DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 29. júna 2014

MORE DANGEROUS THAN A THOUSAND RIOTERS „History Is Not An Endless Circle“ jednostranné 12“EP 2013 (kooperácia)

Ďalší koncert kapely z Francúzska – opäť raz sánka zarachotila na kľúčnych kostiach jak baranidlo na bráne dobíjaného mesta. Nákup muziky bol potom viac ako samozrejmý. Kým debutový album bol počas ich túrovania Európou niekde v lisovni, k dispozícii bolo toto EP-ko, čo bola pre mňa síce slabá náplasť po tom, čo som videl naživo, no čo sa obsahu týka, to už je iná vec...
Od prvého riffu v úvodnej „Endless circle“ ma chytilo pod krkom a začalo mnou lomcovať do rytmu. Song väčšinou v strednom tempe so zvláštnou chytľavosťou. Neviem či to robí melodika gitár, či parádne, jednoduché basové linky, abo neustále sa meniace pasáže. Skrátka je to celé podmanivé. Nejako podobne kedysi na mňa zapôsobila muzika brazílcov O Inimigo. Tiež som si nedokázal vysvetliť, čo ma na ich tvorbe tak baví a púšťal som si to stále dokola ako tento matroš. Textovo pojednáva o 8-hodinovom väzení, ktoré väčšina z nás tak dobre pozná a o úniku z večného kolobehu...
Potom nasleduje predohra „Interlude 1“ k nasledujúcemu pekne šlapavo začínajúcemu „Brainsick“, ktorý sa vzápätí zlomí do svižnej slohy a moderne nasekaných refrénov. Tiež parádny song s jemne melodickým oparom. Po nej nasleduje zvláštnym štýlom nalámaná „1961, October 17th“ s parádnou strednou pasážou, kde do jemnej, vybrnkávanej pasáže znejú zborové singalongy. Tento song mi touto pasážou asi najviac pripomína krajanov The Boring, s ktorými brázdili náš kontinent. No najlepším songom je pre mňa „A dress is not a yes“, kde okrem skvelého textu nechýba ani množstvo vypätých pasáží a zaujímavá stredná pasáž. Ďalšie intro „So we´ll die fighting“ jemne uvedie záverečnú skladbu „King Ludd“, ktorá sa nesie tiež v strednom tempe a rovnako ako zbytok songov je opatrená zaujímavými pasážami, kde do vybrnkávaných gitár znie melodická basová linka a ozýva sa hysterický spev. Čo sa spevu týka, tento song je asi najpremáknutejší v tomto smere. Hoci záver skladby je zvláštny (pripadá mi to celé akési otvorené, akoby to ešte malo pokračovať), ja som nadmieru spokojný, bo mám v zbierke ďalší parádny kúsok z francúzskej scény.
A keď som tu spomínal The Boring. Ďalšou zaujímavosťou More Dangerous Than A Thousand Rioters je, že na bicie tu hrá Simon – gitarák práve The Boring. Ale dosť bolo bulváru.... Ak máte radi zaujímavý hardcore, abo ste fanatikom do francúzskej scény, neváhajte ani chvíľu, keď narazíte na nosič s logom tejto bandy...

-Majto C.-


utorok 24. júna 2014

NEITHER EAST NOR WEST 4-way split LP 2013 (kooperácia)

Po mnohých odkladoch z rôznych dôvodov sa nakoniec v závere minulého roka na svetle sveta objavilo toto 4-splitko slovensko-fínskeho priateľstva. Vzhľadom k rozdielnym estetickým náhľadom na vec sa do predaja dostali s 2-mi verziami obalu – slovenská ladená do žlta s nukleárnym čmeliakom a fínska s divnou kresbou jak od narušeného decka. Čo tam po obale – dôležitejší je obsah.

Prvú stranu opanovali fínske partičky, pričom samotný úvod obstarali YHTEISKUNNAN YSTÄVÄT? , ktorí ponúkli 6 porcii fínskeho hardcore-punku – surového, hlasného, aký sa v tejto krajine hrá bežne, no s netradičnou nadstavbou. Niektoré songy boli spestrené melodickými sóličkami, čo tiež u finopalov nie je tradíciou. V podstate tak zisťujem, že s fínskymi smršťami majú spoločné len texty v rodnom jazyku, čo dáva ich tvorbe punc osobitosti a vyprasený, rinčivý zvuk – hudobne sa ich tvorba prikláňa skôr k starej US škole (surovosti ako Negative Approach, Reagan Youth či Necros). Najvýraznejším songom je vďaka melodickej gitare ich posledný „Yksi päivä“.

To tradičnejšiu formu fínskej hardcore-punkovej nálože ponúkli YDINPERHE v štyroch chodoch. Rovnako ako v minulosti sú ich skladby chytľavé svojou jednoduchosťou. Bicie to celé ženú vpred a mužsko-ženské vokály sa neustále striedajú a dopĺňajú. K tomu jednoduché basové linky a burácajúca, ostrá gitara. Rozmlsaný ich predošlými vydaniami nie som si istý, či je toto práve ich najlepší materiál, no zlý istotne nie je. Songy obsahujú všetky ingrediencie, ktoré mali aj ich staršie vydania, čiže nemám ani nejaké extra výhrady, bo staršie veci mám v obľube... Len ma skrátka nezmietli ako staršie tituly...

B-strana patrí dvom zástupcom z našich krajov. Otvárací rituál patrí sereďanom BARNEY GUMBLE a ich drsnému old-schoolovému hardcore-punku s kričaným vokálom, pričom úplne prvé slovo dostal Vojto svojím úvodným preslovom pred songom „Politická imunita“. Potom už sa na nás sype smršť rýchlych temp a drsných severských riffov a nekompromisných, jedovatých slov kritizujúcich neduhy našej chorej spoločnosti. Neviem, ktorý song by som vyzdvihol, bo každý ma chytá za srdcovnicu rovnako, no najchytľavejšie sú okrem Politickej imunity asi „Facefuck“ a „Chemtrails“. Gumblíkom sa podarilo natočiť veľmo vyrovnaný materiál, ktorý je oproti demáču kúštik ďalej a podľa koncertných ukážok sa na skvelé songy môžeme tešiť aj v budúcnosti...

Záverečnú štvrtinu dostali k dispozícii galantskí grinderi ALEA IACTA EST a od úvodného zbesilého klepotu Šaniho bicích v „Life/Death“ až po záverečnú hardcorovú hopsanicu v „Next mornings desert“ dostanete parádnu flákotu šťavnatého grindcoru, v ktorom dostávajú priestor aj stredné tempá, či hardcorové zbesilosti ako aj žánrové rúbanice a klepačky. Zvukovo parádny materiál, kde skvelo počuť mierne naboostrovanú basu a obe gitary – skrátka vyvážený mix, ktorý dáva vyniknúť parádnym riffom ako aj rytmickým partom. Vokálne je to tradične silno chorobná záležitosť. Ťažko vybrať nejaký song, bo každý je parádny, no zaujímavé sú napr. „Megtépazott jelszavak“ svojou stavbou či spomínaná úvodná „Life/death“ svojou hardcorovou časťou, či záverečná „Next morning desert“, ktorá je celá silne líznutá punkom, tak znie až hitovo chytľavo – niečo ako Ratos de Porao... Skvelo odvedená prácička...

Celé štvorsplitko je pre mňa veľmi príťažlivá vec a hoci mám rád fínskú scénu, tentoraz u mňa zvíťazila strana našich partičiek, bo ich materiály zneli môjmu uchu lepšie a zaujímavejšie aj hudobne aj zvukovo. Viac takýchto počinov by to chcelo.
-Majto C.-

nedeľa 22. júna 2014

PALLASIT FEST XII , 13.- 14.6. 2014 Zruč nad Sázavou

Rozhodli sme sa, že tento report spíšeme dvaja. Stalo sa nám totiž, že s ABORTION sme mali pôvodne vystupovat v sobotu, ale 5 dní pred koncertom sme zistili, že náš bubeník už jeden koncert má so svojou druhou kapelou na ten dátum a tak sme museli riešiť zmenu hracieho dňa a tak isto hneď po akcii pláchnúť domov. Ale nevadí. Na mesto sme sa dosypali akurát včas a nastupuje prvá kapela. Nechcite vedieť, kto to bol, lebo pôvodný rozpis kapiel bol už toľko krát prepísaný (aj vďaka nám), že som si zapamätal len tých pár kapiel čo hrali pred nami a po nás. V piatok sa hralo vo vnútri v krčme , žiadne PA, len tak na bedne a vokál. Na prvú kapelu, ktorú som si zapämatal boli HIROSHIMA NIGHTMARE. Punk/HC s ženským vokálom, ktorý mi občas silne pripomenul moju oblúbenú Japonskú záležitosť Romantic Gorilla. Celkom to šlo. Potom si pamätám ešte na nás ABORTION, hahaha. Prítomný už sa pustili aj do odvážnejších akrobacií pre podiom, takže sa to konečne začalo hýbať. Dokonca sme ešte aj pridávali. Po koncerte nás oslovujú Mexičania NAZARENO EL VIOLENTO či im nepožičiame podiovku. V pohode, neni problém. Medzitým riešim pri našom distre dvoch opitých nemcov, ktorým neviem vysvetliť, že jedno tričko stojí 9 eu. Strkajú mi do rúk 15 eu a berú dve. Asi nejaká zľava z nemecka, neviem. Možno mali v ruke nejaký zľavový kupón, ale ja som ho nevidel. Mexičnaia medzi tým spustia fakt energické vystúpenie, ktoré hltám každým dúškom. Z LP to už nie je také energické ale koncert sa im podaril úplne na jednotku! Trocha riešime naše hladné žalúdky ale pri vege jedlách nachádzame dvoch nasračky opitých punkáčov, ktorým neviem ani po 15 minutách vysvetliť, že sme kapela a radi by sme si niečo zajedli. Vzdávam to, ale náš pažroš bubeník nie, takže ich otravuje dovtedy, kým nepríde za mnou po polhodinke, s vetou " mám jedlo". Ja už ale sledujem fast core záležitosť VACLAV KLAUS. Mladá kapela so ženským škrekom ma celkom odrovnala so svojou energiou. Oželel som aj občas chabé výkony, ale tá energia to valcovala vo velkom aj s slečnou za mikrákom, ktorá chrlila jednu krátku anekdotu za druhou. Medzi skladbami pravdaže piskot na odjebanie posledných zdravých uší. Paráda! Popíjame ešte vonku s Mexikáncami, meníme platňe a po čase sa musíme lúčiť, lebo pred nami zopár stovák kilometrov a bubeník zajtra nastupuje o 700km dalej na další koncert, takže hajde preč.
-Lepra-

PALLASIT FEST – SOBOTA 14.6.2014, Zruč nad Sázavou

Nadišiel deň nášho prvého výjazdu mimo hranice našej rodnej. Tých niekoľko mesiacov, čo sme o tom vedeli uplynulo ako nič a po kadejakých nezrovnalostiach v dohadovaní sme sa konečne nalodili do nášho presúvadla a s miernym skorohodinovým meškaním oproti pôvodnému plánu sme sa aj vybrali k hraničnému priechodu neďalekému. Opisy divokej cesty plnej smiechu vynechám, ako aj mierny zmätok pri príchode, kedy sa na pódiu chystala eštelen prvá kapela, hoci už mala produkcia frčať vyše hodiny. Vidina toho, že hráme až poslední ma desila, keď hneď na začiatku taký sklz. Pri debate s usporiadateľom som zistil, čo ho spôsobilo - 2 kapely prvé na playliste mali cestou poruchu na vozidlách, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnia, tak okrem kapely chystajúcej sa na pódiu a nás tam nemá zatiaľ žiadnu komplet bandu. Navrhol som, že ak dorazia borci z Galanty, s ktorými sme mali dohodnutý spoločný aparát, tak môžeme vystúpiť my, nech nemá zbytočne dlhú pauzu medzi kapelami, s čím nadšene súhlasil, ale poďme teda k výstupom...

S hodinovým meškaním sobotný koncert odštartovala miestna punková úderka KONTUZE. V zostave 2 vokály, bicie a gitara pôsobil ich punk trošku prapodivno, no počúvať sa to dalo. Možno ešte keby jeden z vokalistov bol menej nadrbatý, tak by to bolo ešte lepšie. Škoda, že nezohnali náhradu za zraneného basáka, ich muzika by zanechala lepší dojem, no hŕstke punx pod pódiom to očividne neprekážalo.

TENDENCIE a majiteľ reportu ždíme mikrofon

Vzhľadom k tomu, že počas setu prvej bandy dorazili galanťania a po oboznámení sa so vzniknutou situáciou súhlasili aj oni, že zahrajú, vyhádzali sme na pódium naše inštrumenty a spoločné aparáty a po krátkej zvukovke sme sa na to vrhli po hlave. Spustili sme náš obvyklý o 3 novinky vynovený set a všetko to pekne šlapalo. Zhruba v polovici setu ma začala dobiehať nedoliečená choroba a začal som cítiť, že by sme mali zrýchliť, nech to dáme so cťou. Nejak som to predýchal a dali sme ľuďom tradičnú 13-položkovú polhodinku toho nášho hardcore-punku. Ohlasy boli nebývalo kladné, tak sme to hádam ani moc nedodrbali... Tak TENDENCIE na prvom výjazde hanbu neurobili...

Po nás pódium ovládli práve galanťania THE CITADEL a urobili to znovu parádne. Ich tvorbu mám z roka na rok stále radšej a aj koncertne sú stále lepší a bolo to počuť aj v Zruči. Parádne vystavaný set, kde nechýbali veci ako „Aviophobia“ či „Ezer széb“ ako aj všetky veci so splitka s Tyrells Owl, ktoré mimochodom patria k vrcholu tvorby galanťanov – jednoducho šupa nehorázna. Zvukár pri počúvaní ich muziky tiež priložil ruku k dielu, keď do hovorených pasáži Spikovi prihodil delay na mikrák a znelo to absolútne dokonalo – šikovný chalanisko.

Potom sa na pódium vyšplhali Tomi s Pištom, aby popáchali svoje hlučné vystúpenie s noisecore projektom SUB-ATOMIC LEVEL. Priznávam, že som ich moc nesledoval, bo som práve začal prehľadávať prvé distro, ale čo som periférne počul, tak hluk narobili riadny.

Po tomto sete ich doplnil zbytok kapely, aby odohrali svoj grindujúci set v tradičnom duchu ALEA IACTA EST, čiže svižný grindcore s crust a hardcore elementmi. Šani valil tie svoje zbesilosti a hoci spočiatku nebolo počuť rytmičák, po upozornení zvukár rýchlo nedostatok odstránil a potom nič nebránilo plnohodnotnému zážitku z ich setu. Pištova gitara mala absolútne masakrálny zvuk – to bolo rezanie jak sviňa. Do toho Tomiho naefektovaná basa a Attilove škrekoty. No paráda. Aj ľudí pod pódiom mierne pribudlo a nebolo to len tým, že tam okrem Attilu a Tomiho stál aj Sili s gitarou... Skrátka sa prišli zabaviť a nasýtiť porciou viac ako chutného grindu. Skvelé to bolo.
PER CAPITA

Ďalšie poradie kapiel už nezaručujem, bo sa zmenil celkový playlist (veď my sme mali hrať záver spolu s The Citadel), tak som sa v tom stratil, no odohrali bandy, ktoré som buď poriadne nesledoval, abo ma neoslovili. Konkrétne KUNTA KINTE z Práglu som nejak neregistroval, COSTA COSANOSTRA z Germánie ma neoslovili, rovnako ako ich krajania PER CAPITA – jediné čo viem, že v jednej z týchto bánd búcha bicák maďarských DIN-ADDICT.

Prvou bandou, čo opäť upútala naplno moju pozornosť, bolo pražské trio punkerov pod názvom CRIPPLEKORPS. Hralo im to parádne a rovnako parádne znel aj basákov chorý hlas v kombinácii s gitarákovým krikom. Z pódia sa rinul svižný, jednoduchý (no nie primitívny) punk, ktorý kurevsky dobre šlapal a rozkrepčil hádam aj chromého. Český punk v tej najlepšej tradícii a kvalite.

Ďalšia banda, ktorá získala pozornosť preživších jednotlivcov (hoci viacerých asi skôr výzorom basáčky a vokalistky v jednej osobe) bola nemecká úderka VICTIMS OF CLASSWAR, ktorá v tvorbe mixovala metalový crust s blackovým prejavom, ktorý mal blízko k talianskym Opera IX. Hudobne to bola radosť počúvať, hoci po čase sa dala odhaliť istá schéma, ktorá sa v songoch opakovala, no gitarista valil do nás parádne riffy a vyhrávky, k čomu basáčka hádzala tiež super linky a masakrovala hlasom. Škoda, že bol vytiahnutý trošku nad nástrojmi, ich set by vyznel ešte o trochu lepšie.

O absolútna záver sa namiesto nás postarali „brňáci“ KULLERVO so svojím kuasvižným a krátkym setom plným krutého krastom olepeného hardcoru. Nebolo to zlé, no po dojme, aký zanechali vo mne nemci, to na mňa nejak už nezaberalo, ale vydržal som až do záverečných tónov s tou hŕstkou, čo ešte nezaparkovala do stanov, či do miestnej krčmy. Ja som, za opileckého spevu nesúceho sa nocou a miešajúceho sa s disbeatom revúcim celý večer od stanu s vege-jedlom, zvolil cestu do spacáku na prednom sedadle vozidla, bo moja vracajúca sa choroba nedovolila abych sa zložil kdesi v stane.

Noc divoká – stále ma čosi budilo (nádcha, kašeľ, stŕpnutá ruka či noha), ráno ešte divokejšie. Po vykonaní všetkých činností predchádzajúcich odchodu, nakoniec k nemu po troch hodinách aj došlo, tak len rýchla rozlúčka s príjemným organizačným tímom a cesta prebiehala opäť veselo a rýchlo a inak než plynulo, no šťastlivo sme dorazili – plní dojmov (aj iných vecí – ja aj soplov a vírusov, čo ma na dva dni o hlas pripravili) a snáď sa pošťastí aj ďalší takýto výjazd.
-Majto C.-
fotky -Siki-

CHAOS CONSPIRACY „Who The Fuck Is Elvis?“ CD 2013 (Overdub Recordings/Worm Hole Death/Aural Music)

Talianska scéna mi zatiaľ poväčšinou priniesla len prekvapivé momenty. Ako to boli kedysi v drsnometalovej oblasti staré albumy Bulldozer či Necrodeath, pred pár rokmi Ephel Duath, tak to boli v súčasnosti bandy Holy, Lights Up!, či práve prednedávnom Chaos Conspiracy. Koncertne absolútne neskutočný zážitok, no z albumu je to len o vizuálno ochudobnené, inak rovnako neuveriteľné zmietanie sa v prapodivných zákutiach skladieb tohto spolku. V rukách mám ich tretí album, pričom predošlý „Indie rock makes me sick“ som počul len na nete a debut „Out of place“ vôbec. Ich inštrumentálne, značne košaté a neuchopiteľné songy mi pripomínajú množstvo kapiel, ktoré mi v minulosti pozmenili vnímanie muziky zo žánrovo presne vymedzenej a skostnatenej na pestrú a multižánrovú, a muziku ktorých ma baví počúvať i dnes, pričom si zachovali stále svojskú a osobitú tvár.
Veľa naznačí už úvodný song „I don´t want be your Ipod“, kde sa prestrieda zopár skvelých inštrumentálnych partov. No hneď nasledujúci song „Manganello is not a dildo“ mi v niektorých riffoch pripomína legendu z našej oblasti pod názvom Imbecilofília, ale blízko to má aj k tomu, čo so svojou partičkou Primus predvádza basgitarový šialenec Les Claypool. „Walking on the SUV“ mi zas svojím charakterom pripomína inštrumentálne intermezzá progresivistov Mekong Delta na ich ranných albumoch. „Calogero theory“ je k duchu Imbecilofília asi najbližšie, hlavne plastické basové linky k nej majú blízko. Trumpetové pasáže mi zas silno pripomínajú českých experimentátorov Unnecessarity na ich nahrávke „Éxtasis“. Ďalší song „From the cage to the maze“ mi znie ako soundtrack k nejakému šialenému filmu, kde nie je núdza o zvraty, rovnako ako v tomto songu. „Stanislav give me the semtex“ má tak Fafovskú basovú linku a Marcelovskú decentne žblnkotajúcu gitaru, že nič iné ako reinkarnáciu Imbecilofílie z konca 90s pod názvom Disband mi to pripomínať nemôže. Úplne bez problémov by zapadla do materiálu na jedinej štúdiovej nahrávke „Priemyselný tovar“. Jazzrocková „Leibnitz was a liar“ je plná kvílivých zefektovaných gitár a uletených basových liniek. Každú chvíľu znie čosi iné (to je výsadou v podstate všetkých songov týchto talianov), stále sa niečo deje. Záverečná titulná „Who the fuck is Elvis?“ by kľudne splynula s tvorbou Primus, ale totálne – parádna basová linka, so skvelým rytmom bicích a jednoduchou, vkusnou gitarovou linkou, chvíľami mierna pasáž, chvíľami divočina... Čistá parádička.
Takéto albumy dokážem točiť stále dokola (a že to s týmto aj robím, veď má len niečo cez 23 minút) a neomrzia ma. Čo dodať?

-Majto C.-



sobota 21. júna 2014

NAZARENO EL VIOLENTO "XIII" 12"LP ( Nuestra Lengua Rec.)

Na Pallasit feste po nás hrali týto sympatický Mexikánci , ktorý po koncerte s nami vykecávali a pili. Tak mi nedalo, že po ich energickom sete som ihneď menil LPčko. Vizuálne na dokonalú upravené LP s roztváracím obalom, cez ktorý sa tiahne jedna kresba, priesvitný vinyl a na ňom 13 zárezov na 45ťke. Prvý dojem bude celkom rušivý, keď si necháte dohrať celú LP. Ono totiž to čakáte, že to bude náhul a násyp, ale nie. Celý album lemujú prepracované industriálne riffy. Celé to zrýchlujú práve bicie, ktoré striedajú rôzne intenzívne polohy, ale ani na jednu neviem povedať, že teraz je to typický grind alebo crust, to nie! Silne mi táto nahrávka pripomína talianov Cripple Bastards. Je to intenzívne, ale neviete to zaradiť ani do jednej škatuľky, lebo z každej používa niečo a potom z toho urobia intenzívny megamix. Podoba s Cripple B. je aj napr. v typickom zastretom vokály, ako keby to bolo nahrávané cez obyčajný mikrofon, ktorý spevák stíska a zastiera v ruke. Potom pravdaže pasáže s hovoreným vokálom a pod ním ide rýchla muzika. Podľa mňa prekvapenie na scéne, ich koncerty sú fakt energické a až milujete Cripple Bastards, tak nie je čo ani riešiť! Najbližšie ich môžete stretnúť na Obscene až by ste sa chceli o tej spomínanej energii presvedčiť.
-Lepra-
http://nazarenoelviolento.bandcamp.com/

streda 18. júna 2014

IDIOT TALK „Idiot Talk“ LP 2013 (Build Me A Bomb Records)

Ako som už zmienil v recenzii na singel tejto francúzskej punkovice, k tomuto albumu som sa dostal v jeden pekný letný večer v Trenčíne a stal som sa veľkým fandom tejto partičky, hoci som si spočiatku na ich surový zvuk musel chvíľu zvykať. Čo sa zvuku týka, tak na albume je oproti singlu mierne „čistejší“, neznie tak živelne, akoby naživo nahrávaný, pritom si stále uchováva svoju špinavú punkovosť, len je lepšie počuť nástroje (najmä rytmická sekcia trošku vystúpila spod rinčiacich gitár), čo mu len pridáva na atraktivite.
Tak sa spokojne nechávam unášať punkovým príbojom „Honestly“, čo je svižná skorominútová otváračka. A kapela nezostáva s divokosťou pozadu ani v ďalších songoch („Girls hate me“, „Prime time“, „Nobody´s friend“), pričom neobchádza ani chytľavosť („Don´t try“ napriek skoro dvom minútam má hitový potenciál, rovnako ako „So dead“, či „Tonight“), či stredné tempá (Paranoid od Black Sabbath svojím riffom pripomínajúci „The virus“). Na záver ešte banda prihodila cover „Fascist cops“ od The Kids a je vymaľované. Skutočne ťažko sa tento album opisuje, hoci vôbec nie je komplikovaný, ani nemá extra hudobné nápady, no napriek tomu je podmanivý svojou úprimnosťou a neučesanosťou, takže sa dajú odpustiť všetky nedokonalosti či nedostatky, ktoré by sa na ňom v porovnaní s inými titulmi dali nájsť. Je skrátka skvelý taký aký je a žiadne slová nedokážu presne vystihnúť tú rtadosť, čo pociťujem pri každom posluchu. Rád by som túto bandu pozrel niekedy aj naživo, tak dúfam, že sa mi to pošťastí...
-Majto C.-



Communal Grave zine # 2 + Slight Slappers / Yacopsae split 7“EP (Dead Heroes rec.)

V čechách sa celkom zozinelo a v poslednom období sa k starým zabehnutým plátkom pridalo niekoľko nových čo určite stoja za pozornosť. Medzi ne patrí aj Communal Grave, ktorý zaujme prevažne fanúšikov fastcore violence grindu a extrémneho HC. Tento zin je síce nováčikom na scéne no tvorcom je starý známi harcovník Pepa a Dead Heroes rec. Tak ako v jednotke tak aj tu dostanete k časáku zvukovú prílohu, ktorou je split 7“EP Slight Slappers / Yacopsae, s ktorými sú vo vnútri samozrejme aj rozhovory. Okrem nich dostali pár otázok aj Prúmyslová Smrt a powerviolence US duo Backslider. Nechýbajú tour reporty ako euro túr Despise You, americké turné Gride / Turbokrieg a na záver Total Fucking Destruction / Idiots Parade tour 2011. Na svoje si prídu aj milovníci vega pochutín a práve pre nich je tu niekoľko zaujímavých receptov. Mimochodom zine je aj napriek českému pôvodu písaný anglicky, ale nebojte sa, je to celkom jednoduchá angličtina a číta sa omnoho ľahšie ako napríklad Short Fast & Loud. No a teraz ešte trochu k split singlu. Predstavovať obidve kapely je pičovina. Tento split je balzam na uši pre všetkých fastcore maniakov. Tokyo mohykáni útočia šiestimi japcore power violence strelami, ktoré presvišťia popri hlave z každej strany takou rýchlosťou, že sa nestíhaš uhýbať. Je to uškriekané, nabité energiou a typicky japonsky pojašené besnenie so štiplavými rifmi. Žiadne pomalé soplenice, žiadne vybrnkávačky, toto je stop & go palba na plné obrátky. Yacopsae sekundujú taktiež so šiestimi rozbuškami v ich typickom turbo speed violence štýle. Stoffel, Frank a Emu sa oproti japoncom neboja zájsť aj do pomalších pasáží, niekedy až punkrockových, aby sa po ultra krátkej stopke, alebo predohre s minimalistickým prechodom vrátili späť víchrice. Yacopsea je proste kult a hotovo. Ak potrebuješ preplesk, dostať kopanec do riti, alebo len jednoducho miluješ fast core, tak toto je práve pre teba!!!!!!!

Jan IP


štvrtok 12. júna 2014

Roscoe Mitchell with Craig Taborn and Kikanju Baku "Conversations II" CD

Toto je veru čudesná záležitosť hudobne, obsadením a aj históriou vzniku, tá je ale nadlho, ale je to skvelá story (možno dám stručne na konci). Najprv skočím na to obsadenie, ústrednou postavou je saxofonista, 74 ročný pán Roscoe Mitchell, pogúglujte stojí to za to, v skratke doslova jazzová legenda! Ďalším je pianista Craig Taborn, tiež slušný jazz maník, no a tretím, tým ktorý robí z tejto partie ten šok a vypúlené oči, je môj kamoš, bubenícky ultramaniak Kanju, ktorý trieska v takých grind/noise zbesilostiach ako ASHIAIP, Reforester alebo Bollock Swine. Takže sumár: jazzová žijúca legenda, klavírny virtuóz a otrhaný noisecore bubeník, ha! Keď som nedávno písal recku na Massola nevedel som narýchlo k čomu ich prirovnať a tu je niečo trochu podobné práve z toho ranku. V podstate je toto CD jedna veľká freejazz nakladačka a improvizácia v dominancii bicie-saxofon doladená piánom. Ak Masolla došli k podobnému paskvilu smerom od grindcore/punku toto kombo tam išlo smerom od jazzu. Výsledok je hm-hm podobný,je to totálna antihudba, pseudojazz rachot, improvizácia, ktorá znie jak záťažové testy bicích, ladenie klavíra a saxofón si proste niečo ukrutné trénuje v úplne inom klube. Neznabohom potom výsledný celok znie ako prechádzka okolo ľudovej školy umenia v čase náboru nových členov, nám milovníkom kadejakých šialených úchylární to síce znie tak isto, ale nám sa to páči. Až na dve-tri klasicky jazzové, pokludné kompozície, keďže ja jazz fakt nemám rád, sa mi to veľmi páči, preteká to ušami horedolu ako nič, občas sa zasústredím na bicie, občas na tú saxofónovú nakladačku (saxík je nádherný nástroj, v grindcore napríklad), občas sa to valí ako pekný hutný celok, častejšie ale ako totálna kakofónia (viď napr. desaťminutovú nepočúvateľnosť "Chipper and bing") ... no čo vám budem hovoriť, je to proste parádna sprostosť, alternatívny noisecore úplne inak. Ešte trochu info a detailov na fajront, takže toto je už druhý album tejto trojice, úplne čerstvý, neni ešte ani na discogs, jednotku som zatiaľ nepočul no a obidva vraj vyšli aj ako 2LP. Jebať toto na plné gule z okna susedom pre radosť musí zahriať srdce každého zlosyna! no a ps: k tej story, takže Kanju prosil a posielal demá do agentúry, tá naňho samozrejme srala tak sa prihlásil na Univerzitu kde Roscoe učí aby si ho tento vôbec vypočul a blablabla no a vo finále letí náš Kanju do USA na nahrávanie, za seriózne prachy ako veľká hviezda a následne dostáva aj nejaké tantiémy z predaja, proste veľký biznis čéče, ale keď si raz dobrý noisecorový bubeník tak to proste starý jazzový fachman oceniť vie.
-RadoKAZ-
  www.widehive.com



utorok 10. júna 2014

HLUBOKÁ ORBA # 30 hc/punk fanzine

Blíži sa leto a to znamená, zber fanzinovej úrody na festivaloch. No ale čo som videl na koncertoch že koľko tých fanzinov sa urodilo na toto leto, tak slovo šialenstvo je asi fakt silné! Po dlhých rokoch fanzinomoru, keď sa držali len tý najodolnejší (sem môžeme zaradiť aj Hlubokú Orbu), teraz odtiekla plodová voda a na svet sa dostalo toľko fanzinov a s takou hrúbkou obsahu, že logicky si zrátate svôj voľný čas a to jednoducho nemôže vydať! Nová orba je presne o tom, čím bola v predchádzajúcich 29 častiach. Orie hlboko, občas sa vám to nepáči, občas až moc, ale rešpektujete to. Klasicky tu nájdete zaujímavé tour reporty, občas zaujímavé stlpčeky od rôznych postáv zo scény. Najviac sa mi asi páčil Filipov príspevok, ohladne exekútorov. Zaujímavá a celkom aktuálna téma. Rozhovory s kapelami, ktoré asi nepoznáte a to môžem napísať aj o recenziách a práve tento fakt je pre mňa najsympatickejší na tomto fanzine. Viem tu objaviť kapely o ktorých som v živote nepočul a práve predsa to je na muzike zaujímavé, teda spoň pre mňa, Objavuj nové svety, zvuky a na to je Orba asi najvhodnejšia! Priznám sa, nemám ju ešte na 100% prečítanú, lebo pre mňa nezaujímave veci preskakujem, ale čo som prelúskal, som spokojný, ako vždy za posledných XY rokov, čo Orba vychádza. Zase skvelá práca, overená vekom a rutinou! Zase len odporúčam! Hladajte v distrách!
(P.S.:videl som novú Trhavinu a bojím sa!)
-Lepra-

pondelok 9. júna 2014

ZEMĚŽLUČ / GRIDE split flexi 7"EP 2014 (Papagájuv Hlasatel)

Toto flexi ep je príloha fanzinu Hlasatel č.2. Luxusného punkového magazínu.Prečo luxusný? Asipráve kvôliu tejto flexi 7"EP prílohe, čo je fakt super nápad, ale netuším ako to celé klapne na tejto scéne. Znie to zle čo? Ale je to tak.
 Na toto flexi prispeli ZEMĚŽLUČ (toto je true punk vy kokoti) ,dvoma skladbami "Ve světle pravdy" a "Mám pocit". Klasický punk s inteligentnými textami. proste za tie dlhé roky , presne toto od nich každý očakáva. Super!
GRIDE sú už predsa len bližšie k môjmu srdcu. Dve pecky z toho jedna koverka od Brutal truth "Kill Trend suicide" a jeden nový song "Přízraky Minulosti", kde Gride kombinuje už celkom slušné math core riffy s Inyho HC vokálom a Čertovými grindcore bicími. Pecka!
Ako nápad fanzin s týmto Ep je vcelku luxusný, takže až chcete mať doma niečo čo je zároveń celkom punkové a celkom luxusné, tak do toho! Už len kvôli tomuto EP-)
-Lepra-

piatok 6. júna 2014

BANRAN tape 2013

Čítal som rozhovor v novej Orbe s touto Juhokórejskou sebrankou a fakt ma tie odpovede dostali. Poklona za názory v tak dogmatickom štáte. Potom mi Filip podstrčil do rúk túto kazetu a ja, že ok, veď toľko kapiel z Južnej Kórei sa sem zase nehrnie, nie? BANRAN (v preklade vraj Rebélia, revolta) naštastie drvia niečo, čo je mi bližšie k srdcu. popravde som očakával nejaký kokotský punk, ale omyl! 5 energických rozbušiek s mierne chaotickým, špinavým, ale zároveň celkom čitateľným zvukom (žiadna garážovka, ale štúdio). Oni tvrdia, že sú ovlyvnený Dropdead alebo Gauze ale mne to nejak pripomenulo zas Charles Bronson. Je to podobne energetické, bubeník vie makať poriadne, dokonca v prvej skladbe dáva celkom slušné grindcore klepačky ale potom sa už len vezie v takom rýchlom rytme, teda žiadny grindcore sa nekoná. Do toho chaotická gitara a slušne intenzívny vokál. Celé to zavŕšia podarené texty ako napr. fantASIA, čo je "poklona" nenažratosti Ázie. Takže si zapisujem do kalendárika, že aj v Južnej Kórei existujú rebeli! Kazetu hladajte na koncertoch!
-Lepra-
WEB

štvrtok 5. júna 2014

KRUGER "s/t" 7"EP 2013 (Kooperácia)

KRUGER idú ako stroj. Či sa to týka hudby, alebo vydávania nahrávok. Už prestávam registrovať ich nahrávky, ale táto sa dostala tiež pokútnym štýlom do mojich rúk. Dokopy sa spojilo 12 labelov, aby vydali tento bakelit. Dokopy sem dali 8 nových songov (jeden cover od Battle Of Disarm) v tom klasickom d beate s dvoma vokálmi, Slovenskými textami. Hudba vôbec nevybočuje, vôbec nemá hitové ambície, vôbec neprekvapuje, len sa tak valí ako asfalt v lete na chodníku. Proste idete okolo neho a registrujete ho, potrebujete ho k životu ale nie ste z neho nadšený, lebo je špinavý a nezapadá do krásy okolia.. Asi tak. Zvuk opatrený do kvality z hellsoundu, takže ten metalický nádych tu je cítiť ako hrom. Texty celkom šablonovité , a temné ako grafika,jedna dve strofy, ktoré sa opakujú,ale občas prekvapia napr. song "Hypotéka". Sečteno, podčiarknuto, crust/beat, dva vokály, metalický zvuk, Slovenské texty. HOW!
-Lepra-
Bandcamp

streda 4. júna 2014

SEDEM MINUT STRACHU / ORAL PROTECTION split tape 2014 (B.O.G. Records)

Vedel som, že toto nebude prechádza ružovým sadom, plného glamrockových kvetiniek, ale toto!
Ja si fakt nedokážem predstaviť, že kto na Slovensku (teda okrem Rada Kaza) toto dá od začiatku až do konca? SEDEM MINUT STRACHU tu majú live záznam z júla 2013 z Oska. Nahrávka je tam vyjebane intenzívna, že to trhá normálne repráky, takže to nemôžete ani osoliť. Vlastne vy to ani neosolíte, lebo vás ten hluk odjebe hneď po pár sekundách. Toto je fakt, doslova zvukový terror ako hrom. Nič tam nie je čitateľné, len jeden prebudený hluk, ako koncertný záznam. Je to vlastne jeden "song" z názvom "Môj ranný chrcheľ v káve menežmentu SOZA", ale zahraný 134 krát. Legendárna je aj ich nápad, nejako právne ošetriť tento song, tak že ho zaregistrujú pod ochranou značkou SOZA. Tých songov malo byť približne 200. -)))))))))
ORAL PROTECTION trocha dávajú dole ľaťku hluku, ale je to v podstate to isté, na rozdiel od S.M.S. však trocha rozoznať aj nástroje, aj keď na to serú rovnako v tom istom hlukovom formáte.Ich set obsahuje 56 untitled songov. Až ti ešte funguje kazeťák a už ho vôbec nepočúvaš, tak touto nahrávkou jej dáš taký pohreb, na ktorý určite nezabudne!!!
-Lepra-

30.5.2014 – Hurbanovo, U Aničky – See You In Hell, Abortion, Radiation, Jakubysko, Sedem Minút Strachu

V Hurbanove u Aničky prebehla už nejedna bujará vypekačka o čom svedčí aj foto výzdoba po stenách tohto pre fanúšikov rýchlej a poriadne hlučnej hudby dobre známeho doupě. Od čias keď sme tu boli pred pár rokmi s Idiots Parade sa tu nič extra nezmenilo, respektíve sa tu zrejme nič extra nezmenilo už niekoľko rokov a tak to tu pekne dýcha nostalgiou. Anička je skutočne ideálne miesto na takéto akcie a to aj tým, že stojí za mestom kde na nejaký nadmerný hluk a rušenie nočného kľudu každý serie. Asi aj preto je začiatok koncertu plánovaný až na deviatu hodinu večernú. Na mieste sme asi hodinu pred tým a okrem šéfa akcie Lepru a jeho kumpánov Biba s Mirčim tam skoro nik nieje. 
JAKUBYSKO
Postupne sa však ukazuje hlava za hlavou a stretávam samé známe tváre. Podávanie rúk a stískanie tak začína naberať na obrátkach ale hodina „siedmich minút“ sa blíži a tak to pol hodinovom sklze odpaľujeme a Aničku plníme hlukom ako sa len dá. Čo napísať viac, v podstate nič extra, traja magori čo bezhlavo trýznia svoje hudobné nástroje, že by sa milovník skutočnej muziky za hlavu chytal. Hotovo. Nič viac nič menej. Balíme a púšťame na nízke pódium kolegov z vedľajšej skúšobne, Jakubysko. Pre mňa tak ako vždy na 100% odvedená práca. S nadhľadom a precíznosťou odohrané 

RADIATION
a samozrejme obohatené o Tomášove komentáre. Ich kombinácia fastcore, trash grindu je vskutku veľmi originálna a pestrá. Ja keď skladby poznám už asi aj odzadu, aj tak ma stále nesmierne bavia. Škoda že ľudia zatiaľ bez väčšej odozvy len sucho postávajú a iba občas sa trochu viac pomece nejaký ten jedinec. No a aby trash rifov nebolo málo tak po Zvolenčanoch nastupuje Bratislavské trio Radiation. A keď som spomenul trash tak to myslím doslova a do písmena. Tu musia mať všetci fandovia trash metalu 80-tych rokov všetky chlpy zježené. Toto je čistá reinkarnácia onášivkovaných rifloviek a vysokých tenisiek s jazykom von. Od 

ABORTION
začiatku sa ide na plný plyn, gitara reže jak cirkulárka a rýchle bicie nedávajú absolútne žiadnu nádej vydýchnuť. Obecenstvu pomaly začína alkohol stúpať do hláv, ukazujú sa prvý hroziči a ich túžba podeliť sa o svoje tanečné kreácie sa začína stupňovať. Štvrté trio večera je takmer skoro domáca sebranka a najznámejšia grindová slovenská stálica Abortion. Hneď od začiatku cítiť kto je tu pán. Mierne pretiahnutá zvukovka spravila svoje a potrati tak majú asi najlepší zvuk zo všetkých dnešných kapiel. Lepra mece hrivou a reve jeden text za druhým jak pomätený, pričom mu občas Bibo pomáha so zbormi, ktoré sú v ich tvorbe v poslednej dobe pomerne často používané. Spoza bicích sa škerí Bin Ládin a až s neuveriteľnou samozrejmosťou sype jednu klepačku za druhou. Darmo, Mirči je starý rúbač!!!!! Grindové pasáže striedajú punkové pogovačky a na koniec dostane priestor aj stará koverka z ľudovej tvorby (dal by som si pozor na SOZU, tá má svoje bystré uši všade haha), ktorá už hlavne Leprovi očividne neni moc po vôli. Nuž ale keď si publikum žiada, neni čas na 
Jožka (SEE YOU IN HELL) v nebi u Aničky

okúňačky. Je skoro jedna hodina ráno a čas pre hlavného hosťa See You In Hell. Kapela, ktorá odohrala nespočetné množstvo koncertov a so svojím hardcore punkom prešli poriadny kus sveta. Akonáhle príde prvé odklepanie cítiť maximálne nasadenie a energiu. Je skvelé vidieť na pódiu partiu skoro 40-tnikov ako si to stále užívajú plnými dúškami. Úderné skladby v rýchlom tempe zanechávajú v publiku silnú odozvu čo vyvrcholí Jožkovou zdvíhačkou. Jeden song je venovaný Radovi, ktorý má dnes okrúhle 40te jubileum a ku koncu odznieva aj punkový kover od Discharge. Všetko sa končí zhruba po 
SEE YOU IN HELL
polhodinke a väčšina pozostalých je už patrične unavená. Chvíľu ešte kecáme s Brňákmi vonku pri aute a nad ránom už skoro za svitania sa vydávame na cestu domov. Bol to jeden z ďalších fantastických večerov ktorý ma nabil pozitívnou energiou. A ešte na záver treba poďakovať všetkým za dodržiavanie zákazu fajčenia vo vnútri!!!! Dúfam, že sa to raz stane úplne bežnou vecou, pretože hrať v zafajčenom smradľavom priestore je otras. Dovidenia v pekle!!!!!!


Jan IP