DAVOVÁ PSYCHÓZA / ZEMĚŽLUČ splitLP 2014 (Papagájův Hlasatel Rec)

Ďalšie dlho očakávané vydanie, ktoré už asi má každý pankáč doma. Papagáj pustil do sveta splitko dvoch legendárnych partičiek z oboch strán imaginárnej hranice, čo medzi nás postavili politici.

Davová Psychóza vyrukovala po dlhých rokoch s novými hitovkami, ktoré už nejaký čas hustili do hláv početného davu fandov všetkých generácií (teda, veď viete, že u repeťákov asi nenájdete nikoho v triku DP). Celý materiál odštartuje najsvižnejšia vec ich strany „Spoločná vina“, na ktorej je hneď počuteľný návrat k čistejšiemu zvuku Marcelovej gitary, ako bol napríklad na debute „Antropofóbia“, čo dáva pekne vyniknúť jeho osobitému rukopisu a všetky jeho party tak parádne vyniknú. „Cesta k dokonalosti“ mi celkovým dojmom silno evokuje veci ako napr. „Christiánia“, či už rockovou gitarou, abo spôsobom ako je naspievaná. K celkovo odľahčenejšiemu dojmu prispieva aj saxíkové sólo. Vo voľnejšom štýle pokračuje aj textovo vymáknutá vec „Komunisti“, ktorá si plynie v strednom tempe, no napriek tomu z nej páchne naliehavosť. No moja najobľúbenejšia vec z novinky je až „Chatrč“ pod číslom 4, ktorá sa mi do pamäte vryla už na koncertoch predchádzajúcich nahrávaniu. Jediná vec, čo mi neježí chlpy uzatvára stranu DP – cover od Midnight Oil „Beds are burning“. Neviem, nejak na mňa tá vec nepôsobí, možno keby bol text prespievaný v slovenčine, vyznelo by to inak. Ale to je len drobná škvrnka tejto inak skvelej nahrávky, na ktorú sme tak dlho čakali. Osobne som za ňu rád.

Zeměžluč tiež ponúka päticu songov. Ani túto ostrieľanú bandu asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Jej meno tiež rezonuje už aj v mladých rozcuchaných hlavách, nielen v šedinách pamätníkov. Svoju stranu odpálili tiež pekne zostra. Song „Šance“ rozkope nepripravených zbesilým klepotom bicích a drsným zvukom gitary a surovým Šotyho spevom. „Pod kontrolou“ zostane zvukovo nekompromisná, no tempo zvolní, aj do spevu preniknú náznaky melódie. „Adapt or die“ je drsná vec v monotónnom strednom tempe – niečo na štýl Chaos UK či Broken Bones, napriek tomu znie fajn. Podobne znie aj song „Směřuj stále víš“, len tempá sa tu striedajú a neznie ten monotónny riffový valec ako v songu predošlom. Závan starých časov ako sa patrí. Záverečný „Zázrak“ je asi najmelodickejšou vecou tejto strany splitu. Opäť stredné tempo a parádne gitarky. Čo sa mi na tejto nahrávke veľmi pozdáva, je že nepokračuje v „metalovejšom“ vyznení, ktoré bolo na albume „Hledání“, ale opäť znejú jak rozjuchaní, nekompromisní punkeri z „Fajn, bezva, príma“. Hoci to bol skvelý album, predsalen toto vyznenie dáva songom Zeměžluči väčšiu autenticitu.

Splitko plné parádneho punku a skvelých textov, ktoré možno pre niekoho nebude klenotom zbierky, no ja po ňom vždy rád siahnem.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=KYtgC0vIw54

FAMINE YEAR "Lopun Alkua" 7"EP 2015 (Make A Difference/Build A Pipe Bomb rec.)

Na poslednom turné Feastem ,mi ich spevák Petri, vymenil tento sedempalec, že sa jedná o jeho druhú kapelu, kde tiež obsluhuje mikrofon,a le že grindcore to nie je. No s čím sa Fíni preslávili v hudbe ešte?? Ano Punkom! A presne to sa nachádza aj na tomto sedempalci.
Agresívny HC/punk, šľapavý, nasratý, chytľavý, proste presne taký, akým ho milujem. Zvuk je tiež parádny. A výkony nemôžu byť tiež nahovno, keď sa tu zišli chlapci z kapiel ako Unkind alebo Feastem. Proste vedia ako na to a tak to aj robia. Všetko pravdaže v rodnom jazyku ,Fínštine. Obal spracovaný na klasiku, texty bez prekladu, takže hádajme o čom je text. Až  priahnete po kvalitnom HC/punku s grind prvkami, tak tu máte ďalšiu kapelu do zbierky. Kvalitka!
-Lepra-
https://famineyear.bandcamp.com/

MINDFLAIR "Scourge Of Mankind" CD 2015 (Everyday Hate Rec.)

Veteráni Nemeckej Grindcore scény, vyvrhli na svet svôj nový počin. Na moje počudovanie, žiadny split, ale rovno full album. Ale priznajme si, že zase full albumov zase toľko nemajú. Asi to ide tým vekom.
Ani neviem čo písať o tejto muzike. Všetko je tu dotiahnuté do dokonalosti, od zvuku až po muziku. Muzika je grindcore, ale chlapci používajú trocha viac technickejších riffov, ktoré prejdú občas do klasických punkových vypaľovačiek. Mohutný zvuk, tri druhy vokálov, klepačky, technické stopy, občas sa spomalí ale väčšinou drhnú stredné tempo. No a vtedy nasadia svoje technické riffy, až občas nadobudnete dojem , že v každej skladbe zaznie ten istý riff. Prvý dojem z celého albumu je ten, že sa to zlieva do kopy a skladby sa podobajú jedna k druhej,a ko keby ste si kúpili balík 13 tich vajec. Postupne však  vďaka stálemu počúvaniu aj začnete skladby rozoznávať a je to už celkom nášup. Ale beztak sa nezbavíte už nikdy toho pocitu, že sa to zlieva. Na "vine" je asi fakt, že každá skladba má rovnakú štruktúru.
Odhliadnúc od tohoto, tu máte fakt kvalitný grindcore, ktorý v sebe mixuje technické riffy, death metalový zvuk a grindcore urvalost a rýchlosť. Pri tejto kapele ani moc nie je o čom debatovať. Je to už overené časom a proste ani keby chceli, nevedia sklamať.
-Lepra-
https://mindflair.bandcamp.com/album/scourge-of-mankind

DOPELORD „Addicted to Black Magick“ LP 2014 (Heavy Metal Vomit Party, Pink Tank Records, Green Plague)

Poľskí stoner-metaláci Dopelord opäť vydali album. To už istotne viacerí zachytili. No len tí, čo už dopriali sluchu tónov z tohto počinu, vedia, že album je to teda parádny. Už debut „Magick ritual“ bol pre mňa nehorázne parádna jazda, no tu chlopaki posunuli hranice ešte ďalej. Songy pôsobia prepracovanejšie, majestátnejšie, muzikálnejšie... Skrátka, kapela sa riadne zohrala a na výsledku je to počuť.

Úvodný, titulný song síce začne mierne Sabbathovským riffom a slohy tiež sú spievané tak Ozzíkovsky, no dvojhlasy v refrénoch už evokujú Queens Of The Stone Age a hoci skladba si svojím ťaživým tempom valí ďalej, pred koncom sa objaví mierne zrýchlená pasáž. „Preacher electrick“ je od prvých tónov ťažkotonážná zadoomaná záležitosť, mne osobne evokujúca epickejšiu polohu Bathory, či slovincov The Canyon Observer zo súčasnejších bandov. Absolútne dokonalé zhudobnenie hmlistej, jesennej atmosféry a chladivého vzduchu. Hlavne z jednoduchej, pártónovej vyhrávky, čo sa prepletá songom, ma obzvlášť mrazí na chrbtici. A keď sa v závere rozpohybujú klapky piana, to je čosi. Spolu s nasledujúcim „Acid trippin´“ pre mňa asi vrchol albumu. Ten sa na jednoduchom riffe a Dorrianovsky naliehavom hlase tiež pomaly zavrtáva do mojej mysle a znie tam ešte dlho potom, čo gramec zastane. Čo najneskôr v tomto songu vystúpi do popredia, to sú excelentné sóla. Aj v predošlých songoch sú parádne, no v tomto sú až do kosti sa zarezávajúce svojou naliehavosťou.

Druhú strano prekvapivo otvorí „Green Plague“. Prekvapivo, bo sa ozve svižné tempo a song sa ženie v duchu rezkých vecí Cathedral, aby sa po chvíli plynulo zmenila do voľnejšej pasáže z hlbokým spevom s monotónnym dokola hraným riffom a množstvom haluzných vyhrávok neafektovanej gitary. Záver znovu obstará úvodná rezká pasáž. Záverečný, najdlhší song „Pass the bong“ zaháji drone-burácanie gitár a činelov s kopákom. Potom opäť silná jesenná atmosféra, brodenie zabahnenými lúkami, kvapky padajúce z opršaných krov a stromov, opar valiaci sa všade naokolo. Do toho parádne plačlivý spev (Aaron z MDB by sa isto potešil) a opäť skvelé sóla. Song členitý a plný nápadov – pekné zhrnutie, čo ponúka nový album poľskej štvorice. Album, ktorý síce nejde do ucha na prvé počutie a neodhaľuje hneď všetky ozdoby, čo je asi dobre, bo takto sa len tak skoro neopočúva. Choďte do toho, na tieto sychravé dni je to ideálny soundtrack.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=nxEaJtLc2Tw

FEASTEM , CUT TO FIT , BOWEL FUCK 15.10.15 Nitra ,Cockroach club

Po dlhšom čase som sa rozhodol, že skúsim štastie v organizovaní koncertu cez týžden. To by sa dalo prirovnať aj k adrenalinovému športu, hlavne tu v Nitre. Nitra na ten fakt, že je študentské mesto, tak tu proste zdochol pes. Dávno sú preč časy, keď v pohode sa na koncert dovalilo 100 ludí a to už nespomínam také Jelša festy a podobné záležitosti.
Prišla pod ruku táto ponuka od známeho, že či by som nehelfol s koncertom. Deň predtým sice s akonal koncert v Bratislave, ale aj keby nebol, ruku na srdce, kto by sem prišiel z Bratislavy? Tý nechodia v Bratislave na koncerty, nie ešte tu.
Takže s vidinou straty vopred, som s as tým zmieril a proste som do toho šiel . Srať na prachy, keď po koncerte máte na duši dobrý pocit a ten s anedá zaplatiť. A to už len fakt, že robíte svoju oblúbenú kapelu a stratu proste oželiete.
Feastem patri momentálne aj s ich bubeníkom, proste k špičke Grindcore scény a o tom sa už mohol presvedčiť každý, kto ich niekde na feste zahliadol. Priznám sa, že festy moc nemusím, lebo tam s aneukáže sila kapely v plnom svetle. Klub vám ukáže kapelu v plnej nahote. Klub preverí kapelu, či je dobrá, alebo stojí za kopu sračiek. Milujem koncerty v kluboch!

CUT TO FIT

Zvuk sa rozhodol urobiť náš gitarista a basline junkie -Libor aj so svojim spoľahlivým Vomitor soundom. Na miste sme už asi o 16,00 a vykladáme armatúru a v zápetí dorážajú aj Fíni a zaparkujú si to rovno na drzovku, uprostred pešej. Hasím situáciu, rýchlym ústupom a už si pripravujem záverrečnú reč pre policajtov v prípade, že by nás tui načapali. Naštastie vyliezame v pohode a privítáváme sa. Osádka sa rozhodne vyraziť ešte na obhliadku mesta. Leje v jednom kuse a na moju otázku, čiim nevadáí počasie, mi odpovedajú, že sa aspoň cítia ako doma vo Fínsku. -)
Pomaly sa veci dávajú dokopy a prichádzajú aj dokonca nejaký ľudia.

FEASTEM

Žiaľ Bowel Fuck vyrážajú z Prahy a píšu mi, že stoja už hodinu v zápche pred Brnom. S pribúdajúcim časom a aj s faktom, že hrajp len tri kapely a ľudia by už pred polnocou radi vypadli domov sa rozhodujeme, že prvý nastúpia CUT TO FIT . Priznám sa, že som o nich v živote nepočul a tak som zvedavý. Klasika, bicie, gitara a spevák. Gitarista v image nahodení , plyšové papuče, tepláky a šiltovka,slnečné okuliare. Image gansta hip hipera z Kazachstanu ako vyšitá. Spustili svoj set a spevák sa do toho oprel poriadne a aj muzika bola poriadna grindcore hopsačka, len škoda, že v prestávkách skladby v kuse pískala gitara. ale nemôžem tomu nič vytknúť, celkom slušný set.
Bowel Fuck práve prichádzajú ,ale už s adohadujeme, že nastúpia najprv Feastem , už len kvôli nastaveným bicím. Takže nastupujú FEASTEM.

Pán šijací stroj

Kurva a spustili také tornádo, že gamba ostala vysieť asi každému. Toto si právom zaslúži nálepku. Špičkový grindcore. Zvuk jak 12 ročná whiskey, výkony hodné poklony. Boha, toto muselo už presvedčiť naozaj každého, že grindcore je UMENIE a nie zábava! (teda až odmyslíme kapely ako Gutalax a podobné sračky,čo sa tiež radi skrývajú do škatulky grindcore). Noa  čo stváral bubeník, tak to je kapitola sama o sebe! Proste šialenstvo v praxi. Jeho úsmev počas hrania, mi pripomínal úsmev mäsového vraha, ktorý práve podrezáva svoju 15 tú obeť! POKLONA!

BOWEL FUCK

Posledný to roztáčajú BOWEL FUCK. Publikum sa prerieďuje ,ale chlapci do toho nasadia všetko a proste s prístupom profesionálov sa do toho oprú ako sa len dá. Výsledok je celkom slušný chlievik v podobe kríženia grindcore s občas výletmy do gore v podobe haromizéru na vokále. Dobrý výkon.
Takže akcia za nami, návšteva niečo nad 30 platiacich, čo ked si dám dokopy, je na Nitru výhra. Ďakujem Liborovi a jeho Vomitor Sound za perfektný zvuk a všetkým starým grinders , čo dorazili a myslím si, že neoľutovali!
-Lepra-

PALAHNIUK „Krysy“ 7“EP 2014 (Damage Done Records)

Nie je veľa emo-corových kapiel v mojej zbierke, tak nahrávky každej z nich potom otáčam dlhšie, kým sa jej nabažím. Inak tomu nie je ani pri sedmičke dnes už odumretej pražskej party Palahniuk. Vo svojej tvorbe kombinujú punkovú priamočarosť s emotívnym nábojom (hlavne v speve), tak môžeme počuť svižné tempo pod burácajúcou gitarou a do toho spev v duchu melodickejších partov Esazlesa či Ravelin 7 a vzápätí nejakú parádnu melodickú vyhrávku, alebo žblnkotajúcu gitaru nad jednoduchou basovou linkou. Ťažko je mi vyzdvihnúť niektorý zo štvorice songov, bo mám tento materiál rád ako celok a všetky 4 sa dobre dopĺňajú. Možno B-čko otvárajúci „Probuzení“, ktorý prestrieda tempá aj intenzitu. Chvíľami znie ako Hanba, chvíľami Sugartown Cabaret, potom Ravelin 7, pasáž strieda pasáž a jeho najväčším negatívom je, že keď už ste riadne namlsaní, zrazu skončí. Hoci aj záverečný song „Minulost“ je excelentný, no už nedokáže ukojiť ten hlad. Nezostáva iné, len platňu otočiť a dať to celé znovu. Osobitnou kapitolou sú texty – hoci neviem úplne presne popísať ich zmysel, no vyvolávajú vo mne vlastné obrazy a významy a to je možno ich cieľom. Každopádne sú zaujímavé a plné obrazov a myšlienok. Je škoda, že kapela ako Palahniuk skončila. Nezostáva iné, len si počkať na posmrtnú poslednú nahrávku a na nové pôsobiská jej členov. A stále dokola sa ládovať krysami.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=leMNQijZomM

FREDAG DEN 13:E „Domedagar“ CD 2015 (Every Day Hate rec.)

Andy z Every Day Hate records ma v Trutnove obdaroval pár titulmi, do ktorých namočil svoje vydavateľské chápadlá a medzi nimi bolo aj toto CD švédskeho kolovrátku s celkom krkolomným názvom. Fredag Den 13:E, čo v preklade znamená piatok 13-teho, sú na crustovej scéne pomerne zabehnutou kapelou a toto je ich už tretí full lenght. Ja sa však s nimi stretávam úplne po prvý krát a tak to nemôžem porovnávať so staršími vecami, čo je možno aj dobre. Priznám sa, že zo začiatku som mal trochu strach čo z toho vylezie, pretože v poslednej dobe ma crust/hc nejako obchádza a to čo som počul ma dva krát neoslovilo. To čo sa spustilo z reprákov ma však príjemne prekvapilo a veru som trochu aj lutoval že som ich v Trutnove prepásol. Kombinácia metalového ťažkého zvuku z Fuck Life štúdia a punkovej dravosti funguje v tomto prípade perfektne. Hudobne to ani na chvíľu nevybočuje so zabehnutých crust´n rollových koľají. Všetko je presne v typickom švédskom štýle a svoj pôvod táto pätica z Goteborgu jednoducho nezaprie. Dravosť a priamočiarosť trinástich skladieb (tá trinástka v názve neni náhoda) má deštruktívnu silu. Dis rytmus je podporovaný čistou nezbustrovanou basou a dvomi gitarami, ktoré sa nehanbia zabrúsiť aj nejaké to sólo, čo k tomuto štýlu neodmysliteľne patrí. Vokály sú viac menej v jednej uvrieskanej rovine a občas zaznejú aj nejaké tie zbory. Všetko samozrejme v rodnej švédčine, čo robí nahrávku ešte tvrdšou. Ak máš rád Disfear alebo Skitsystem, pridaj k tomu At The Gates a okoreň štipkou Motorhead a máš Fredag Den 13:E. Pre milovníkov asfaltu vyšla nahrávka aj na vinyle, ktorému na svet pomohli okrem EDH rec. ďalšie štyri europske labely. Takže zháňaj, googluj, objednávaj.

Jan IP

http://fredagden13e.blogspot.sk/

http://www.everydayhate.com/

STHENO / GRASSROLL split 7"EP 2015 (Kooperácia)

Dvakrát Grécko na jednom splite. Aspoň kapely tam fungujú v pohode, veď na dostatok negatívnej energie sa sťažovať asi ani nemôžu v týchto časoch.
STHENO hrajú taký metalickejší grindcore. Metalickejší hlavne kvôli zvuku, dvojkopáky, mur mur, ale na druhú stranu gitary len tak rúbu jeden punkový riff za druhým, takže celkom veselá a vôbec neobvyklá kombinácia štýlov v tomto smere. Celá ich strana, texty, sú venované Bosnianskému vojnovému konfliktu.
GRASSROLL už hrajú priamočiarejší, punkový grindcore. Bez zbytočných zastávok, to rúbu a škriekajú jedna radosť. Až posledná skladba "Carved Morality" prejde do nefalšovaného sludge core. Nič prevratné, ale za to kvalitné a hlavne neznáme kapely pre väčšinu. Tak sa snažte tú chybu napraviť!
-Lepra-
STHENO
GRASSROLL

SYKY ,LIVE 1996 - 2014 kniha

V celku ojedinelá záležitosť na tejto scéne a ako aj čas ukáže, celkom prospešná. Väčšina ľudí snažiaci sa mapovať scénu extrémneho HC, sa nachádza na webe. Lenže ako Rostas predpovedal, raz Vám ho židoboľševickonacionalistickofašistické rodiny vypnú a čo potom? Ostáva Vám len kniha!!!
No a čo je krajšie na tom, ako sám opustený na sklonku 70 tky v smradľavom domove dôchodcov ráno, ako mrzutý impotent, ktorému práve vyniesla sestra rannú moč, sadnete pod okno a vezmete do trasľavých rúk, práve túto knihu a začnete spomínať! Budete si vravieť,
bože to boli šialené roky. Skákal som z podia
mal som kapelu, ktorá nikdy nechcela preraziť.

Nemali sme cieľe, len rebelovať a poukazovať na
chorý systém v ktorom sme žili. Stretávali sme sa skoro každý týždeň tý istý ľudia na tých istých pódiách na tých istých kapelách. Bolo to nádherné, až kým nás ten systém nezomlel.

Kniha obsahuje plno fotografií ,plno kapiel, ktoré sa pohybovali a pohybujú ešte stále na scéne. Všetko zachytené na podiu, takže toľko spotených a nasratých chlapcov/dievčat  vrieskajúcích do mikrofonov a toľko šialených grimás od gitaristov, len tak ľahko už nikdy neuvidíte. Trocha som nepochopil sice fotku napr. Slayer a pravdu povediac, čakal som aj viac starších fotiek, ale na druhú stranu chápem, že proste vtedy sa išlo ešte na film a tie fotky boli fakt nekvalitné.
Každopádne až v spomínanom domove dôchodcov si niekto pozrie túto knihu, tak Vám povie len jedno. Žil si na šialenom mieste a v šialenej dobe!!
-Lepra-

Hummingbirth of Death / Raid split 7“EP 2015 (Give Praise rec.)

Možnosť prehrabať sa v škatuliach RSR records vždy bez váhania využijem a vždy odtiaľ odchádzam patrične nasratý, pretože vďaka mojej finančnej situácii tam musím nechať kopec skvelých vecí. No aj tak mám vždy v rukách úlovok, ktorý ukojí môj nekonečný hlad po nasranej muzike. Takto mi posledne u Sandra v rukách ostala práve táto ipka. A že prečo?....Pretože Humingbirth Of Death!!!!!! Aj keď priznávam, trochu som sa obával, pretože novšia tvorba kolibríka smrti sa trochu odklonila od pôvodného deštruktívneho fast core nájebu s niekoľko sekundovými skladbami. Sandro ma však uistil, že toto je poriadne dobrý matroš a mal pravdu. Už zistenie, že 5 songov ktoré narúbali na svoju stranu treba točiť na 45 RPM ma uistilo, že tu sa jednoducho bude pokračovať v starej dobrej tradícii short fast and loud. No dobre posledný song má cez 2 minúty a možno trochu zbytočne rozťahaný pomalý koniec, ale jebať. Všetko ostatné nepresahuje 60 sekúnd a je to presne ten masaker aký som čakal. Dva až tri krátke rifi, do ktorých sú narúbané bicie a o rýchlosti 666bpm. Mike, mimochodom jediný pôvodný člen tohto tria je kurva rýchly bicman a tie jeho prechody to je masaker. Touto nahrávkou si opäť získali moje sympatie. Na druhej strane je pre mňa úplne neznáma kapela Raid. Je to pomerne nová kapielka a toto je zatiaľ ich prvá vážnejšia vec. Čo by vám už hneď na úvod mohlo trochu naznačiť o čo tu pôjde je, že na bicie tu hrá Paul zo starých US HC kapiel Septic Death alebo Attitude. Raid ti ponúknu tri rýchle energické hard core punkovačky so zborovými refrénmi, pochodovými rytmami a nakopávajúcimi rozjazdami. Plechový, ako britva ostrý zvuk gitary, nenabustrovaná basa a zlostný rev. Tu netreba viac špekulovať. V jednoduchosti je sila a toto je ďalší dôkaz že to naozaj funguje. Ak máš rad rýchly a priamočiari punk HC tak toto je presne pre teba.

Jan IP

http://givepraiserecords.blogspot.sk/

https://hummingbirdofdeath.bandcamp.com/