kto kedy holdoval extrémnej muzike. Opäť iný ako predošlý titul, opäť posun. Myslím, že ešte dlho neopustí môj playlist.

HOLLYWOODFUN DOWNSTAIRS – Reactions LP 2015

Novozélandské trio a ich album, ktorý som kúpil na jednom z ich koncertov. Ťažko žánrovo zaraditeľná vec, rovnako ťažko sa vstrebávajúca, pritom ich mix punku a noise rocku je jedinečný.

SAMORAST – Samorast 10“ 2017

Táto kapela je pre mňa živou vodou našej hardcore-punk scény. Som rád, že vznikli a nahrali tento skvelý titul.


Jan IP :


Despise You / Coke Bust split 7“EP

Despise You vždy boli, sú a navždy budú mojou top bandou a na tomto splite to len potvrdili. Surový, priamočiary a nekompromisný hardcore violence na plne gule. Coke Bust majú za bicími Chrisa Moora a toto je jedna kurevská výhoda. Perfektný hrad core no na ich prvý full lenght to nemá. AJ napriek tomu je to však pecka.

SxOxTxEx / Raw Noise Apes split 10“LP 

 Maďarský SOTE sú BOMBA. Tu netreba písať nič viac. Momentálne najlepšia grind core kapela široko ďaleko. Raw Noise Apes z Grécka si tak isto pripravili poriadnu porciu old school grindu a to všetko na mojom milovanom 10 palcovom formáte. Grindery neváhajte ani sekundu!!!!

Triac / Sick/Tired split LP 

 Obidve kapely mixujú rýchly grind s ťažkými power violence peckami a obidve kapely to robia kurva dobre. Toto split LP je poriadne rýchla jazda. Nedá sa to počúvať len tak na jeden krát, ale musím to otáčať na gramci do zblbnutia

Lack Of Sun / Black Aspirin split kazeta 

Neni nič krajšie ako pekne urobená kazeta. Lack Of Sun je nová banda Zubára a Méďu z Controlled Existence, kde drhnú valivý dvojkopákový death metal s parádnymi temnými melódiami. Skutočne skvelá nahrávka. Black Aspirin je pomalší sludge metal trochu v štýle Electric Wizard.

Death Toll 80k ‎“Step Down „ LP 

 Zaprisahal som sa, že nikdy nebudem písať o muzike z internetu no tu mi to nedá. Táto LP vyšla oficiálne len pred nedávnom a zatiaľ som nestihol skočiť po originály. Už pri prvých zmienkach o novej doske od týchto maniakov som bol vzrušením bez seba a nevydržal som čakať na to, kým ju ulovím niekde v distre. Step Down je totálny masaker a Death Doll 80K svojou novinkou rozjebú všetko na padrť!!!! Toto kurva musím mať nech sa deje čo chce.


RadoKAZ:


Black Magic SS "Kaleidoscope Dreams" CD

psychedelic occult rock, ako žáner ma to nijak moc nebere, ale títo australani to hrajú ako heroin, pustíš raz a nevymeníš CD pol roka. skvelá muzika k pivu, k tomu lacné hákenkrojce, mne to nevadí, pusti si to a nebude ani tebe, prisahám skús.

VOM "Initiation" MC
malá, nenápadná kapela zo škótska s novou nahrávkou po 4 rokoch, ani neviem ako to opísať, noiserock/postpunk, trochu Skullflower a veľmi z ľahka prastarý The Cure, zamotaný, uletený jam z jaskyne, má to groove, skvelá vec, VOM je jeba!!

Spastic Amoebas s/t MC
keď sa dá dokopy Doug Long (Hellnation, Brody's Militia, Erectile Dementia atď), Stumblefuck (Rupture) a Food Fortunata (Sockeye, Pile Of Eggs, Breathilizor atď) a spravia, nech už to je hocčo, môže to nebyť v mojom topfive? len sa pýtam ...

Poison "Hölle Und Vernichtung" Complete discography 84-87 Box

mám doma zo 20 boxov, ale tento je najlepšie spravený aký som kedy videl a ak sa niekedy hovorí o nedocenených kapelách, tak nemecký Poison je jedna z najviac. popiči totálny nemecký thrash osemdesiatych v prevedení aké si stopercent zaslúžili.

The Mickey Guitar Band feat. The Gerogerigegege ‎ "From The Deep" LP
toto vyšlo len nedávno, ešte som to nepočul, mám to na ceste



Lepra:

NAPALM RAID "Wheel Of War" 12"LP 

Milion kapiel hrá dis beat,ale týto Kanaďania to vedia urobiť originálne na jednotku. Je tam chémia, kvôli ktorej ich odlišujem od tých milion ďalších. Absolútny top pre mňa!

MORBID ANGEL "Kingdoms Disdained" CD 

Parádna vec ,ktorá mi pripomenula, prečo som onehdy časov vlastne počúval death metal. Absolútne veľdielo, ktoré pripomenulo tým vyumelkovaným sračkám, čo sa pod nálepku death metal skrývajú, že takto sa to má robiť!!!

SEVEN PAINFUL "Entrophy Of Soul" CD 2017

Nenápadná Slovenská kapela s ostrieľanými harcošmi za batériou, natočila parádny mix starého sveta s novým. Mix všetkého čo sa v tvrdej hudbe otočilo. A to prosím pekne, fakt leze do uší ako Alien.

DEAD INSTRUMENT / P.L.F. split 7"EP

Milujem Dánov Dead Instrument.  Absolútný ,megaintenzívny grindcore tornádo! Toľko energie v tak krátkej minutáži, sa len tak nevidí.

JESU / SUN KILL MOON  split CD

Justin Broadrick je môj hrdina a pionier v objavovaní nových dimenzií v muzike. Týmto albumom objavil zase ďalšiu. Kombinácia sludge muziky s recitovaným vokálom, je proste úchvatná!

streda 27. decembra 2017

Adacta, Dis-K47, Fyasco, Old Hammer – 22.12.2017, Trenčín - Lúč


Pracovný rok konečne dospel k dlho očakávanej dovolenke. Tá nemohla začať lepšie ako koncertom. Do Lúča som sa vybral, aby som tam bol cca o 9ej. Už na moste som počul nejaké ruchy, ktoré nasvedčovali, že dnes sa začalo o čosi skôr ako obvykle.

Táto úloha pripadla mladej parte OLD HAMMER. Myslel som, že sú to miestni mladíci, no na plagáte mali označenie BA, tak neviem. Nech sú odkiaľkoľvek, podstatné je, že keď ešte na sebe zamakajú a gitarista sa vyprdne na sólovanie, bude to dobré. Rýchlejšie veci zneli nádejne, pripomínalo mi to G.B.H. v období koketovania s metalovými gitarami (ostatne, basák sa tričkom netajil, kde čerpá inšpiráciu), len tie gitarové sóla boli mimo a akosi navyše. A ešte chýba akási suverenita (čo bolo poznať už na prvý pohľad, no najmä po tom, ako vystúpili ostatné bandy) No potenciál tam istotne je.
DIS-K47
Druhí prišli na pódium jediný cezhraniční hostia zo Znojemských plání. Bez nejakých veľkých okolkov do nás začali hustiť ten svoj nemilosrdný disbeatový mlynček, ktorý nás nekompromisne rozomieľal parádnou súhrou dvoch gitár a basy. K tomu spievajúci bubeník a zlostne vrčiaca spevulda dotvorili správnu atmosféru. Skladby zneli v tomto žánri dostatočne zaujímavo. Najviac sa mi pozdávali zmeny tempa a rôzne spomalenia a strednotempové časti, ktoré po všetkých tých dis-smrštiach zneli viac ako dobre. Kúpa aktuálneho dvanásťpalca bola nutnosťou.
ADACTA
Po nich na pódium nastúpila ADACTA a bolo to podobné ako v TN asi vždy. Parádny set plný nasadenia a energie, na aký som od tejto party zvyknutý. Úvod obstarala pomalšia inštrumentálka, ktorou začínali svoj set aj onehdy v Seredi, keď sme s nimi hrali. Potom hneď odpálili „Z mostov stúpa dym“ ako jednu z mála starších vecí. Okrem nej ešte moja srdcovečka „Úzkosť“ či „Vlčia krv“, isto aj iné, no nejak extra som sa nezameral na podrobné sledovanie, ale skôr na zážitok. Gró setu stálo prevažne na novinkách z pripravovaného albumu. Tie zneli na druhý nástrel nádejne. Už teraz sa na nahrávku teším. Množstvo rýchlejších častí, ktoré zachádzali až kamsi k black-metalovému svišťaniu, ale ani o pomalé, hutné pasáže v nich nie je núdza. Každopádne tentoraz kapela stavia na podladenom švédskom zvuku gitary a silno skreslenej base, čo je (aspoň koncertne) možno trošku aj škoda, bo som sa miestami strácal. Iné to istotne bude, keď novinky dostatočne napočúvam. No výsledný dojem bol tradične veľká spokojnosť. Táto banda ma v Trenčíne ešte nikdy naživo nesklamala. Asi nejaká mágia abo čo...
FYASCO
Poslednou bandou večera boli organizátori tejto akcie, chaloši z FYASCO. V dvojici bez Štotyho som ich ešte nevidel a musím povedať, že tretí nástroj v ich muzike chýbal. Galo síce presedlal z basy na gitaru, no práve tie hlboké bubloty dávali chaotickému mixu fast coru, moderného hardcoru s kadečím ten tretí rozmer. Gitara zapojená cez 2 aparáty rezala nenormálnym spôsobom. Formálne všetko ok, parádne odohraté, len tá basa, hoši, tá basa. Dúfam, že časom sa všetko utrasie a pribudne aj ten brumlot v pozadí a doplní masakrujúcu mašinériu. Ľudia pod pódiom na to aj tak hľadeli svojím pohľadom a nenechali si zobrať chuť zabávať sa a užívali si to všetko ako sa patrí.

Záver? Sčítané a podtrhnuté: Parádny večer. Cca stovka platiacich, ktorí si v predsviatočných stresoch našli čas na zábavu a odreagovanie a dostavili sa uskutočniť to práve do Lúča. Viac ako pozitívny dojem. Vďaka za takú akciu.

-Majto C.-

fotky: Mistta



CRANIAL CARNAGE – Abhorrence (2017, Immortal Souls Productions, 33:35)

Existujú od roku 2009, prvých päť rokov však fungovali pod iným názvom a „Abhorrence“ je vôbec prvou oficiálnou nahrávkou pod tým novým. Neznáma banda z Uherského Ostrohu na južnej Morave, a rovno album u ISP? Práve Ďuro pred mnohými rokmi razieval zásadu, že skupiny by mali najprv vydať niekoľko demáčov a až potom siahať po CD, nuž, časy sa evidentne menia
Marty (gitara, vokál), Rebus (vokály), Mara (basa), Volcano (bicie) a Nagard (gitary) sú takto podľa fotky už tiež celkom „páni v rokoch“, zdá sa, že CRANIAL CARNAGE je ich prvým vážnejším účinkovaním na scéne, a z ničoho nič veľký debut. Ale Ďuro má vypestovaný slušný cit na kvalitné veci, poďme teda na to. Čože sa to ukrýva pod skôr oldschoolovým krvavo-rúhačským obalom?
Death metal, vážení, kov smrti. A veruže vydarený, nie nejaký moderný, skôr hlboko zakorenený v klasike. Našťastie nie retro nejakej konkrétnej DM školy, naopak prekvapivo podľa môjho gusta. Ono je to totiž v prvom rade naozaj brutálna, do extrému potiahnutá vec. V podstate skôr deväťdesiatky, ale masakrujúce, brutal death ako sa patrí. A navyše výborne skĺbený s temným, rúhačským podaním žánru. Hutný, podladený, ťažký zvuk, ponuré harmónie, zavýjajúce gitary, divoký, nemilosrdný vír prevažne v rýchlych a náklepových tempách. Občas pomalšia, ale taktiež zničujúca pasáž. Celkovo ide o hudbu skôr priamočiaru, hrubú, zúrivú a nemilosrdnú, pekelný mlyn točiaci sa rýchlosťou rotačného guľometu. Rúhavé témy textov prednáša hlboký growl, zabudovaný do stien gitár a bicích. Nie je dominantný, funguje tu ako jedna z rovnocenných zložiek hudby. Tá je podstatná, nejaké intrá (akustiky „inventárne“ zvony) sa tu pestujú fakt zriedka. „Abhorrence“ boduje hlavne celkovým barbarským vyznením, CRANIAL CARNAGE v podstate hrajú dosť svojsky, ťažko ich prirovnať k nejakému prefláknutému menu. Kedysi niečo podobné hrali Nemci CASTIGATE, ale mám pocit, že toto je ešte o triedu väčšia ukrutnosť.

Martin Lukáč



pondelok 25. decembra 2017

ABORTION "All You Need Is hate" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Otcovia slovenského Grindu, na čele s Leprom- opäť zdvihli prostredníky a postavili sa proti systému-ich najväčšími zbraňami- hudbou a sarkazmom. Rýchlopaľby doprevádzane správne mierenými textami-to je proste masáž...čo sa osvedčilo už na albume „Konvert“ to“All You Need Is Hate“ spečatilo- slovenčina proste ABORTION-u sluší! Je až obdivuhodne ako vie Lepra pracovať zo slovíčkami a v podstate na jednej vete zobraziť odkaz ktorý udiera priamo do xichtu ! Na toto nemá talent hocikto, je to skrátka to čo robí toto trio právoplatnou jednotkou na scéne- (aj keď takéto označenie by chalani asi skromne odmietli ).
Roky skúsenosti a odhodlania zobrali za svoje- chceš Grind- počúvaj ABORTION.


-ADAMParazit-